Sna­žia sa ťa médiá zma­ni­pu­lo­vať?

Alexandra Dulaková / 31. marca 2016 / Lifehacking

Iste máš aj ty medzi zná­my­mi jed­not­liv­cov, kto­rí so želez­nou pra­vi­del­nos­ťou šíria osve­tu o tom, aké vymy­té moz­gy máme vďa­ka mains­tre­am médiám a naj­mä tomu naj­väč­šie­mu zlu – inter­ne­tu. Zatiaľ čo hor­li­vo sha­re-ujú hoaxy a lin­ky osvie­te­ných por­tá­lov pro­stred­níc­tvom ďal­ších “mediál­nych plat­fo­riem”, poď­me sa pozrieť na to, ako je mož­né, že z teba médiá nero­bia vygu­mo­va­nú „ovcu“.

Stá­ro­čia sa o nie­čo usi­lu­je­me, budu­je­me to a keď pokro­čí­me do takej mie­ry, až by pôvod­ní ini­ciá­to­ri ani nech­ce­li veriť, zdvih­ne sa pre­múd­re­lá „kon­tra­re­vo­luč­ná“ vlna. Tá je schop­ná úspe­chy a plo­dy stá­ro­čí úsi­lia done­ko­neč­na nego­vať, ale­bo aspoň poriad­ne kri­ti­zo­vať. Pla­tí to naj­mä pre oblasť vedy a tech­ni­ky: medi­cí­nu, bio­ló­giu, fyzi­ku, ale aj taký inter­net… Para­dox­ne, sú to naj­mä výdo­byt­ky danej oblas­ti, kto­ré nám dovo­ľu­jú ju zha­dzo­vať.

Sociál­ne sie­te vo veľ­kom kri­ti­zu­je­me prá­ve na sociál­nych sie­ťach, na vak­cí­ny kydá­me mož­no prá­ve vďa­ka tomu že v 30-tke ešte žije­me a neum­re­li sme na teta­nus, čier­ny kašeľ, ale­bo tuber­ku­ló­zu, a podob­ne. Túto iró­niu si odpo­ro­co­via však väč­ši­nou neuve­do­mu­jú. Rov­na­ko tomu je aj pri médiách. 

news-1172463_960_720

foto: pixabay.com

Pre ľudí vše­obec­ne exis­tu­jú dva spô­so­by ako svo­je poznat­ky pre­ne­chať iným, pre­dov­šet­kým budú­cim gene­rá­ciam. Buď roz­mno­žo­va­ním, pri­čom „skú­se­nos­ti“ vo for­me špe­ci­fic­kých génov (kto­ré danej gene­rá­cii v istom pro­stre­dí umož­ni­li pre­žiť) pre­da­jú svo­jim potom­kom – ale­bo jed­no­du­chým komu­ni­kač­ným pre­dá­va­ním dôle­ži­tých skú­se­nos­tí zís­ka­ných počas živo­ta.

Prá­ve táto potre­ba komu­ni­ká­cie, kto­rá kedy­si nado­bú­da­la podo­bu pra­ve­kých kre­sieb a rytín v jas­ky­niach, nás na jazy­ku svr­be­la natoľ­ko, až sme oko­lo nej vyvi­nu­li celý prie­my­sel. Prie­my­sel pre­dá­va­nia infor­má­cií.

Vo veľ­kom to odštar­to­va­la kníh­tlač, nuž a odvte­dy už sa ľudia sna­ži­li posú­va­nie infor­má­cií len zrých­liť, zefek­tív­niť, zlac­niť a zjed­no­du­šiť. Na rad časom priš­li mas­mé­dia – naj­skôr novi­ny, v dvad­sia­tom sto­ro­čí rádio, tele­ví­zia, inter­net. Ľudia chce­li vedieť čo sa deje, kde, ako, pre­čo a kto za tým sto­jí. Náš hlad po infor­má­ciách sa len stup­ňu­je.

The Guardian newspaper in print on and on ipad.

foto: punchkick.com

Zo začiat­ku moh­li mas­mé­dia for­mo­vať len boha­té sku­pi­ny pri istej for­me moci, kto­ré si šíre­ním infor­má­cií sle­do­va­li isté – pre­dov­šet­kým osob­né – záuj­my. (Dnes si, naopak, médium na kúpe­nej domé­ne môže vybu­do­vať tak­mer hocik­to.) Rádio sa v prvej polo­vi­ci dvad­sia­te­ho sto­ro­čia roz­ší­ri­lo naj­mä ako nástroj poli­tic­kej pro­pa­gan­dy a pôvod­ný obsah tele­ví­zie bol spo­čiat­ku tiež veľ­mi ohra­ni­če­ný a veno­va­ný poli­tic­kým úče­lom.

Až v dru­hej polo­vi­ci dvad­sia­te­ho sto­ro­čia sa vo veľ­kom zača­li for­mo­vať súkrom­né média nezá­vis­lé od štá­tu, kto­ré v danom čase mocen­ským úče­lom pod­lie­ha­li ove­ľa menej než tie štát­ne. Pre­suň­me to do roku 2016 a obja­ví­me sa v dobe, kedy máme vďa­ka slo­bo­de slo­va a pre­ja­vu k dis­po­zí­cií obrov­ské množ­stvo všet­kých dru­hov médií a vďa­ka inter­ne­tu dokon­ca aj prí­stup k tým zo vzdia­le­ných kútov sve­ta. A my pred­sa nie sme spo­koj­ní.

Screen Shot 2016-03-28 at 23.15.25

foto: history.com

Média tvo­ria a držia pri živo­te ľudia a ľudia majú pri­ro­dze­ne od doko­na­los­ti veľ­mi ďale­ko. Pre­to je naiv­né od nie­čo­ho, čo vytvo­ri­li ľudia, oča­ká­vať doko­na­losť. Ak som sa pri štú­diu médií nie­čo nauči­la, tak naprí­klad to, že objek­tív­ne spra­vo­daj­stvo neexis­tu­je, rov­na­ko ako neexis­tu­je úpl­ne objek­tív­ny člo­vek.

Nikto nie je oslo­bo­de­ný od pred­po­ja­tos­ti a istých pre­fe­ren­cií, kto­ré kon­krét­ne v tvor­coch mediál­ne­ho obsa­hu — novi­ná­roch — for­mu­jú naprí­klad samot­né média, pod kto­ré pat­ria, ako aj ich kra­ji­na pôvo­du, poli­tic­ká situ­ácia, kul­túr­ne dedič­stvo, či jed­no­du­cho názo­ry v rodi­ne, kto­ré kaž­dý nasá­va­me poma­ly spo­lu s mater­ským mlie­kom. Tak­že v boji pro­ti mediál­nej mani­pu­lá­cii si v prvom rade zo slov­ní­ka vymaž abso­lút­nu objek­ti­vi­tu. 

newws

foto: pixabay.com

Vo vše­obec­nos­ti exis­tu­jú mno­hé stra­té­gie, pod­ľa kto­rých si média svoj obsah vybe­ra­jú a tvo­ria, pri­čom nie je vôbec ťaž­ké sa ich naučiť roz­poz­ná­vať. Kaž­dé médium má svo­je poli­tic­ké ink­li­ná­cie, svo­ju agen­du, svo­jich spon­zo­rov a par­tne­rov, hod­no­ty, a podob­ne. Zis­tiť ich sa väč­ši­nou dá pomo­cou pri­mi­tív­ne jed­no­du­ché­ho goog­le­nia, vďa­ka kto­ré­mu si môžeš pres­ne pre­čí­tať, kto média vlast­ní, či majú bliž­šie k ľavi­ci ale­bo pra­vi­ci, či sú skôr libe­rál­ni ale­bo kon­zer­va­tív­ni, ale naprí­klad aj to, aké kone­xie majú ich maji­te­lia k iným zau­jí­ma­vým sku­pi­nám a ľuďom pri moci.

foto

foto: pixabay.com

V dneš­nej dobe slo­bo­dy infor­má­cií to naozaj nie je ťaž­ké, tak­že to skús rad­šej, ako keby si mal násled­ne neja­ké médium kri­ti­zo­vať za zau­ja­tosť. Samoz­rej­me, že je zau­ja­té. Média nie sú cha­ri­ta (až na pár výni­miek) a pre­to – ako všet­ko, čo potre­bu­je na udr­ža­nie pri živo­te zaro­biť – nasle­du­jú isté záuj­my. Aj keby boli hneď jed­not­li­ví redak­to­ri nese­be­stred­ní altru­is­ti, médium, pod kto­ré pat­ria, ich nepus­tí. A nie je to ani ich chy­ba — a ani chy­ba ich zamest­ná­va­te­ľov. Ich zod­po­ved­nos­ťou je pred­sa v prvom rade zabez­pe­čiť, aby malo médium a novi­ná­ri z čoho žiť.

paparazzi-camera-media

foto: thinkbelle.com

O kri­té­riach selek­cie mediál­nych správ sa toho popí­sa­lo veľa, vo vše­obec­nos­ti však stá­le pla­tí, že na to, aby nie­čo nie­kto zve­rej­nil, musí sprá­va ale­bo prí­beh napĺňať väč­ši­nu z nasle­du­jú­cich kri­té­rií: musí byť časo­vo, pries­to­ro­vo, poli­tic­ky aj kul­túr­ne rele­vant­ná (pre­to sa o úto­koch v Parí­ži bude v západ­nom sve­te písať viac ako o úto­koch v Pakis­ta­ne), musí mať na kon­zu­men­tov sil­ný dopad (emó­cie, prek­va­pe­nie, šok, nási­lie) a musí sa spá­jať s nie­kým ale­bo nie­čím, čo je kon­zu­men­tom blíz­ke (obľú­be­ná celeb­ri­ta, zná­me mies­to, tvár, sym­bol, uda­losť).

Za roky spra­vo­daj­stva sa pre­uká­za­lo, že prá­ve tie­to fak­to­ry výtlač­ky novín a mul­ti­mie­diál­ne repor­tá­že pre­dá­va­jú naj­lep­šie a keď­že, ako som už pove­da­la, média nie sú cha­ri­ta, ponú­ka­jú pub­li­ku len to, po čom sa z jeho stra­ny vytvá­ra dopyt. Ak ti teda vadí, ako média píšu, uve­dom si, že to je len a len odra­zom ich pub­li­ka. A teda by si zrej­me mal zme­niť médium, pre­to­že celé pub­li­kum cel­kom iste nezme­níš.

Screen Shot 2016-03-28 at 23.22.23

foto: mic.com

A teraz k tým „ovciam“. (Áno, ja viem, že sa to správ­ne píše „ovca“.) Ak ti nie­kto tvr­dí, že ťa jed­no­lia­to tema­ti­zo­va­né média len mani­pu­lu­jú a zavá­dza­jú, vez­mi si jeho názor k srd­cu a roz­šír svoj mediál­ny obzor. Kľú­čom je čítať čo naj­viac od čo naj­väč­šie­ho počtu zdro­jov – len tak sa môžeš čo najb­liž­šie pri­blí­žiť k tej uto­pic­kej objek­ti­vi­te. Netre­ba si mys­lieť, že tebe názo­ro­vo najb­liž­šie média ti podá­va­jú všet­ky potreb­né infor­má­cie, lebo to sa jed­no­du­cho nedá a nede­je.

Čítaj média domá­ce, zahra­nič­né, média z dru­hé­ho kon­ca zeme­gu­le, média úpl­ne iných názo­ro­vých hod­nôt. Ak ti to prí­de prí­liš nároč­né, mám pre teba dob­rú sprá­vu – na pomoc sú ti k dis­po­zí­cii ďal­šie média, ten­to­krát tie sociál­ne. Ak si na Face­bo­oku ale­bo twit­te­ri (kto­ré sú na ten­to účel jed­no­znač­ne naj­lep­šie) lajk­neš pro­fi­ly všet­kých zná­mych aj nezná­mych médií, sprá­vy z rôz­nych kútov mediál­ne­ho spek­tra ti budú pri­chá­dzať pria­mo na news feed a tebe na ne bude sta­čiť klik­núť.

typewriter-1227393_960_720

foto: pixabay.com

Keď sa teda ude­je nie­čo ako naprí­klad nedáv­ne tero­ris­tic­ké úto­ky v Bru­se­li, budeš si môcť pre­čí­tať spra­vo­daj­stvo slo­ven­ských, čes­kých, bru­sel­ských, ame­ric­kých, ale aj arab­ských médií a ja ti garan­tu­jem, že budeš ove­ľa kom­plex­nej­šie infor­mo­va­ný než všet­ci osvie­te­ní vyzná­va­či kon­špi­rač­ných teórií, a cel­kom urči­te žiad­nou „ovcou“.

Pod­mien­kou je jedi­ne sluš­ná zna­losť cudzích jazy­kov (zvy­čaj­ne boha­te sta­čí anglič­ti­na, keď­že väč­ši­na význam­ných médií má aj „inter­na­ti­onal“ ale­bo „english“ ver­ziu) a ocho­ta sa učiť a dozve­dať nové veci a názo­ry. Zadu­be­nosť ťa nedo­ve­die vôbec nikam. Okrem infor­má­cií ti zahra­nič­né spra­vo­daj­stvo totiž veľ­mi dob­re pri­blí­ži miest­nu men­ta­li­tu a pred­po­ja­tosť a čo už ty s tými­to infor­má­cia­mi naro­bíš, je len a len na tebe.

Veľ­mi zná­ma a dob­rá fot­ka. K jej cel­ko­vé­mu pocho­pe­niu je tre­ba len jedi­né — via­ce­ro uhlov pohľa­du. 

abMQe

foto: imgur.com

Tak­že v skrat­ke: vygu­mo­va­nou „ovcou“ je len ten, kto sa ňou pri dneš­ných vymo­že­nos­tiach digi­ta­li­zo­va­nej doby dob­ro­voľ­ne roz­hod­ne stať. Pokiaľ nepo­kla­dáš infor­má­cie, glo­bál­nu komu­ni­ká­ciu a vedo­mos­ti za nie­čo nega­tív­ne, nemô­žeš za zlé pova­žo­vať ani média. Pri ich množ­stve a rôz­no­ro­dos­ti si môžeš veľ­mi dob­re vybrať, kto­ré budeš kon­zu­mo­vať a do akej mie­ry sa nimi necháš zavá­dzať.

Pod­stat­né je, aby si ich nekon­zu­mo­val pasív­ne, ale naopak s vedo­mím, že si kaž­dý cel­kom pri­ro­dze­ne nasle­du­je svo­je vlast­né záuj­my a že v cel­kom neut­rál­ne sprá­vy nemáš ani dúfať – jedi­ne ak máš infor­má­cie od tla­čo­vej agen­tú­ry, a aj to nie vždy. Pokiaľ sa na veci budeš poze­rať rea­lis­tic­ky a z mno­hých (čo naj­viac) uhlov a neus­tá­le sprá­vy čítať s fil­trom, nebu­deš žia­den vygu­mo­va­ný „zom­bie“, ale naopak kom­plex­ne infor­mo­va­ný a roz­hľa­de­ný jedi­nec schop­ný mediál­ny obsah nie­len vní­mať, ale aj rozo­be­rať a ďalej repro­du­ko­vať. A o tom to celé je – o neus­tá­lom toku infor­má­cií, po kto­rých tak veľ­mi baží­me.

maxresdefault

foto: youtube.com

Ak si chceš nie­čo pre­čí­tať o selek­cii správ, odpo­rú­čam naštu­do­vať si nasle­dov­né výra­zy: agen­da set­ting, gate­ke­e­ping, media fra­ming, media pri­ming, news bias, news slant, media watch­dogs. Na inter­ne­te je k daným výra­zom obrov­ské množ­stvo odbor­nej a aka­de­mic­kej lite­ra­tú­ry a je ško­da ju nevy­užiť. 

Zdroj titul­nej foto­gra­fie: theriskyshift.com

Pridať komentár (0)