Riziko štátneho bankrotu môže stúpnuť až na 50 %. Odborník varuje, že na zvrat máme možno už len jedno volebné obdobie

Verejný dlh Slovenska rastie už roky. Pre mnohých je to však stále len číslo, ktoré sa objaví v správach a o pár minút naň zabudnú. Veď štát si predsa môže požičať, dlhy má väčšina krajín a bankrot Slovenska znie skôr ako vzdialený scenár než reálna hrozba.

Ekonomickí odborníci však upozorňujú, že problém nespočíva len v samotnej výške dlhu, ale najmä v tom, akým tempom rastie a na čo si požičiavame. Slovensko dnes patrí medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim verejným dlhom v eurozóne. Zároveň patríme medzi štáty, ktoré čaká jedno z najprudších starnutí populácie v celej Európskej únii. To znamená vyššie výdavky na dôchodky, zdravotníctvo aj dlhodobú starostlivosť – práve v čase, keď verejné financie budú pod čoraz väčším tlakom.

Dôsledky pritom nepocítia len budúce vlády. Vyšší verejný dlh znamená rastúce úroky, na ktoré štát vynakladá miliardy eur namiesto investícií do školstva, zdravotníctva či infraštruktúry. Ak by Slovensko pokračovalo v zadlžovaní súčasným tempom, podľa odborníkov by v budúcnosti mohlo prísť k bolestivým opatreniam – od ešte vyšších daní až po obmedzovanie verejných služieb.

Je situácia naozaj taká vážna, alebo sa zbytočne straší? Aké riziká Slovensku reálne hrozia, čo by znamenal scenár podobný Grécku a kto napokon zaplatí účet za dnešné rozhodnutia politikov? O stave slovenských verejných financií sme sa rozprávali s Viktorom Novysedlákom, výkonným riaditeľom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý dlhodobo sleduje vývoj verejného dlhu a upozorňuje na riziká jeho ďalšieho rastu.

• Nachádza sa Slovensko na gréckej ceste?
• Prečo rastie náš štátny verejný dlh?
• Štátni ekonómovia tvrdia, že vysoký dlh nie je takým veľkým problémom, ako sa zdá; je to pravda?
• Smeruje Slovensko k štátnemu bankrotu?

Verejný dlh Slovenska rastie a často počúvame, že je to problém budúcnosti. Je situácia naozaj taká vážna, alebo sa zbytočne straší?

Kormidlovať verejný dlh je niečo ako riadiť zaoceánsky parník, nedokážete zmeniť smer, keď už je problém veľmi blízko. Preto je nutné hlásiť potrebu zmeny dostatočne včas. Vždy je lepšie upozorniť na problém teraz, ako v situácii, keď ho už dokážeme len pomenovať, no nie zmeniť. A presne tam by sa Slovensko mohlo dostať, ak budú vlády pokračovať tak ako doteraz.

Problémom totiž nie je ani tak samotná výška dlhu dnes , ale to, kam smeruje a ako rýchlo narastá. O to ťažšie sa totiž bude krotiť. Aj keby vláda splnila svoje vlastné, už dvakrát zmäkčené ciele, dlh porastie zo 61,4 % HDP v roku 2025 na zhruba 66 % HDP v roku 2028 a k hranici 70 % sa priblíži do konca dekády.

Pri nezmenených politikách stúpne riziko štátneho bankrotu z dnešných približne 11 % na viac ako 50 % v roku 2040. To už je naozaj problém, ktorý by sme asi neustáli. Nejde o to, aby sme teraz prepadli panike. Musíme brať do úvahy, že každým ďalším rokom sa nám výrazne zužuje priestor na to, aby sme sa ako krajina dokázali s rastúcim dlhom popasovať bez toho, aby sme museli žiadať o pomoc. A v neposlednom rade sa nám zužuje priestor reagovať na ďalšie krízy.

Keby ste mali bežnému človeku vysvetliť, prečo by ho mal štátny dlh zaujímať, čo by ste mu povedali?

Dôvody sú dva. Prvým je, že každé euro, ktoré štát platí na úrokoch, chýba v školách, nemocniciach či na cestách. A tie úroky prudko rastú. Kým v roku 2022 sme na obsluhu dlhu dávali okolo 1,1 miliardy eur, v roku 2026 sú to už 2,3 miliardy eur a v roku 2027 to bude takmer 3 miliardy. Predstavte si domácnosť, ktorá roky míňa viac, ako zarába, a diery lepí novými pôžičkami. Skôr či neskôr jej úroky a splátky zožerú rozpočet, až príde exekútor.

A to je ten druhý dôvod, teda čo sa stane, ak si jednoducho štát prestane vedieť požičiavať. Bez možnosti ďalších pôžičiek príde k drastickému šetreniu vo výdavkoch, škrtať sa bude asi všade a dramaticky. Znamená to pokles dôchodkov, platov, rast nezamestnanosti, menej zdravotníctva, menej rozvoja atď. Bude to síce znamenať zreálnenie toho, čo si krajina môže dovoliť, ale so všetkými negatívnymi dopadmi na životnú úroveň nás všetkých.

Krajina sa v mnohom vráti akoby späť v čase, mnohé veci, ktoré boli samozrejmé, už nebudú. Zhorší sa trh práce, zaniknú mnohé príležitosti, pre mladých ľudí to môže znamenať v kariérnom či v ekonomickom zmysle mnoho stratených rokov, možno aj desaťročie či viac, ako to vidíme napríklad na mladých generáciách v Grécku.

Mať zadlženie pod kontrolou je nevyhnutným predpokladom stabilného podnikateľského prostredia, rozvoja ekonomiky a udržateľného rastu životnej úrovne obyvateľstva.

Čo je dnes hlavnou príčinou rastu slovenského dlhu? Sú to vysoké výdavky štátu, nízky ekonomický rast alebo kombinácia viacerých faktorov?

Je to kombinácia, ale jadro je jednoduché: štát míňa viac, než dokáže vybrať, a to aj mimo krízy. Vyššie výdavky ako príjmy zároveň znamenajú, že si ako krajina žijeme nad pomery, lebo ten dlh nejde na investície, ale na bežné výdavky ako dôchodky a mzdy, čiže sa v podstate prejedá, k čomu sa pridáva aj nevyhnutný rast výdavkov na obranu.

Vláda prijala tri konsolidačné balíčky, no ich čistý efekt je nakoniec nanajvýš polovičný oproti tomu, čo deklarovala, pretože popri šetrení pridávala nové výdavky, ako sú napríklad 13. dôchodky, platy v zdravotníctve a školstve či investície do výstavby nemocníc. Nízky ekonomický rast pritom nie je dôsledkom len globálnych faktorov, ale aj samotnej zlej štruktúry konsolidačných opatrení.

A rastúce úrokové náklady neodrážajú len globálny nárast úrokov, ale aj už vyššie rizikové prirážky Slovenska v porovnaní s minulosťou aj s porovnateľnými krajinami.

Slovenský dlh sa blíži k 100 miliardám eur. Odborníci varujú pred najtvrdšou konsolidáciou v histórii

Súčasné vládne špičky tvrdia, že s verejnými financiami a výškou nášho dlhu je všetko v poriadku, lebo dlh máme nižší, ako mnohé popredné európske ekonomiky. Je to pravda? Ak nie, ako by ste im oponovali?

Majú pravdu v tom, že Slovensko nemá na pomery ostatných štátov Európy vysoký dlh, ale záver je nesprávny. Dôležitá je kombinácia, a tá je u nás nezdravá: vysoký deficit a zároveň rýchlo rastúci dlh. Hoci máme nižší dlh, nemáme jeho rast zatiaľ pod kontrolou.

Keď porovnáme roky 2025 a 2027, dlh eurozóny je síce vyšší, okolo 88 až 89 % HDP, no narastie len o dva percentuálne body na 91 %, kým dlh Slovenska vzrastie o päť percentuálnych bodov zo 62 na 67 %.

Navyše sme malá otvorená ekonomika a čaká nás jedno z najrýchlejších starnutí populácie v Európe. Preto sú budúce výdavkové tlaky u nás oveľa väčšie ako napríklad v Nemecku či Belgicku. Dobiehame vyspelé krajiny v nesprávnom indikátore.  Keby sme mali dlh ako Francúzsko, naše riziko bankrotu by z 11 % vyskočilo na 61 %, pri talianskom dlhu až na 80 %. To, čo unesie veľká ekonomika, Slovensko jednoducho neunesie.

Ak by Slovensko pokračovalo v zadlžovaní sa súčasným tempom ďalších päť až desať rokov, čo by boli prvé konkrétne dôsledky pre domácnosti a firmy?

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika