Snažia sa ťa médiá zmanipulovať?

  • Iste máš aj ty medzi známymi jednotlivcov, ktorí so železnou pravidelnosťou šíria osvetu o tom, aké vymyté mozgy máme vďaka mainstream médiám a najmä tomu najväčšiemu zlu – internetu. Zatiaľ čo horlivo share-ujú hoaxy a linky osvietených portálov prostredníctvom ďalších "mediálnych platforiem", poďme sa pozrieť na to, ako je možné, že z teba médiá nerobia vygumovanú „ovcu“.
pixabay-man-791440_1280
  • Iste máš aj ty medzi známymi jednotlivcov, ktorí so železnou pravidelnosťou šíria osvetu o tom, aké vymyté mozgy máme vďaka mainstream médiám a najmä tomu najväčšiemu zlu – internetu. Zatiaľ čo horlivo share-ujú hoaxy a linky osvietených portálov prostredníctvom ďalších "mediálnych platforiem", poďme sa pozrieť na to, ako je možné, že z teba médiá nerobia vygumovanú „ovcu“.

Stáročia sa o niečo usilujeme, budujeme to a keď pokročíme do takej miery, až by pôvodní iniciátori ani nechceli veriť, zdvihne sa premúdrelá „kontrarevolučná“ vlna. Tá je schopná úspechy a plody stáročí úsilia donekonečna negovať, alebo aspoň poriadne kritizovať. Platí to najmä pre oblasť vedy a techniky: medicínu, biológiu, fyziku, ale aj taký internet… Paradoxne, sú to najmä výdobytky danej oblasti, ktoré nám dovoľujú ju zhadzovať.

Sociálne siete vo veľkom kritizujeme práve na sociálnych sieťach, na vakcíny kydáme možno práve vďaka tomu že v 30-tke ešte žijeme a neumreli sme na tetanus, čierny kašeľ, alebo tuberkulózu, a podobne. Túto iróniu si odporocovia však väčšinou neuvedomujú. Rovnako tomu je aj pri médiách. 

news-1172463_960_720

foto: pixabay.com

Pre ľudí všeobecne existujú dva spôsoby ako svoje poznatky prenechať iným, predovšetkým budúcim generáciam. Buď rozmnožovaním, pričom „skúsenosti“ vo forme špecifických génov (ktoré danej generácii v istom prostredí umožnili prežiť) predajú svojim potomkom – alebo jednoduchým komunikačným predávaním dôležitých skúseností získaných počas života.

Práve táto potreba komunikácie, ktorá kedysi nadobúdala podobu pravekých kresieb a rytín v jaskyniach, nás na jazyku svrbela natoľko, až sme okolo nej vyvinuli celý priemysel. Priemysel predávania informácií.

Vo veľkom to odštartovala kníhtlač, nuž a odvtedy už sa ľudia snažili posúvanie informácií len zrýchliť, zefektívniť, zlacniť a zjednodušiť. Na rad časom prišli masmédia – najskôr noviny, v dvadsiatom storočí rádio, televízia, internet. Ľudia chceli vedieť čo sa deje, kde, ako, prečo a kto za tým stojí. Náš hlad po informáciách sa len stupňuje.

The Guardian newspaper in print on and on ipad.

foto: punchkick.com

Zo začiatku mohli masmédia formovať len bohaté skupiny pri istej forme moci, ktoré si šírením informácií sledovali isté – predovšetkým osobné – záujmy. (Dnes si, naopak, médium na kúpenej doméne môže vybudovať takmer hocikto.) Rádio sa v prvej polovici dvadsiateho storočia rozšírilo najmä ako nástroj politickej propagandy a pôvodný obsah televízie bol spočiatku tiež veľmi ohraničený a venovaný politickým účelom.

Až v druhej polovici dvadsiateho storočia sa vo veľkom začali formovať súkromné média nezávislé od štátu, ktoré v danom čase mocenským účelom podliehali oveľa menej než tie štátne. Presuňme to do roku 2016 a objavíme sa v dobe, kedy máme vďaka slobode slova a prejavu k dispozícií obrovské množstvo všetkých druhov médií a vďaka internetu dokonca aj prístup k tým zo vzdialených kútov sveta. A my predsa nie sme spokojní.

Screen Shot 2016-03-28 at 23.15.25

foto: history.com

Média tvoria a držia pri živote ľudia a ľudia majú prirodzene od dokonalosti veľmi ďaleko. Preto je naivné od niečoho, čo vytvorili ľudia, očakávať dokonalosť. Ak som sa pri štúdiu médií niečo naučila, tak napríklad to, že objektívne spravodajstvo neexistuje, rovnako ako neexistuje úplne objektívny človek.

Nikto nie je oslobodený od predpojatosti a istých preferencií, ktoré konkrétne v tvorcoch mediálneho obsahu – novinároch – formujú napríklad samotné média, pod ktoré patria, ako aj ich krajina pôvodu, politická situácia, kultúrne dedičstvo, či jednoducho názory v rodine, ktoré každý nasávame pomaly spolu s materským mliekom. Takže v boji proti mediálnej manipulácii si v prvom rade zo slovníka vymaž absolútnu objektivitu. 

newws

foto: pixabay.com

Vo všeobecnosti existujú mnohé stratégie, podľa ktorých si média svoj obsah vyberajú a tvoria, pričom nie je vôbec ťažké sa ich naučiť rozpoznávať. Každé médium má svoje politické inklinácie, svoju agendu, svojich sponzorov a partnerov, hodnoty, a podobne. Zistiť ich sa väčšinou dá pomocou primitívne jednoduchého googlenia, vďaka ktorému si môžeš presne prečítať, kto média vlastní, či majú bližšie k ľavici alebo pravici, či sú skôr liberálni alebo konzervatívni, ale napríklad aj to, aké konexie majú ich majitelia k iným zaujímavým skupinám a ľuďom pri moci.

foto

foto: pixabay.com

V dnešnej dobe slobody informácií to naozaj nie je ťažké, takže to skús radšej, ako keby si mal následne nejaké médium kritizovať za zaujatosť. Samozrejme, že je zaujaté. Média nie sú charita (až na pár výnimiek) a preto – ako všetko, čo potrebuje na udržanie pri živote zarobiť – nasledujú isté záujmy. Aj keby boli hneď jednotliví redaktori nesebestrední altruisti, médium, pod ktoré patria, ich nepustí. A nie je to ani ich chyba – a ani chyba ich zamestnávateľov. Ich zodpovednosťou je predsa v prvom rade zabezpečiť, aby malo médium a novinári z čoho žiť.

paparazzi-camera-media

foto: thinkbelle.com

O kritériach selekcie mediálnych správ sa toho popísalo veľa, vo všeobecnosti však stále platí, že na to, aby niečo niekto zverejnil, musí správa alebo príbeh napĺňať väčšinu z nasledujúcich kritérií: musí byť časovo, priestorovo, politicky aj kultúrne relevantná (preto sa o útokoch v Paríži bude v západnom svete písať viac ako o útokoch v Pakistane), musí mať na konzumentov silný dopad (emócie, prekvapenie, šok, násilie) a musí sa spájať s niekým alebo niečím, čo je konzumentom blízke (obľúbená celebrita, známe miesto, tvár, symbol, udalosť).

Za roky spravodajstva sa preukázalo, že práve tieto faktory výtlačky novín a multimiediálne reportáže predávajú najlepšie a keďže, ako som už povedala, média nie sú charita, ponúkajú publiku len to, po čom sa z jeho strany vytvára dopyt. Ak ti teda vadí, ako média píšu, uvedom si, že to je len a len odrazom ich publika. A teda by si zrejme mal zmeniť médium, pretože celé publikum celkom iste nezmeníš.

Screen Shot 2016-03-28 at 23.22.23

foto: mic.com

A teraz k tým „ovciam“. (Áno, ja viem, že sa to správne píše „ovca“.) Ak ti niekto tvrdí, že ťa jednoliato tematizované média len manipulujú a zavádzajú, vezmi si jeho názor k srdcu a rozšír svoj mediálny obzor. Kľúčom je čítať čo najviac od čo najväčšieho počtu zdrojov – len tak sa môžeš čo najbližšie priblížiť k tej utopickej objektivite. Netreba si myslieť, že tebe názorovo najbližšie média ti podávajú všetky potrebné informácie, lebo to sa jednoducho nedá a nedeje.

Čítaj média domáce, zahraničné, média z druhého konca zemegule, média úplne iných názorových hodnôt. Ak ti to príde príliš náročné, mám pre teba dobrú správu – na pomoc sú ti k dispozícii ďalšie média, tentokrát tie sociálne. Ak si na Facebooku alebo twitteri (ktoré sú na tento účel jednoznačne najlepšie) lajkneš profily všetkých známych aj neznámych médií, správy z rôznych kútov mediálneho spektra ti budú prichádzať priamo na news feed a tebe na ne bude stačiť kliknúť.

typewriter-1227393_960_720

foto: pixabay.com

Keď sa teda udeje niečo ako napríklad nedávne teroristické útoky v Bruseli, budeš si môcť prečítať spravodajstvo slovenských, českých, bruselských, amerických, ale aj arabských médií a ja ti garantujem, že budeš oveľa komplexnejšie informovaný než všetci osvietení vyznávači konšpiračných teórií, a celkom určite žiadnou „ovcou“.

Podmienkou je jedine slušná znalosť cudzích jazykov (zvyčajne bohate stačí angličtina, keďže väčšina významných médií má aj „international“ alebo „english“ verziu) a ochota sa učiť a dozvedať nové veci a názory. Zadubenosť ťa nedovedie vôbec nikam. Okrem informácií ti zahraničné spravodajstvo totiž veľmi dobre priblíži miestnu mentalitu a predpojatosť a čo už ty s týmito informáciami narobíš, je len a len na tebe.

Veľmi známa a dobrá fotka. K jej celkovému pochopeniu je treba len jediné – viacero uhlov pohľadu. 

abMQe

foto: imgur.com

Takže v skratke: vygumovanou „ovcou“ je len ten, kto sa ňou pri dnešných vymoženostiach digitalizovanej doby dobrovoľne rozhodne stať. Pokiaľ nepokladáš informácie, globálnu komunikáciu a vedomosti za niečo negatívne, nemôžeš za zlé považovať ani média. Pri ich množstve a rôznorodosti si môžeš veľmi dobre vybrať, ktoré budeš konzumovať a do akej miery sa nimi necháš zavádzať.

Podstatné je, aby si ich nekonzumoval pasívne, ale naopak s vedomím, že si každý celkom prirodzene nasleduje svoje vlastné záujmy a že v celkom neutrálne správy nemáš ani dúfať – jedine ak máš informácie od tlačovej agentúry, a aj to nie vždy. Pokiaľ sa na veci budeš pozerať realisticky a z mnohých (čo najviac) uhlov a neustále správy čítať s filtrom, nebudeš žiaden vygumovaný „zombie“, ale naopak komplexne informovaný a rozhľadený jedinec schopný mediálny obsah nielen vnímať, ale aj rozoberať a ďalej reprodukovať. A o tom to celé je – o neustálom toku informácií, po ktorých tak veľmi bažíme.

maxresdefault

foto: youtube.com

Ak si chceš niečo prečítať o selekcii správ, odporúčam naštudovať si nasledovné výrazy: agenda setting, gatekeeping, media framing, media priming, news bias, news slant, media watchdogs. Na internete je k daným výrazom obrovské množstvo odbornej a akademickej literatúry a je škoda ju nevyužiť. 

Zdroj titulnej fotografie: theriskyshift.com

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK