„Smrť prestane byť istá.“ Legendárny futurológ Kurzweil tvrdí, že do 10 rokov porazíme starnutie

Ray Kurzweil, považovaný za priekopníka umelej inteligencie, predpovedá, že do roku 2029 sa svet dočká skutočnej všeobecnej umelej inteligencie (AGI) – systému, ktorý bude vedieť myslieť, učiť sa a konať podobne ako človek. V rozhovore pre BBC Science vysvetlil, že umelá inteligencia dnes zvláda iba špecializované úlohy, no čoskoro dosiahne schopnosť adaptácie a porozumenia, akú zatiaľ nemá žiadny stroj.

„Keď som v roku 1999 povedal, že AGI vznikne okolo roku 2029, ľudia boli zdesení,“ spomína Kurzweil. „Vtedy odborníci odhadovali, že to potrvá sto rokov. Dnes vieme, že sa mýlili.“

Kurzweil zdôrazňuje, že technologický pokrok má exponenciálny charakter. „Ekonomisti predpokladajú, že inovácie napredujú lineárne – 1, 2, 3, 4. No v skutočnosti rastú ako 1, 2, 4, 8,“ vysvetľuje. Podľa neho dnešné superpočítače zvládajú pol bilióna výpočtov za sekundu – výkon, ktorý by bol pred dekádou nepredstaviteľný.

„Smrť prestane byť istá“. Koniec starnutia podľa futurológa

Kurzweil v novej knihe The Singularity is Nearer opisuje aj víziu „konca starnutia“. Tvrdí, že v horizonte piatich až desiatich rokov dokáže medicína vďaka umelej inteligencii nielen spomaliť, ale aj zvrátiť proces starnutia.

„Blížime sa k bodu, keď sa pravdepodobnosť úmrtia prestane zvyšovať s vekom. Do roku 2035 dosiahneme takzvanú rýchlosť úniku pred smrťou,“ uviedol pre BBC Science.

Tento koncept predpokladá, že technológie dokážu predĺžiť ľudský život rýchlejšie, než čas plynie – každý získaný rok života by mal byť medicínsky „dopĺňaný“ ďalším. Kurzweil síce pripúšťa, že nejde o nesmrteľnosť, ale verí, že „pravdepodobnosť úmrtia sa stane mimoriadne nízkou“. Umelá inteligencia podľa neho zrýchli výskum liekov, regeneráciu orgánov či vývoj umelých pľúc a obličiek.

V Silicon Valley končí éra výskumu. Nastupuje éra zisku

Zatiaľ čo Kurzweil sníva o spojení človeka a stroja, realita technologických gigantov pôsobí inak. Podľa reportáže CNBC sa po uvedení ChatGPT v roku 2022 výskum v Silicon Valley preorientoval z vedeckého poznania na komerčné produkty.

Firmy ako Meta, Google a OpenAI začali uprednostňovať rýchly vývoj a predaj pred dôkladným testovaním bezpečnosti. „Modely sú síce lepšie, ale aj nebezpečnejšie,“ varuje James White z kyberbezpečnostnej firmy CalypsoAI. „Je ľahšie prinútiť ich, aby urobili niečo zlé.“

V spoločnosti Meta bola výskumná divízia FAIR postupne oslabená v prospech tímu GenAI, ktorý sa zameriava na praktické využitie umelej inteligencie. Podobne v Google sa laboratórium DeepMind zmenilo z výskumnej jednotky na vývojové centrum pre komerčné modely, ako je Gemini 2.5. Mnohé projekty sa podľa bývalých zamestnancov vytrácajú pod tlakom rýchlych termínov a rastúcich nákladov.

OpenAI zrýchľuje vývoj a skracuje bezpečnostné testy

Najvýraznejším príkladom sporu medzi ziskom a bezpečnosťou je samotná OpenAI. Firma, ktorá vznikla ako neziskové výskumné centrum, sa mení na ziskovú spoločnosť a podľa CNBC čoraz viac skracuje čas testovania svojich modelov.

Bezpečnostné testy, ktoré kedysi trvali mesiace, sa dnes často realizujú v priebehu niekoľkých dní. Nové modely ako GPT-4.1 a GPT-4o boli uvedené bez úplných správ o rizikách. Bývalý výskumník Steven Adler varuje, že „testovať model po vývoji už nestačí. Musíme dávať pozor ešte počas tréningu, aby sme vôbec nevytvorili nebezpečný systém.“

Kurzweil naopak zostáva optimistom. Tvrdí, že spojenie človeka a umelej inteligencie prinesie „nový stupeň vedomia“. No ako ukazuje vývoj v Silicon Valley, cesta k tejto vízii vedie cez kompromisy medzi rýchlosťou, bezpečnosťou a zodpovednosťou.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet