Smutný Deň Zeme: Slovensko nesie bremeno 2 000 environmentálnych záťaží

Svet si každoročne 22. apríla pripomína Deň Zeme a hodnotu životného prostredia. Na Slovensku zostávajú environmentálne záťaže zarážajúco nízko na rebríčku vládnych priorít. Tieto lokality potichu znečisťujú pôdu a podzemné vody, pričom štát nedokáže využiť vyčlenené európske financie na ich odstránenie. Z viac ako 186-miliónového balíka sa doteraz vyčerpalo len 0,5 %. 

Toxické dedičstvo od Vrakune po Zemplín 

K najkritickejším lokalitám patrí neslávne známa skládka vo Vrakuni, ktorá ohrozuje podzemné vody celého Žitného ostrova. Už v roku 2002 boli obyvatelia varovaní, aby vodu nepoužívali na pitie, polievanie ani kúpanie. Druhou priemyselnou ranou na mape hlavného mesta je areál Istrochemu. Historické environmentálne zaťaženie a jeho dôsledky v podobe kontaminácie podzemných vôd a pôdy výrazne znižujú životnú úroveň Bratislavčanov a obmedzujú zdravý rozvoj širšieho centra mesta. Proces sanácie tu naráža na neodborné prístupy, odvolania a administratívnu nečinnosť. Ďalšie memento je takzvaný Zemplínsky trojuholník smrti medzi Vranovom nad Topľou, Humenným a Michalovcami. Mnohé z viac ako dvetisíc registrovaných lokalít sú opustené, zodpovedné firmy zanikli alebo sú neznáme.   

„V médiách zaznievajú správy o uzatváraní skládok či odvoze nebezpečných látok, no to ešte neznamená, že Slovensko odstraňuje environmentálne záťaže systematicky. Musíme jasne rozlišovať medzi uzatváraním skládok a sanáciou kontaminovaných území, ktorá je náročnou geologickou úlohou a spadá pod geologický zákon. Slovensku hrozí nezvratná degradácia životného prostredia, ak sa namiesto polovičných riešení nezameriame na skutočnú sanáciu hĺbkovej kontaminácie pôdy a vôd.“ povedal Igor Polčan, predseda asociácie Envisan čo je združenie odborníkov na prieskum a sanáciu environmentálnych záťaží na Slovensku. 

Chýbajúce dáta a zastavené projekty  

Situáciu zhoršuje fakt, že pri 850 podozrivých lokalitách štát nemá ani len dostatok informácií. Z potvrdených záťaží je 138 hodnotených ako vysoká priorita, no pri mnohých z nich stále nepoznáme ani základné fakty o typoch, množstve, koncentrácii či šírení znečisťujúcich látok. Orientačný geologický prieskum nestačí. Potrebný je podrobný prieskum a analýza rizika, ktorá určí, či je lokalita bezpečná  – a ak nie, mala by sa spustiť sanácia. 

Reálne kroky na nápravu sú však alarmujúco pomalé. Od roku 2022 boli z Programu Slovensko schválené len 4 projekty prieskumu pre 6 prioritných lokalít, ktoré sa navyše pripravili ešte v predchádzajúcom programovacom období. Hoci bolo koncom roku 2024 zabezpečené financovanie ďalších 8 projektov sanácie, reálne práce aktuálne prebiehajú len na jedinej malej lokalite skladu pesticídov pri obci Boldog.

zdroj: Envisan

Dostupné milióny, no chýba vôľa

Z vyčlenených finančných prostriedkov na sanáciu environmentálnych záťaží vo výške viac ako 187 miliónov eur je vyčerpaných sotva 0,5 %.  Pokrok je možný – ale potrebuje vôľu. Príklady zodpovedného prístupu na Slovensku existujú. Niektoré podniky v procese privatizácie prevzali environmentálnu zodpovednosť, prieskum aj sanáciu dokončili a lokality dnes monitorujú.

K takýmto subjektom sa radia napr. Slovenské elektrárne, SPP, Slovalco či Zentiva Hlohovec.  Ukazuje to, že náprava environmentálneho dlhu po priemyselnej minulosti je realizovateľná – no vyžaduje politickú vôľu, administratívnu kapacitu a aktívne čerpanie dostupných zdrojov.  

Asociácia ENVISAN je stavovská inštitúcia, ktorá združuje odborníkov a spoločnosti pôsobiace v oblasti prieskumu a sanácie environmentálnych záťaží. Slúži ako odborná platforma pre komunikáciu s orgánmi štátnej správy a samosprávy pri riešení legislatívnych a technických otázok v tomto odbore. Jej členovia poskytujú odborné kapacity na riešenie ekologických havárií, mimoriadnych udalostí a na efektívne odstraňovanie následkov znečistenia. Medzi hlavné aktivity združenia patrí zvyšovanie bezpečnosti sanačných zásahov s cieľom ochrany životného prostredia.

Čítaj viac z kategórie: PR