„Bez NATO sme stratení, zase chceme byť satelitom diktátorov?” varuje bývalá premiérka Radičová

Metropola: Iveta Radičová

O Bratislave sa často hovorí, že predstavuje akýsi iný svet v porovnaní so zvyškom Slovenska. Či už ide o ekonomické podmienky, sociálne väzby, kultúru alebo politické nálady, priepasť medzi metropolou a regiónmi je témou neustálych debát. Do akej miery je toto napätie prirodzené, prečo politika namiesto spájania prehlbuje nevraživosť a prečo sú fungujúce samosprávy pre prežitie štátu dôležitejšie ako kedykoľvek predtým? V rozhovore odpovedá sociologička a bývalá predsedníčka vlády Slovenskej republiky, profesorka Iveta Radičová.

Každé hlavné mesto je iné, skutočným problémom je chudoba a rozpad elít

Podľa Ivety Radičovej je rozdiel medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny úplne prirodzeným javom po celom svete. V každej metropole sa logicky koncentruje vládna moc, kľúčové inštitúcie, hlavná infraštruktúra chodu štátu, špecifické profesie aj reprezentatívna kultúra. Hlavné mesto by malo slúžiť ako výkladná skriňa štátu, na ktorú sú občania hrdí, podobne ako vnímajú Česi Prahu či Francúzi Paríž.

Na Slovensku sa však tento vzťah často zvrháva do negatívnych emócií a nálepiek typu bratislavská kaviareň. Príčinou však nie je samotná existencia hlavného mesta, ale hlboké a dlhodobo zanedbávané regionálne rozdiely. Rozdiely v mzdách medzi Bratislavským krajom a chudobnejšími regiónmi, akými sú Banskobystrický či Prešovský kraj, dosahujú v mediáne až 500 eur mesačne. Okrajové regióny trpia vyľudňovaním, nedostatkom príležitostí a zlyhávajúcim školstvom, ktoré nedokáže vyrovnávať sociálno-ekonomické znevýhodnenie detí.

K regionálnej polarizácii navyše výrazne prispieva správanie politikov. Namiesto hľadania vecných riešení nastúpila číro mocenská politika, hľadanie vinníkov a konštruovanie nepriateľov. Z politiky sa naozaj šíri totálny negativizmus do spoločnosti, pričom tento marazmus znásobuje rozbitá elita. Keď je politická a spoločenská elita rozdrobená a nedokáže sa zhodnúť na základnom smerovaní ani reprodukovať spoločné hodnoty, spoločnosť sa prepadá do hlbokej neistoty a vzájomnej nenávisti.

Samosprávy ako skutočný pilier, ktorý drží štát pri živote

Kým na celoštátnej úrovni prevláda deštruktívny politický boj, skutočný život občanov závisí od fungovania miest a obcí. Bývalá premiérka zdôrazňuje, že samosprávy dnes zabezpečujú drvivú väčšinu základných potrieb občanov. Majú pod palcom materské, základné a umelecké školy, školské kluby a jedálne, opatrovateľské služby, jasle, stacionáre aj zariadenia pre seniorov. Zároveň sa starajú o cesty, mestskú dopravu, osvetlenie, zeleň, odvoz a likvidáciu odpadu, knižnice či miestne kultúrne a športové strediská.

Samosprávy dnes vykonávajú približne 4 300 až 4 500 kompetencií, ktoré upravujú desiatky zákonov. Výdavky obcí, miest a vyšších územných celkov predstavujú dohromady okolo 13 miliárd eur ročne. Z týchto financií smeruje vyše 40 percent na vzdelávanie a podstatnú časť zhltne samotný chod verejných služieb.

Zároveň však narážame na obrovský systémový paradox, ktorým je obrovské množstvo malých obcí do 1 000 obyvateľov. V mnohých z nich zhltne administratíva a plat starostu na polovičný úväzok takmer polovicu daňových príjmov, pričom na samotný rozvoj a služby nezostáva takmer nič. Riešením podľa Radičovej nie je rušenie obcí zvrchu, ale komunálna reforma založená na zdieľaní kompetencií a spoločných úradov, podobne ako to už funguje pri stavebnom konaní. Tieto návrhy však musia vychádzať priamo z regiónov a od združení ako ZMOS či Únia miest Slovenska.

Lokálna politika odráža historické hodnotové rozdelenie Slovenska

Pohľad na kandidátne listiny a výsledky komunálnych volieb potvrdzuje, že politické a hodnotové línie sú na Slovensku zakorenené celé desaťročia. Sociologické dáta ukazujú jasnú kontinuitu, kde sa voličská podpora pôvodne patriaca ľudákom neskôr pretransformovala do podpory komunistickej strany, následne do HZDS a dnes ju reprezentujú subjekty ako Smer-SD či Republika. Táto hodnotová línia tvorí stabilne zhruba 40 percent voličskej základne.

V komunálnych voľbách síce formálne dominuje vysoký počet nezávislých kandidátov, no v pozadí sa uzatvárajú pragmatické politické dohody. Hnutie Republika sa cielene sústreďuje na vidiek, kde má vybudované silné štruktúry a podporuje konzervatívnych nezávislých kandidátov. Vládne strany Smer, Hlas a SNS vytvárajú v regiónoch silné koalície, často práve v spolupráci s Republikou. Na druhej strane, stredopravé opozičné strany ako Progresívne Slovensko, SaS a KDH vsádzajú na široké regionálne koalície najmä vo väčších mestách.

Špecifickým prípadom je hnutie Slovensko, ktoré na rozdiel od klasických strán nemá vybudované regionálne štruktúry. Hoci sa na celoštátnej úrovni šírili reči, že opoziční lídri spolu neboli ani na káve, hoci podľa Radičovej sedeli na spoločnom obede, v regiónoch hnutie pragmaticky pristupuje do spoločných opozičných blokov s ostatnými demokratickými stranami.

Strata viery, alebo strata schopnosti odpúšťať?

Častým argumentom v spoločnosti býva tvrdenie, že kríza hodnôt a hlboká polarizácia pramenia z toho, že sme stratili Boha. Iveta Radičová na to reaguje spomienkou na aforizmus svojho manžela Stana Radiča, ktorý hovorieval, že novodobý Kristus nevstal z mŕtvych, ale z ľahostajných.

Problém podľa nej nespočíva v tom, koľkokrát formálne spomenieme Božie meno, ale v hlbokom rozpore medzi deklarovanými hodnotami a každodennou realitou. Hoci sa väčšina slovenskej populácie formálne hlási ku kresťanstvu a viere, verejný aj súkromný priestor je denne zaplavený slovnými útokmi, agresiou a neschopnosťou odpustiť blížnemu. Prieskumy navyše potvrdzujú, že až 40 percent miery násilia v spoločnosti priamo vyvoláva agresivita a negativizmus politických elít.

Geopolitická realita: Bez NATO sme stratení

Pri otázkach o budúcnosti krajiny odmieta Radičová lacný optimizmus a označuje sa za realistku. Slovensko čelí súhrnu kríz, ktoré nemožno vyriešiť jedným izolovaným opatrením. Demografický pokles a prepad pôrodnosti nezvráti samotné navyšovanie príspevkov na deti, pretože do hry vstupuje celý komplex faktorov od dostupnosti bývania a stability zamestnania až po celkovú atmosféru v spoločnosti, z ktorej mladí ľudia utekajú.

Základnou a nevyhnutnou funkciou štátu však zostáva garancia bezpečnosti. V čase otvorenej ruskej agresie na Ukrajine a rastúceho globálneho napätia je spochybňovanie našich spojeneckých väzieb priamym ohrozením štátu. Bez partnerstiev a členstva v NATO sme podľa bývalej premiérky úplne stratení. Šírenie naratívov o tom, že nám spojenci nepomôžu, otvára otázku, či sa chceme opäť dobrovoľne stať satelitom nedemokratických diktatúr.

Cesta k stabilite a prosperite vedie cez profesionalitu a schopnosť dotiahnuť veci do konca. Slovensko má rozbehnutých približne 15 až 20 reforiem v súdnictve, školstve či digitalizácii, no kľúčové je neponechať ich len na papieri. Ak máme uspieť, musíme z verejnej a štátnej správy bezpodmienečne vyhnať politické čistky a postaviť riadenie štátu na odbornosti a kontinuite.

Pre viac zaujímavých videí z prostredia architektúry a developmentu sleduj reláciu Metropola.