Najhorší rating za 20 rokov: Slovensku uniká životná úroveň EÚ, hrozí nám bolestivý grécky scenár

Zatiaľ čo viaceré európske krajiny dokázali za posledných 15 rokov ozdraviť verejné financie a dostať sa k vyrovnaným rozpočtom či dokonca k prebytkom, Slovensko zostáva prakticky na mieste. Upozorňujú na to zamestnávatelia aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorých dáta kreslia znepokojivý obraz.

15 rokov a takmer rovnaký deficit

Najnázornejšie to ukazuje jednoduché porovnanie dvoch rokov. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov bol deficit Slovenska v roku 2011 na úrovni 4,4 % HDP.

O 15 rokov neskôr je situácia ešte horšia. Pre rok 2026 sa očakáva deficit až 4,6 % HDP, teda krajina je po rokoch reforiem a daňových zmien zhruba tam, kde začínala. Iné štáty sa za ten čas posunuli k vyrovnaným rozpočtom, Slovensko nie.

Jediná krajina EÚ s vysokým rizikom v oboch ukazovateľoch

Mimoriadne nelichotivé je hodnotenie zvonku. Podľa Európskej komisie je Slovensko jedinou krajinou EÚ, ktorú v oblasti verejných financií hodnotí ako vysoko rizikovú v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. 

V dlhodobom riziku síce nie je samo. Patrí do malej skupiny štátov spolu s Belgickom, Luxemburskom a Maltou, kombinácia oboch rizík je však naším smutným unikátom.

Na jednej strane stojí aktuálne zlý stav financií, teda vysoký deficit a dlh pohybujúci sa nad ústavným limitom, na druhej strane sú budúce náklady na starnutie populácie, najmä na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

Tri kolá konsolidácie a deficit stále neklesá

Vláda sa pritom o nápravu pokúšala opakovane. Po troch kolách konsolidačných opatrení sa však podľa RRZ deficit verejnej správy zníži len z 4,9 % na približne 4,5 % HDP v roku 2026.

Je to síce zlepšenie, ale je nedostatočné. Konsolidačný efekt totiž priebežne oslabili nové výdavkové opatrenia, takže súčasné nastavenie rozpočtovej politiky nepovedie k trvalému ozdraveniu verejných financií.

Jadro problému je štrukturálne. Štrukturálny primárny deficit, ktorý je pre dlhodobú udržateľnosť určujúci, dosiahol 2,9 % HDP, pričom samotný deficit dôchodkového systému sa na probléme podieľa úrovňou 1,5 % HDP.

Bez reforiem dlh prelomí 100 %

Najvážnejšie je, kam to celé smeruje. Ak by vláda po roku 2026 v konsolidácii nepokračovala, deficit by od roku 2027 opäť začal rásť a do roku 2030 by mohol dosiahnuť až 6,4 % HDP.

Rovnako neúprosný je výhľad pre dlh. Pri scenári bez ďalších opatrení by hrubý dlh do roku 2030 stúpol až na 78,2 % HDP a v scenári nezmenených politík by hranicu 100 % HDP prelomil v roku 2036.

Tento vývoj sa už premieta do dôveryhodnosti krajiny. Rating Slovenska je podľa RRZ aktuálne najhorší za posledné dve desaťročia, čo v praxi znamená drahšie požičiavanie si peňazí a vyššie úrokové náklady na ne.

Vyššie dane problém nevyriešili

Zamestnávatelia z toho vyvodzujú jasný záver. Podľa Republikovej únie zamestnancov (RUZ) vyššie dane nepriniesli ozdravenie financií, vyšší rast ani stabilitu, ale len ďalšie zaťaženie ekonomiky, firiem a ľudí.

Tento pohľad čiastočne potvrdzuje aj rozpočtová rada. RRZ tiež upozorňuje, že vysoká váha opatrení zaťažujúcich aktivitu, najmä zdanenie práce, je v rozpore s odporúčaniami OECD aj Rady EÚ a znižuje kumulatívny prínos konsolidácie do roku 2029 až o 1,2 miliardy eur.

Inými slovami, štruktúra konsolidácie bola nešťastná. Namiesto škrtania na výdavkovej strane sa stavila najmä na vyššie dane, čo brzdí ekonomiku a predlžuje obdobie, počas ktorého sa krajina ozdravuje.

Hrozí scenár ako v Grécku?

Práve preto zaznieva varovanie pred tvrdým dopadom. Zamestnávatelia pripomínajú grécky scenár, teda situáciu, keď krajina narazí na realitu vysokých dlhov a je nútená pristúpiť k bolestivým škrtom.

RRZ hovorí podobne triezvo. Čím dlhšie sa konsolidácia odkladá, tým vyššie je riziko náhlej a bolestivejšej konsolidácie s negatívnym vplyvom na životnú úroveň a tým menší priestor bude mať vláda reagovať na neočakávané šoky.

Bez systémových reforiem môže deficit podľa projekcie RUZ v budúcnosti narásť až na 7,8 % HDP v roku 2040. To by znamenalo, že problém sa nielen nevyrieši, ale v ešte väčšom rozsahu sa prenesie na ďalšie generácie.

Čo by mohlo pomôcť

Odporúčania expertov sa zhodujú v základnom smere:

• Štát by mal v prvom rade začať šetriť predovšetkým na sebe a svojich prevádzkových výdavkoch, namiesto ďalšieho zaťažovania firiem a domácností.
• Druhým pilierom je rast. Bez vytvárania podmienok pre investície, konkurencieschopnosť a vyšší ekonomický rast sa totiž z dlhovej pasce uniknúť nedá.
• Tretím a najcitlivejším bodom sú dôchodky. RRZ varuje, že najväčším rizikom by bolo zvrátenie dôchodkových reforiem, najmä opätovné zastropovanie veku odchodu do dôchodku, čo by dlhodobú udržateľnosť ešte výrazne zhoršilo.

Európska komisia: Krátkozraká stratégia oslabuje vyhliadky

Európska komisia v správe nešetrí kritikou samotného prístupu vlády. Hneď v úvode kapitoly o financiách hovorí o krátkozrakej fiškálnej stratégii, ktorá oslabuje strednodobé vyhliadky krajiny.

Problém vidí v tom, že Slovensko nemá jasný dlhodobý plán. „Slovensko zatiaľ nepredstavilo komplexnú fiškálnu stratégiu, ktorá by načrtla, ako mieni splniť svoje fiškálne záväzky po roku 2026,“ uvádza Komisia. Termín na zníženie deficitu pod 3 % HDP pritom Slovensko podľa rozpočtu na rok 2026 už posunulo z roku 2027 na rok 2028.

Deficit klesá pomaly, dlh aj tak rastie

Konkrétne čísla Komisie potvrdzujú, že napredovanie je len kozmetické. Deficit verejnej správy sa síce v roku 2025 znížil na 4,5 % HDP, najmä vďaka úpravám DPH, firemnej dane a zavedeniu dane z finančných transakcií.

Trend sa však obracia nesprávnym smerom. Podľa jarnej prognózy Komisie deficit opäť stúpne na 4,6 % HDP v roku 2026 a na 5,4 % HDP v roku 2027. Súbežne má verejný dlh narásť z približne 61,4 % HDP v roku 2025 na 66,9 % HDP v roku 2027, čo Komisia pripisuje „vysoko pretrvávajúcim rozpočtovým deficitom“.

Ešte ostrejší je výhľad, ktorý Komisia preberá od domácej rozpočtovej rady. V prípade absencie ďalších opatrení by podľa RRZ deficit mohol dosiahnuť okolo 6 % HDP a verejný dlh vystúpiť na 75 % HDP do roku 2029.

Stávka na dane brzdí ekonomiku

Komisia jasne pomenúva aj jadro chyby. Fiškálna stratégia Slovenska sa podľa nej opiera predovšetkým o zvyšovanie daní, zatiaľ čo jasný dlhodobý konsolidačný plán chýba.

Navyše, časť dosiahnutých úspor vláda hneď minula inde. „Dodatočné zvýšenia diskrečných výdavkov, ako trvalý 13. dôchodok a trvalé opatrenia na podporu cien energií zacielené na 90 % domácností, výrazne znížili čistú fiškálnu konsolidáciu,“ konštatuje Komisia.

Zvyšovanie daní pritom poškodzuje konkurencieschopnosť. Zvýšenie firemnej dane podľa Komisie viedlo k efektívnej sadzbe, ktorá je vyššia ako v Česku, Poľsku aj Maďarsku, a spolu s daňou z finančných transakcií negatívne vplýva na podnikateľské prostredie. Štandardná DPH navyše stúpla z 20 % na 23 %, čím sa zaťaženie prenieslo aj na domácnosti.

Ekonomika zaostáva a hrozí, že zostane vzadu

Najvážnejším odkazom správy je, že problém nie je len účtovný, ale štrukturálny. Reálne dobiehanie životnej úrovne EÚ sa podľa Komisie za posledné desaťročie prakticky zastavilo, keď HDP na obyvateľa dosiahol v roku 2024 len 56,8 % priemeru Európskej únie.

Komisia varuje, že krajina stráca dych. „Ako svetová ekonomika prechádza štrukturálnymi zmenami, slovenská ekonomika riskuje, že zostane pozadu pre svoju oslabujúcu sa konkurencieschopnosť,“ píše sa v správe.

Rast HDP pritom v roku 2025 spomalil na 0,8 % a podobne slabý má zostať aj v roku 2026.

Krajinu ťahajú nadol aj staré slabiny. Slovensko je stále závislé od automobilovej výroby, ktorá tvorí približne polovicu priemyselných tržieb a vyše tretiny exportu. Priepastné sú aj regionálne rozdiely, keď HDP na obyvateľa siaha od 151 % priemeru EÚ v Bratislave po 55 % na východe Slovenska.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika