Bez automobiliek by Slovensko utrpelo tvrdý šok. Analytik: Toto by skolabovalo ako prvé

Automobilový priemysel je už viac ako dve desaťročia motorom slovenskej ekonomiky. Každé desiate euro vytvorené v ekonomike priamo alebo nepriamo súvisí s výrobou áut a automobilky produkujú viac ako 40 % priemyselnej výroby krajiny. Slovensko zároveň dlhodobo patrí medzi svetových lídrov v počte vyrobených automobilov na obyvateľa a väčšina produkcie smeruje na zahraničné trhy, informuje SARIO.

Práve táto silná a jednostranná orientácia na jedno odvetvie však začína predstavovať čoraz väčšie riziko. Európske automobilky čelia tlaku z viacerých strán naraz. Prechod na elektromobilitu si vyžaduje miliardové investície, výrobcovia zápasia s vyššími výrobnými nákladmi a na európsky trh vo veľkom vstupujú čínske automobilky, ktoré dokážu ponúknuť elektrické vozidlá za výrazne nižšie ceny.

Len v prvej polovici roka 2026 pokračoval rast predaja čínskych značiek v Európe napriek novým clám Európskej únie, pričom viacerí výrobcovia zároveň pripravujú vlastné továrne priamo v Európe. To podľa Reuters ešte viac zvyšuje konkurenčný tlak na tradičné automobilky.

Od automobiliek sme závislí, majú však na Slovensku budúcnosť?

Dôsledky už vidieť aj na Slovensku. Produkcia v automobilovom priemysle spomaľuje, viacerí dodávatelia ohlasujú prepúšťanie alebo presun výroby do lacnejších krajín a zahraniční investori čoraz hlasnejšie upozorňujú na zhoršujúce sa podnikateľské prostredie. Otázka preto neznie, či sa automobilový priemysel zmení, ale či je Slovensko na túto zmenu pripravené.

Na riziká upozorňuje aj najnovšia správa OECD o slovenskej ekonomike. Organizácia odporúča znížiť závislosť krajiny od automobilového priemyslu, viac investovať do výskumu, inovácií a technológií s vyššou pridanou hodnotou a vytvárať podmienky pre rozvoj ďalších odvetví. Podľa OECD bude práve väčšia diverzifikácia jedným z rozhodujúcich faktorov budúceho rastu slovenskej ekonomiky.

Čo by znamenalo, ak by automobilky začali svoju výrobu presúvať do iných krajín? Je Slovensko stále atraktívnou destináciou pre investorov? A ktoré odvetvia môžu v budúcnosti nahradiť dnešnú závislosť od automobilového priemyslu? Na tieto otázky sme hľadali odpovede s Marekom Malinom, analytikom finančných trhov spoločnosti Portu.

• Sme príliš závislí od automobiliek?
• Kde urobilo Slovensko najväčšiu chybu v riadení automobilového priemyslu?
• Čo sa stane, ak si nedokážeme udržať automobilky na Slovensku?
• Môžu sa automobilky len tak „zbaliť a odísť“?

OECD upozorňuje, že slovenská ekonomika je príliš závislá od automobilového priemyslu. Je toto varovanie podľa vás opodstatnené?

Vo všeobecnosti treba brať rady OECD veľmi vážne a aj toto varovanie je opodstatnené, čo potvrdzujú aj modely Národnej banky Slovenska (NBS). Automobilový priemysel na Slovensku generuje viac ako 40 % celkovej priemyselnej produkcie a priamo či nepriamo tvorí približne 10 % HDP. Až 94 % produkcie pritom smeruje do zahraničia.

Táto štruktúra nás vystavuje hrozbe asymetrického šoku – ekonomického otrasu, ktorý zasiahne iba jedno konkrétne odvetvie alebo krajinu, zatiaľ čo ostatných partnerov v menovej únii minie. V určitej miere tento asymetrický šok už zažívame. Americké clá, prechod na elektromobilitu a príchod lacnejšej čínskej konkurencie sú pre európske automobilky obrovský problém. Trpia tým najmä výrobné závody v Nemecku, ale i na Slovensku, čo ukazuje pokles priemyselnej produkcie.

Podľa Štatistického úradu SR má najpodstatnejší nepriaznivý vplyv na priemysel práve výroba dopravných prostriedkov, ktorá súhrnne za rok 2026 klesla o takmer 4 %. Závislosť od automobilového priemyslu, ktorý prechádza štrukturálnymi problémami, následne odráža aj veľmi slabý ekonomický rast v porovnaní s okolitými krajinami.

Ako sme sa dostali do situácie, že práve automobilky tvoria jeden z hlavných pilierov slovenskej ekonomiky?

Do tejto situácie sme sa dostali cielenou hospodárskou politikou na prelome tisícročí. Makroekonomická stabilizácia a daňové reformy po roku 2000 (rovná daň, liberalizácia Zákonníka práce) v kombinácii s vtedy lacnou, no vysoko kvalifikovanou pracovnou silou, zvýšili našu medzinárodnú konkurencieschopnosť. Slovensko zaznamenalo masívny prílev priamych zahraničných investícií a následne sa stalo súčasťou dodávateľských reťazcov nemeckých a západoeurópskych koncernov.

Bola to správna stratégia alebo sme príliš dlho stavili na jedno odvetvie?

V prvej fáze išlo o mimoriadne úspešnú stratégiu, ktorá pomohla transformovať krajinu z obdobia vysokej nezamestnanosti a naštartovala éru „Tatranského tigra“. Išlo o hospodársky najúspešnejšie obdobie slovenského hospodárstva, počas ktorého životná úroveň meraná HDP v parite kúpnej sily vyskočila z 49 % v roku 1995 na viac ako 70 % priemeru EÚ po roku 2008.

Slovensko sa však nedokázalo posunúť vyššie v hodnotovom reťazci smerom k výskumu, vývoju a inováciám, ale zostalo pre automobilky montážnou dielňou. Pridaná hodnota v sektore je dnes zhruba na úrovni spred 7 rokov. Ide o dôsledok absencie akýchkoľvek ekonomických reforiem, ktoré by nadväzovali na reformy Ivana Mikloša a ktoré by zlepšovali podnikateľské prostredie, zvyšovali hospodársku konkurencieschopnosť a motivovali firmy investovať do vývoja.

O závislosti od automobiliek a potrebe investovať do inovácií počúvam zo strany štátu už roky, ale prakticky sa nič nezmenilo. Slovensko sa tak ocitlo v pasci stredných príjmov. V životnej úrovni sme sa za 15 rokov prakticky nikam neposunuli a okolité krajiny nás ekonomicky predbiehajú.

Riziko štátneho bankrotu môže stúpnuť až na 50 %. Odborník varuje, že na zvrat máme možno už len jedno volebné obdobie

Čo by sa stalo so Slovenskom, keby automobilový priemysel výraznejšie spomalil alebo by časť výroby odišla do iných krajín?

Nastala by negatívna reťazová reakcia. Počiatočný pokles výdavkov v jednom sektore by vyvolal druhotné výpadky v nadväzujúcich službách, obchode a dodávateľských reťazcoch. Okamžite by skolabovalo obchodné saldo (bilancia medzi exportom a importom) a prepadlo by sa HDP.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory