Slovenskou metódou o zálohe PET fliaš sa vo veľkom chce inšpirovať aj zahraničie

Koncom minulého roka oznámil minister životného prostredia odštartovanie prác na zavedení zálohovania PET fliaš a plechoviek od nápojov. Rozhodnutiu predchádzala analýza IEP a práve tú vysoko vyzdvihujú aj za našimi hranicami. V novembri bola napríklad prezentovaná na konferencii vo Vilniuse. Štúdia mala pozitívne ohlasy aj zo strany Českej republiky, Maďarska, Poľska a Malty, ktorých predstavitelia vyjadrili záujem o spoluprácu pri tvorbe obdobných analýz v ich krajinách.

Na slovenský trh sa ročne uvedie takmer jedna miliarda kusov PET fliaš

Dnes nie je úplne jasné, koľko PET fliaš sa ročne uvedie na slovenský trh. Zahraničné i slovenské výskumné agentúry a združenia, ktoré sa problematikou zaoberajú (ako napr. Nielsen, Canadea, SLICPEN alebo AVNM), odhadujú počet v rozmedzí 530-830 miliónov kusov. Podľa hlásení výrobcov v rámci systému rozšírenej zodpovednosti je to približne 774 miliónov kusov.

Na druhej strane sú ochranári ako Mikuláš Huba s odhadom 1,5 miliardy kusov. Podľa odhadu IEP sa na Slovensku ročne uvedie na trh viac ako 34 tisíc ton PET fliaš, čo je necelá jedna miliarda kusov. Podľa týchto odhadov sú hlásenia výrobcov podhodnotené o skoro 30 % a skutočná miera triedenia PET fliaš je približne 62 %.

Slovensko by zavedenie zálohovanie stálo desiatky miliónov eur

Zálohovanie je nástroj, ktoré dokáže množstvo vyzbieraných PET fliaš zvýšiť aj na viac ako 90 %. Zavedenie zálohovania by si na Slovensku vyžiadalo investičné náklady približne 80 mil. eur, z čoho 61,8 mil. eur budú tvoriť náklady na nákup, inštaláciu a servis strojov na spätný odber.

Zvyšok budú tvoriť náklady na zabezpečenie zálohovaných fliaš, manuálny zber a náklady na zriadene Centrálneho systému, ktorý bude sčítavať, triediť a zhromažďovať fľaše z celého Slovenska. Systém by mal každoročne generovať príjmy 28 mil. eur a prevádzkové náklady približne 33,3 mil. eur.

„Naše odhady sú v súlade so štandardnými výškami poplatkov v krajinách so zabehnutým systémom zálohovania. Celkové náklady výrobcov na zber obalov sa zvýši z dnešných približne 3,6 mil. eur ročne na 13,2 mil. eur,” píše sa v Analýze IEP.

Po vzore škandinávskych krajín

Systém povinného zálohovania nápojových obalov je momentálne zavedený v ôsmych krajinách EÚ (Švédsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Nemecko, Holandsko, Litva a Chorvátsko) ako aj v Nórsku a na Islande. Zálohovať nápojové obaly plánuje aj Škótsko a viaceré krajiny si vypracovali analýzu možného zavedenia tohto systému. Systém okrem toho funguje v desiatich štátoch USA, v Kanade, v Izraeli a čiastočne v Austrálii a niektorých ostrovoch v Tichom oceáne.

Zobraziť celú galériu (1)

zdroj: IEP

Systémy zavedené v jednotlivých krajinách sa častokrát aj veľmi zásadne líšia. Ich spoločným cieľom je zachytenie takmer všetkých PET fliaš uvedených na trh. Takmer všetky systémy dokážu vyzbierať viac ako 85 % všetkých PET uvedených na trh.

Väčšina krajín vylučuje zo zálohovania z hygienických dôvodov obaly s mliekom a ovocnými šťavami. Kvôli veľkej diferenciácii je často zo systému vylúčený aj alkohol s výnimkou piva, ale aj tu sa nájdu výnimky ako Fínsko, kde všetok alkohol podlieha zálohám.