Slovensko získalo 7, Česko až 275 miliónov eur. Nedokážeme získať zahraničný kapitál, v Európe sme úplne poslední

13. augusta 2026 o 16:19

Slovensko je v investíciách na úplnom chvoste Európy
Odliv talentov a peňazí ohrozuje aj tvoju prosperitu
Predbehla nás dokonca aj Ukrajina

Marek Rodák 13. augusta 2026 o 16:19

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Slovensko patrilo v roku 2025 medzi najmenej úspešné krajiny Európy pri získavaní súkromného a rizikového kapitálu. Podľa údajov asociácie Invest Europe pritieklo do slovenských firiem len približne 7 miliónov eur. V pomere k výkonu ekonomiky to predstavovalo 0,005 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo bolo najmenej v Európe.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Výsledok kontrastuje nielen s európskym priemerom, ale aj s vývojom v strednej a východnej Európe. Kým Slovensko zostalo na chvoste, región ako celok zaznamenal rast aktivity investorov.

Slovensko prilákalo zlomok toho, čo naši susedia

Analytik INESS Róbert Chovanculiak upozorňuje, že problém nie je iba krátkodobý. Podľa neho Slovensko dlhodobo stráca investičný kapitál a zároveň aj časť kvalifikovaných ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia.

Invest Europe uvádza, že slovenské firmy v roku 2025 získali len niečo vyše 7 miliónov eur. Peniaze smerovali do piatich spoločností. V susednom Česku pritom investori vložili do firiem približne 275 miliónov eur. Česká ekonomika je síce výrazne väčšia ako naša, rozdiel v objeme investícií je však 40-násobný.

Asociácia uvádza, že rok 2025 bol pre Slovensko z pohľadu objemu investícií štvrtým najslabším od roku 2007. V predchádzajúcich piatich rokoch pritom Slovensko získavalo v priemere približne 190 miliónov eur ročne.

Ako vnímaš tento prepad schopnosti lákať zahraničný kapitál?

Je to problém do budúcnosti

Nejako sa s tým vysporiadame

Problém je naše podnikateľské prostredie

Nech si nechajú svoje peniaze, máme všetko, čo potrebujeme

Do už zabehnutých slovenských spoločností smerovalo vlani približne 5,8 milióna eur. Rastový kapitál a investície do startupov dosiahli len asi 1,2 milióna eur. Pri malom trhu môžu čísla výraznejšie meniť jednotlivé veľké transakcie. Samotná veľkosť krajiny však slabý výsledok nevysvetľuje, uvádza Denník N.

Ako príklady môžeme uviesť Estónsko alebo Srbsko. Obe krajiny dokážu v pomere k veľkosti svojej ekonomiky prilákať podstatne viac kapitálu.

Región rastie, Slovensko sa mu vzďaľuje

Vývoj na Slovensku je ešte výraznejší pri porovnaní so strednou a východnou Európou. Investície do regiónu dosiahli približne 0,09 % HDP. Európsky priemer bol podľa údajov Invest Europe približne 0,6 % HDP.

Fondy zamerané na strednú a východnú Európu zároveň v roku 2025 získali o 21 % viac kapitálu, ako bol priemer predchádzajúcich piatich rokov. Zmenila sa aj štruktúra investorov. Po prvýkrát pochádzala väčšina kapitálu priamo zo strednej a východnej Európy. Regionálni investori tvorili 56 % celkového objemu, uvádza zdroj.

Pre Slovensko podľa neho zostáva problémom aj slabšie zapojenie veľkých inštitucionálnych investorov. Za dôležité považuje najmä otvorenie trhu dôchodkovým fondom a poisťovniam. Ak by Slovensko prilákalo kapitál na úrovni priemeru regiónu, podľa prepočtu by namiesto siedmich miliónov eur mohlo získať približne 126 miliónov eur.

Chovanculiak upozorňuje na dlhodobý problém

Renomovaný ekonóm Róbert Chovanculiak z INESS vníma slabý prílev rizikového kapitálu ako súčasť širšieho problému slovenskej ekonomiky. „Slovensko minulý rok prilákalo nižší podiel venture kapitálu na HDP ako Ukrajina,“ upozornil. Podľa neho sú podobné údaje dôležité najmä preto, že za nimi stoja konkrétni investori, ktorí sa rozhodujú, kam vložia vlastné peniaze.

Slováci nahromadili 22 miliárd eur. Odborník varuje: Štát si môže prísť pre vaše peniaze

Chovanculiak zároveň poukazuje na vývoj priamych zahraničných investícií. V rokoch 2015 až 2024 predstavovali na Slovensku menej ako 1,5 percenta HDP. V ostatných krajinách V4 bol ich podiel približne dvojnásobný.

Podľa neho nejde iba o množstvo peňazí, ale o ich vplyv na produktivitu, inovácie a budúci rast. „Investície do nových, inovatívnych podnikov sú to, čo generuje prosperitu,“ uviedol.

Dôsledky sa nemusia prejaviť okamžite

Slabý prílev kapitálu nemusí znamenať okamžitý ekonomický pokles. Práve to je podľa Chovanculiaka jedna z našich najväčších slabín. Nižšie investície sa totiž prejavujú postupne. Firmy majú menej peňazí na rozvoj, inovácie, nové technológie či expanziu. Súčasne môže klesať aj atraktivita krajiny pre ďalších investorov.

Odborník upozorňuje, že Slovensko zároveň čelí odlivu ľudského kapitálu. Časť najúspešnejších študentov odchádza študovať do zahraničia a veľká časť z nich sa už nevráti. V spojení s nízkym objemom investícií to podľa neho môže znižovať budúci rast ekonomiky.

Najväčším rizikom preto nemusí byť jednorazový prepad ekonomiky. Môže ním byť postupné zväčšovanie rozdielu medzi Slovenskom a krajinami, ktoré dokážu prilákať viac kapitálu, talentu a nových firiem.

Údaje za rok 2025 ukazujú, že Slovensko v tejto oblasti výrazne zaostalo. Kým región priťahoval viac investorov, slovenské firmy získali len malý zlomok kapitálu, ktorý smeroval do susedných ekonomík.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska