Slovenský verejný dlh klesne späť pod 60 % HDP najskôr v roku 2032, varujú odborníci

Slovensko sa v rebríčku deficitov verejných financií Európskej únie za minulý rok umiestnilo na nelichotivom štvrtom mieste. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu dosiahol náš deficit úroveň -5,5 % HDP, čím sme sa zaradili za Rumunsko (-9,3 % HDP), Poľsko (-6,6 %) a Francúzsko (-5,8 %).

„Situácia v rámci EÚ je pritom výrazne diferencovaná – zatiaľ čo niektoré krajiny zápasia s vysokými deficitmi, šesť členských štátov dokonca dosiahlo prebytkové hospodárenie,“ uvádza sa v komentári VÚB banky.

Odborníci z VÚB upozorňujú na alarmujúce čísla. Podľa ich predpokladu sa späť pod vyžadovaných 60 % s naším dlhom dostaneme až v roku 2033. 

Dlh prekročil kritickú hranicu

Slovenský verejný dlh ku koncu minulého roka dosiahol 59,3 % štatistikmi zrevidovaného HDP. V prvom štvrťroku 2024 však „objemným požičiavaním si, v marci aj od bežných ľudí, narástlo späť nad 60 %“, konštatuje banka.

Po aprílovej aukcii Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, v ktorej sa umiestnili dlhopisy v hodnote 634,5 milióna eur prostredníctvom štyroch rôznych emisií, sa zadlženie priblížilo až k úrovni 63 % HDP. Oficiálne čísla za prvý kvartál však Eurostat zverejní až v júli, za druhý štvrťrok dokonca až v októbri.

„Podľa prognózy VÚB na najbližšie roky, počítajúcej s postupnou konsolidáciou smerom k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2033, sa naše verejné zadlženie môže dostať späť pod 60 % vyžadovaných Maastrichtskou zmluvou o Európskej únii najskôr o 7 rokov, teda v roku 2032,“ uvádza sa v dokumente.

Dôvodom je, že „ďalšie deficity verejných financií budú najprv dlh ešte zvyšovať, a až keď klesnú pod 2,5 % HDP (možno v roku 2029), začne sa verejný dlh v pomere k rastúcemu výkonu ekonomiky postupne znižovať“.

Riziká pre konsolidáciu

Znižovaniu privysokých deficitov pritom podľa banky „aktuálne ‚fúka protivietor‘ aj kvôli obchodnej vojne USA“.

Táto situácia sa v júni pravdepodobne „pretaví do nižších makroekonomických i daňových prognóz a ohrozí tak plnenie tohtoročného cieľa pre schodok na úrovni 4,7 % HDP, ako aj potrebný objem budúcoročnej konsolidácie“, ktorá by podľa vlani schváleného trojročného plánu mala deficit znížiť na 3,7 %.

„Na jeseň začnú platiť tvrdé sankcie ústavnej dlhovej brzdy, ktoré by vyžadovali až predloženie rozpočtu s vyrovnanými príjmami a výdavkami, keďže horná hranica dlhovej brzdy je dnes na úrovni 52% HDP.“

Porovnanie s Rumunskom

Hoci Rumunsko má vyšší deficit, Slovensko má v porovnaní s ním o čosi vyššie celkové verejné zadlženie. „Rumunsko so zrejme najrizikovejšími verejnými financiami v Únii v krátkodobom horizonte malo dokonca nedávno problém umiestniť svoje nové dlhopisy na trhu, keď v jednej emisii odmietlo všetky ponuky a jeho riziková prirážka sa pri eurových emisiách pohybuje na úrovni až 400 bázických bodov. Pre porovnanie, na Slovensku je to ,len‘ okolo 100 bodov,“ uzatvára VÚB banka vo svojom komentári.