Sme na tom horšie ako sa predpokladalo. Slovákom dáva mediálna gramotnosť poriadne zabrať

  • Boj z dezinformáciám niekedy môže vyzerať ako Sizyfovská práca
  • Najnovšie prieskumy ukazujú, že aj napriek osvete, ktorú sa snažia šíriť viaceré organizácie, veľa mladých dôveruje konšpiračným webom
  • Prinášame ti stručný návod ako si informácie overiť a predísť tak šíreniu bludov
notebook
Unsplash/John Schnobrich, Unsplash/ Austin Distel
  • Boj z dezinformáciám niekedy môže vyzerať ako Sizyfovská práca
  • Najnovšie prieskumy ukazujú, že aj napriek osvete, ktorú sa snažia šíriť viaceré organizácie, veľa mladých dôveruje konšpiračným webom
  • Prinášame ti stručný návod ako si informácie overiť a predísť tak šíreniu bludov

Už mnoho rokov sa na Slovensku rozpráva o tom, ako zlepšiť čitateľskú a finančnú gramotnosť našich žiakov. V týchto disciplínach sme už niekoľko krát po sebe dosiahli podpriemerné výsledky.  Vo finančnej gramotnosti podľa najnovších údajov z roku 2018 v rámci krajín OECD dosiahlo signifikantne nižší výkon ako Slovensko už iba Čile. TASR o tom informoval odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Až polovica mladých číta konšpiračné weby

Čítanie a financie však nie sú jediným problémom slovenskej spoločnosti. Rovnako podstatná, avšak menej diskutovaná, sa stáva slabá mediálna gramotnosť. Najnovší prieskum realizovaný organizáciou Post Bellum prostredníctvom agentúry 2muse sa zameral na problematiku mladých ľudí a médií. Pre redakciu Startitup bolo radostným zistením, že sme sa ocitli medzi TOP3 najdôveryhodnejšími médiami medzi mladými.

Radosť však vystriedalo zdesenie, nakoľko výskum tiež ukázal, že až vyše polovica opýtaných dôveruje portálom ako hlavnespravy.sk a slobodnyvysielac.sk, ktoré sú pravidelne označované ako konšpiračné.

zdroj: postbellum.sk

Podobné šok spôsobil aj prieskum z minulého roka realizovaný organizáciu Živica v spolupráci s agentúrou Focus, ktorý sa učiteľov pýtal nasledovné: „Ak by ste mali svojim žiakom odporučiť médiá, kde môžu nájsť dôveryhodné informácie o tom, čo sa deje doma a vo svete, ktoré z nasledujúcich médií (či už v tlačenej alebo internetovej podobe) by ste svojim žiakom odporučili?”

Až 57% opýtaných učiteľov by svojim žiakom odporučila hľadať informácie na portáli hlavnespravy.sk. Tie tak skončili ako tretie najodporúčanejšie médium v zozname. Rovnaké znepokojenie spôsobilo tiež fakt, že konšpiračný časopis Zem a Vek, ktorý okrem dezinformácií šíri aj šovinizmus, označilo za dôveryhodný až 53% respondentov.

Tieto prieskumy iba nastavujú zrkadlo aktuálne mediálnej gramotnosti v krajine.

Čo je vlastne mediálna gramotnosť ?

O tom, že média sa stali našou každodennou súčasťou už dnes hádam ani nemusí byť reč. Každý z nás dennodenne konzumuje svoju dávku informácií, ktorú mu média namiešajú. Bohužiaľ, aj v mediálnom svete nastal akýsi ,,pretlak“ a človek, čo veľmi nesleduje danú situáciu, môže mať dokonca problém vybrať si komu a čomu veriť. Tu by mohlo platiť jedno ,,staré“ príslovie ktoré hovorí, never všetkému čo je na internete.

To ako človek, dokáže vyhodnotiť informácie, ktoré dostáva, sa zvykne označovať aj mediálna gramotnosť. Podľa Oxford Reference môžeme tomuto pojmu rozumieť ako vedomostiam, porozumeniu a skúsenostiam s rôznymi formami médií. Zahŕňa tiež schopnosť kriticky myslieť a zručnosti pri práci s médiami. Jednoducho povedané, to ako dokážeme zhodnotiť a analyzovať masové médiá. Na začiatok je nutné pochopiť, že média konštruujú svoju verziu reality a je len na nás, či ju vieme vyhodnotiť ako pravdivú alebo nie.

Nie sme a tom ale najhoršie

Mediálna gramotnosť je však iba výsledkom mediálnej výchovy. Už dlhšie sa hovorí, že presne toto je predmet, ktorý deťom v škole výrazne chýba. Aj keď sú podobne zamerané niektoré tematické okruhy v predmetoch ako občianska výchova, alebo aj slovenský jazyk, ako ukazujú výsledky prieskumov, pre deti to nemusí byť dostatočné množstvo.

 Je potrebné myslieť tiež na to, že deti a mladí nie sú jedinou ohrozenou skupinou. Aj starí ľudia zvyknú mať časť problém rozlíšiť, kedy sa jedná o pravdu a kedy o dezinformáciu. Nie všetci totiž dokážu správne filtrovať enormné množstvo informácií, na ktoré predtým neboli zvyknutí.

Ak keď to v dnešnej záplave hoaxov, od 5G sietí cez svetové sprisahanie Billa Gatesa po čipovanie za pomoci vakcín, nemusí tak vyzerať, mediálna gramotnosť na Slovensku má stúpajúcu tendenciu. Podľa výsledkov z roku 2014 bolo Slovensko na 8. mieste v rámci krajín Európskej únie. Výskumy, ktoré boli realizované predtým nás zaraďovali na 23. miesto.

Si za zavedenie predmetu mediálna výchova na školách?

Za týmto zlepšením stojí pravdepodobne Koncepcia mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Tá bola impulzom pre vznik viacerých iniciatív ako napríklad  Príprava učiteľov mediálnej výchovy na základných školách a osemročných gymnáziách či Mediálna gramotnosť seniorov.

Ako teda rozlišovať v záplave informácií?

Mediálna gramotnosť je priamo spojená s kritickým myslením. Bez neho to bohužiaľ nejde. Ako si teda obe tieto schopnosti zlepšiť aj keď si zo školy už dávno preč?

Základom, všade opakovaným, zostáva aj naďalej: Overuj fakty!

Najvážnejším dopadom nízkej mediálnej gramotnosti totiž stále je až prílišná dôvera dezinformáciám. Obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa stal koronavírus téma číslo jedna v médiách, ich môžeš nájsť na internete neúrekom. Tvrdí ti niekto, že koronavírus sa dá vyliečiť vodkou? Že cez rúško vdychuješ vlastné CO2  a odumierajú ti mozgové bunky? Či dokonca, že samotný vírus vytvoril Bill Gates a šíri ho cez 5G siete? Pre väčšinu vtip na spríjemnenie dňa, bohužiaľ, nájdu sa aj ľudia, ktorí tomuto naozaj veria. Tieto dezinformácie sú však obzvlášť nebezpečné, keďže sa jedná o zdravie. 

Kde nastala chyba?

V prijímaní informácií bez ich filtrácie. Medzi najzákladnejšie tipy, ktoré odporúča aj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, ako takémuto niečomu predísť, patrí overenie zdroju, autora, obrázkov a obsahu.

Ak v nás totiž nejaká informácia vyvolá až príliš negatívnych emócií, obsahuje priveľa fantastických informácii, musíme očakávať, že bude podložená relevantnými zdrojmi. Ak nie, je pravdepodobné, že pôjde o konšpiráciu.

Je pravdepodobné, že v každom serióznom médiu nájdeš aj jeho autora. Ak chýba a nevieš si ho overiť, taktiež by si tejto informácii nemal prikladať väčší dôraz.

Samostatnú kategóriu manipulácie tvoria fotografie. Jej história siaha priam až k jej vzniku. Takáto manipulácia bola obzvlášť obľúbená v totalitných režimoch, kedy vládnuce mocnosti neraz nechali zmiznúť človeka obľúbenou retušou. Dnes existuje veľa spôsobov ako si obrázok overiť. Najjednoduchším riešením bude overiť si ho cez vyhľadávanie obrázkov na Google. Neraz sa totiž stáva, že konšpiračné weby použijú fotografiu, ktorá bola nasnímaná v úplne inom kontexte a čase.

zdroj: Unslash/Headway

Záslužnú činnosť v tejto oblasti tiež vykonávajú mediálni experti, historici, vedci ale aj novinári na webovej stránke konspiratori.sk, kde nájdeš presný zoznam stránok, ktorých obsah je sporný. Slovenská polícia rovnako zahájila boj s dezinformáciami a ich facebookovej stránke nájdeš veľa vyvrátených hoaxov a podvodov.

Ak sa tak aj tebe podarí odhaliť niečo podobné, neváhaj a nahlás príspevok šíriaci bludy. Nikdy totiž nevieš, kto môže takýmto informáciám uveriť natoľko, že na to doplatí aj vlastným zdravím.

Zdroje: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, konspiratori.sk, Post Bellum, Omediach, Oxford Reference, MinEdu, TASR

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech