Slovensko v podstate nemá žiadne národné parky. Drevo nám ťažia aj Rakúšania

  • Obyčajní Slováci bojujú za zvyšok lesov, zatiaľ čo je vláda hluchá
  • Slovenské národné parky sú len čiary na papieri, ťaží a strieľa sa všade
  • Rakúšania prídu, vyrúbu naše drevo a odídu
  • Pred vyhynutím stoja tisícky druhov živočíchov
p4M3ozlzIIYW0Fe4Xx6mNVQtzISC-r6drOeaBbkgGIANPJBq24sO2UnT8NfzwYXoe4f2ghNE=w673
pixabay.com
  • Obyčajní Slováci bojujú za zvyšok lesov, zatiaľ čo je vláda hluchá
  • Slovenské národné parky sú len čiary na papieri, ťaží a strieľa sa všade
  • Rakúšania prídu, vyrúbu naše drevo a odídu
  • Pred vyhynutím stoja tisícky druhov živočíchov

To, ako sa na Slovensku správame k najcennejšiemu prírodnému bohatstvu a spoločnému dedičstvu, je na hanbu. „Kto ubližuje lesu, ubližuje aj nám. Les potrebujeme pre život a najvzácnejšie druhy stoja pred vyhynutím,“ volajú aktivisti, no vláda ani po roku neprijala ich názory, požiadavky či apel na zmenu pri devastovaní našich lesov.

Šokujúci je aj príbeh vášnivého lesníka Karola Kaliského, ktorý vyštudoval lesnícku školu, no keď zaklopal na dvere lesného závodu, dozvedel sa, že s jeho názormi sa nemôže zamestnať v lesnom hospodárstve.

„Máme na Slovensku oficiálne 9 národných parkov, no ani jeden z nich nespĺňa medzinárodné kritéria. Sú to len čiary a mape, ktoré týmto lesom neposkytli dostatočnú ochranu,“ povedal Kaliský na sobotňajšom proteste My sme les za 5% bezzásahového územia.

To, že na Slovensku žiadne národné parky vlastne nemáme potvrdila šefka organizácie Greeprace Ľuba Trubiniová. „Neraz som počula, že lesníci vyrúbali posledné najcennejšie zvyšky zachovaných lesov tam alebo onam, čiže defakto zničili tzv. predmet ochrany, to znamená zákonný dôvod, aby tie posledné zvyšky mohli byť vyhlásené za chránené územia.

Vedenie lesov SR vyhlásilo, že s bezzásahovosťou súhlasia len nad hornou hranicou lesa, to znamená v pásme kosodreviny a skalných bral,“ uviedla Trubiniová, ktorá poukázala na to, že sú aj dobrí lesníci, a boli to práve oni, kto varoval, že to, čo sa v lesoch deje už nie je v poriadku a ak to tak bude pokračovať, bude veľmi zle. „Zmena klímy postupuje, ide o život a naše lesy sú naši najlepší spojenci. Lesy nie sú peniaze, my všetci sme lesy,“ dodala.

Zobraziť celú galériu (7)
zdroj: Eurosence s.r.o.

Cieľom viacerých ochranárskych združení je, aby sa naša vzácna časť lesov mohla slobodne vyvíjať bez zásahu človeka. V našich pralesoch a národných parkoch sa však môžu voľne pohybovať ťažké stroje, kácať stromy a všade sa poľuje ale keď turista vybočí z chodníčka, už porušuje zákon. Národné parky majú byť predsa pre ľudí, ktorí ich milujú, nie pre ľudí s puškami, pesticídmi a pílami. „Žiadame 5% územia pre prírodu. 95% Slovenska by mohlo byť dosť pre hospodáro a obchodníkov,“ konštatujú ochrancovia. Aspoň 50% územia národných parkov by malo byť absolútne bez zásahu človeka, bez stavania hotelov, bez ťažby dreva, bez strieľaní zvierat, atď.

„Ničenie týchto území je zodpovednosť vlády SR.  Na vládu apeluje vyše 100 špičkových vedcov, no je voči nim hluchá,“ zaznelo na námestí v Banskej Bystrici. Vedeckú komunitu na proteste zastupoval Michal Wiezik: „Les je neuveriteľne komplikované spoločenstvo, vyvíjajúce sa a trvajúce 365 miliónov rokov. Neubližuje mu ani vietor, ani lykožrút, ani požiar ani čas. Jediný, kto mu môže ublížiť sme my ľudia. Väčšina týchto poznatkov je v praxi ignorovaná, akoby ani neexistovali. 100-ročná rubná doba (do 100 rokov bude každý strom v hospodárskom lese vyrúbaný) ohrozuje priamo existenciu tretiny lesných druhov.

Ďalšia skupina lesných druhov je likvidovaná tým, že sa stromy vysádzajú príliš husto, aby sa dosiahlo maximum v produkcii drevnej hmoty, to zabíja iné druhy a spoločenstvá, ktoré potrebujú svetlo a priestor. Ďalšou zlou praktikou je vysádzanie monokultúr a nepôvodných drevín. A tak strácame množstvo prírodného bohatstva, ktoré mimo pôvodných lesov žit nevie,“ vysvetlil.

„Na mieste je termín ekocída, skutočne zabíjame celý les. Obhajoba lesníkov, že po vyrúbaní, vysadia stromčeky je nevyhovujúca. Pretože kým ich stihnú vysadiť, pôdu, ktorá sa vyvíjala milióny rokov spláchne prvý väčší dážď. A napokon hlucháň a iné zvieratá nedokážu žiť  na rúbanisku či v smrekovej mladine, potrebujú les. Nie je možné zlúčiť ťažbu dreva s tým, že zachováte celú šírku lesných druhov, lesných spoločenstiev a lesných procesov,“ dodal a upozornil aj na to, že minister životného prostredia, ktorého z toho viníme, nemá v tejto situácii takmer žiadne slovo, o lese rozhoduje ministerstvo hospodárstva a ministerstvo vnútra.

Svetový fond pre ochranu prirody bojuje za ochranu najvzácnejších lesov na svete a má pobočku aj na Slovensku, kde je zatiaľ stále čo chrániť. Jeho riaditeľka Mirka Plassmann upozornila, že ťažba na Slovensku je 3-krát masívnejšia ako napr. v Bulharsku. „Len nedávno bolo podaných vyše 30 žiadostí pre udelenie výnimky na spracovanie kalamít v najprísnejšie chránených územiach.

„Na Slovensku máme už iba 10-tisíc hektárov pralesov, čo je necelá pol percento rozlohy lesa,“ varovala Plassmann. Bulharsko má 10-krát viacej pralesov a napriek tomu ťaží menej dreva. Na Ukrajine má príroda absolútnu slobodu na 6% percentách územia. Takže, keď chce Slovensko 5% bezzásahových území, nie je to nič neštandardné.

Ak by ste chceli viac ako 5% nenarušenej prírody, môžete podpísať petíciu lesoochranárskeho združenia Vlk za 10%. Bývalý raditeľ správy Národného parku Nízke Tatry a odborník na pralesy z OZ Prales Marián Jasík prezradil, čo sa stalo na zodpovedných miestach: „Bol som svedkom toho, ako sa z odborne erudovaných inštitúcií na ochranu prírody stávajú len nástroje  určitého úzkeho skupinového záujmu. Ľudia, ktorým šlo o vec, boli postupne nahradzovaní ľuďmi, ktorí neboli ani odborníci a častokrát presadzovali svoje vlastné záujmy alebo úzke skupinové záujmy. Šéfmi sa stávali ľudia, ktorí o lese nič nevedeli a hájili niečo iné ako ochranu lesa.“

Problém slovenských lesov detailnejšie

Karol Kaliský nám problém slovenských lesov priblížil podrobnejšie:

Lesníci v slovenských lesoch ťažia viac dreva akoby mali a to dokonca aj v národných parkoch. Ako je to možné? 

Hlavný problém je, že slovenské národné parky vôbec nezodpovedajú medzinárodným štandardom. Podľa našej legislatívy sa v národnom parku bežne hospodári a bežne hospodári znamená aj tie tisícky hektárov rúbanísk v Nízkych Tatrách. K tomu patrí aj to, že keď príde kalamita, lesníci majú povinnosť ju spracovať a to napriek tomu, že je to národný park, kde by ochrana prírody mala byť nadradená ale zjavne nie je.

Koľko dreva sa ročne vyrúbe oproti tomu, koľko by ešte bolo únosné?

Dlhodobo sa na Slovensku rúbalo okolo 5 miliónov kubíkov dreva ročne a posledných rokoch je to dvojnásobne viac. To na čo poukazujeme my, nie je ani tak toto alarmujúce číslo ale to, že tá ťažba prebieha z veľkej časti práve v chránených územiach a vo veľmi hodnotných starých lesoch, dokonca aj v pralesoch. Tetrov hlucháň je symbol tých horských smrečín, ktorý je akýmsi dáždnikovým druhom – to znamená, že jeho ochranou dokážeme zabezpečiť ochranu tisícok ďalších druhov toho horského lesa. Pokiaľ strácame hlucháňa, strácame tisícky druhov spolu s ním. My sme od roku 2004 zdecimovali populáciu hlucháňa na polovicu a dnes máme už len 600-800 jedincov, čo je tak nízke číslo, že pre hlucháňa môže znamenať úplné vyhynutie.

V slovenských horách údajne ťažia aj rakúske firmy, je to pravda? 

Áno, sú územia, kde si rakúsky, nazvime to investor, kúpil kus lesa, ktorý kúpil nie kvôli tomu, že sa mu ten les páči ale kvôli drevnej hmote a dochádza k výrubom, ktoré sú za hranicou únosnosti. Rakúšan si takého miesto vyťaží a odíde preč. Je to trend, ktorý vidíme nie len na Slovensku. V Rumunsku zmizli už dve tretiny pralesov.

O koľko kilometrov lesa príde SR každý rok?

Len v Nízkych Tatrách sme od roku 2004 do roku 2014 prišli o 7-tisíc hektárov starých lesov, čo je 70 kilometrov štvorcových. O takúto plochu na celom Slovensku prichádzame ročne, pretože podľa satelitných snímok za posledných 15 rokov sme prišli asi o 760 km štvorcových lesa.

Les pre svoj život predsa potrebuje aj padnuté stromy, neškodí mu, keď sa z neho všetko drevo berie preč?

Príbeh stromu v národom parku má byť iný ako príbeh stromu v hospodárskom lese. Jeho biomasa je energia slnka a živiny, ktoré sa v ňom hromadili celý život a majú slúžiť na to, aby ten ekosystém prosperoval. Až jedna tretina lesných druhov je viazaná na mŕtve drevo. Čiže prakticky, keď to mŕtve drevo z lesa zoberieme, tak sme urobili genocídu jednej tretine druhov.

Čo môže pre záchranu lesov urobiť obyčajný človek?

Je možnosť prísť na námestie povedať, že sa nám to nepáči ale ja osobne som presvedčený o tom, že to, ako krajina vyzerá je odrazom toho aká je spoločnosť. Najdôležitejšie je, aby ľudia nestratili záujem o tému, aby chodili do tých lesov, lebo ak prídu o kontakt s prírodou, tak si ani nevšimnú, že o niečo prichádzame. Keď si niekto zamiluje nejaké miesta, tak mu na tom pravdepodobne bude záležať, to je celkom logické a to je to, čo dnes potrebujeme.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech