Španielsko dá do roku 2035 stopku atómovým elektrárňam, energiu bude mať zo zelených zdrojov

Soňa Otajovičová / 18. februára 2019 / Eko

  • Ató­mové elek­trárne vy­rá­bajú v Špa­niel­sku 20 % elek­tric­kej ener­gie
  • Na Slo­ven­sku zís­ka­vame z ob­no­vi­teľ­ných zdro­jov iba 22,5 % elek­tric­kej ener­gie
  • Naj­viac vy­uží­vame vodné elek­trárne
  • Ató­mové elek­trárne vy­rá­bajú v Špa­niel­sku 20 % elek­tric­kej ener­gie
  • Na Slo­ven­sku zís­ka­vame z ob­no­vi­teľ­ných zdro­jov iba 22,5 % elek­tric­kej ener­gie
  • Naj­viac vy­uží­vame vodné elek­trárne

Špa­niel­sko sa ne­dávno od­hod­lalo k ra­di­kál­nemu kroku, oby­va­te­lia Py­re­nej­ského po­lo­strova chcú elek­trickú ener­giu zís­ka­vať zo ze­le­ných ob­no­vi­teľ­ných zdro­jov. Po­stupnú stopku do­stanú jad­rové elek­trárne me­dzi rokmi 2025 až 2035. Špa­niel­sko zís­kava až 40 % svo­jej elek­tric­kej ener­gie z eko­lo­gic­kých zdro­jov a iba niečo okolo 20 % z ató­mo­vých elek­trární. Do roku 2040 plá­nujú Špa­nieli za­ká­zať aj pre­daj ben­zínu či nafty.

Na Slo­ven­sku vy­rá­bame v ató­mo­vých elek­trár­ňach viac ako po­lo­vicu ener­gie

Na­priek tomu, že jad­rová elek­trá­reň pred­sta­vuje je­den z naj­me­nej eko­lo­gic­kých zdro­jov, na Slo­ven­sku vy­rába viac ako po­lo­vicu cel­ko­vej ener­gie. Mnohí zás­tan­co­via ató­mo­vých elek­trární tvr­dia, že pri vý­robe ne­do­chá­dza k zne­čis­ťo­va­niu prí­rody, av­šak za fun­kciou sa­mot­nej elek­trárne stojí via­cero fak­to­rov.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: Jas­lov­ské Bo­hu­nice Wi­ki­me­dia

Každá jad­rová elek­trá­reň po­tre­buje na svoje fun­go­va­nie urán, ktorý mô­žeme zís­kať je­dine ná­klad­nou ťaž­bou. Po­tom sa musí pre­pra­viť a spra­co­vať. Väč­šinu zá­sob uránu pri­tom vlast­nia kra­jiny ako Rusko, Uzbe­kis­tan, Aus­trá­lia, Ka­nada, Ka­zachs­tan, Ni­gé­ria či Na­mí­bia. Slo­váci sú zá­vislí na do­dáv­kach tohto kovu z Ruska.

Ďal­ším prob­lé­mom je aj na­kla­da­nie s rá­di­oak­tív­nym od­pa­dom, ktorý v pro­cese vzniká. „Naj­väč­ším a do­po­siaľ ne­vy­rie­še­ným prob­lé­mom sú vy­so­ko­ak­tívne od­pady, najmä vy­ho­rené jad­rové pa­livo. Pred­sta­vuje bo­hatý kok­tail rá­di­oak­tív­nych izo­to­pov vrá­tane plu­tó­nia a trvá sto­ti­síce ro­kov, než sa jeho rá­di­oak­ti­vita zníži na pri­ro­dzenú úro­veň. Spo­ľah­livá izo­lá­cia od­pa­dov na tak dlhú dobu je ale tech­nicky ne­do­sia­hnu­teľná,“ ho­vorí hnu­tie Gre­en­pe­ace na svo­jich strán­kach.

Jad­rová elek­trá­reň v Jas­lov­ských Bo­hu­ni­ciach tvrdí, že svoj od­pad sta­rost­livo mo­ni­to­ruje a pro­stre­die ne­o­hro­zuje. „Po­čas pre­vádzky a vy­ra­ďo­va­nia jad­ro­vých za­ria­dení vzni­kajú rôzne druhy od­pa­dov – od bež­ného ko­mu­nál­neho od­padu až po veľmi nízko, nízko, stredne a vy­soko ak­tívne rá­di­oak­tívne od­pady. Veľmi nízko a nízko ak­tívne kva­palné a pevné rá­di­oak­tívne od­pady sú vhod­nými tech­no­ló­giami upra­vo­vané do formy spĺňa­jú­cej po­žia­davky na ko­nečné ulo­že­nie. Plynné od­pady sú čis­tené na špe­ciál­nych fil­troch a po ur­či­tej dobe uvoľ­ňo­vané vo forme plyn­ných vý­pustí. Stredne a vy­soko ak­tívne od­pady sú dl­ho­dobo skla­do­vané do doby ich fi­nál­neho ulo­že­nia v hl­bin­nom úlo­žisku.“

Več­ným stra­šia­kom ató­mo­vých elek­trární je ri­ziko ha­vá­rie, ktoré možno nie je až také vy­soké, no ak by k nemu nie­kedy došlo, pri­ne­sie ob­rov­ské škody roz­me­rov, na aké Slo­ven­sko ani zďa­leka nie je pri­pra­vené. Ne­pred­sta­vuje hrozbu iba pre prí­rodu, ale aj pre ľudí a celú kra­jinu. „Vplyv prí­rod­nej ka­ta­strofy, zly­ha­nia tech­no­ló­gie či ľud­ského fak­tora sa nedá vy­lú­čiť ani u jed­ného re­ak­tora na svete. Bo­hu­žiaľ, dô­ka­zom toho sú ne­us­tále pre­bie­ha­júce väč­šie, či men­šie jad­rové ha­vá­rie. Pre­vádz­ko­va­te­lia preto bežne po­ža­dujú, aby boli zba­vení zod­po­ved­nosti za škody, ktoré by jad­rová ha­vá­ria spô­so­bila,“ va­ruje Gre­en­pe­ace.

Na­priek všet­kému, ató­mová ener­gia ne­vy­lu­čuje toľko sk­le­ní­ko­vých ply­nov a preto je eko­lo­gic­kej­šia ako na­prí­klad te­pelná.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: Gab­čí­kovo Wi­ki­me­dia

Ob­no­vi­teľné zdroje vy­uží­vame málo

Ak by sme sa aj na Slo­ven­sku roz­hodli, že chceme pod­po­ro­vať ze­lenú ener­giu, mu­seli by sme nájsť al­ter­na­tívu pre viac ako po­lo­vicu vy­pro­du­ko­va­nej elek­triny. Iba 22,5 % elek­tric­kej ener­gie u nás podľa hod­no­te­nia Euros­tatu po­chá­dza z ob­no­vi­teľ­ných zdro­jov a 12,8 % vy­rá­bame v te­pel­ných  elek­trár­ňach.

Naj­viac pri­tom z eko­lo­gic­kých zdro­jov vy­uží­vame vodné elek­trárne, naj­väč­šie  sa na­chá­dzajú na Čier­nom Váhu, v Gab­čí­kove, na Lip­tov­skej Mare, v Mik­šo­vej a v Ži­line.

Prvé ve­terné elek­trárne sme za­čali vy­uží­vať v roku 2003, vďaka spo­loč­nosti Green Energy Slo­va­kia v ok­rese Se­nica, ne­skôr pri­šiel aj ve­terný park na My­jave a v Ska­li­tom. Ve­terná ener­gia sa u nás z ob­no­vi­teľ­ných zdro­jov vy­užíva naj­me­nej, aj na­priek tomu, že oko­lité kra­jiny na ňu vsá­dzajú vo veľ­kom.

„Vhod­nými mies­tami na vy­uži­tie ve­ter­nej ener­gie sú úze­mia, kde je prie­merná ročná rých­losť vetra vo výške me­ra­nia 10 m mi­ni­málne 4,0 m/s. Na Slo­ven­sku máme pri­bližne 4300 km2 ob­lastí vhod­ných na stavbu ve­ter­ných elek­trární. Vhodné ob­lasti pre in­šta­lo­va­nie ve­ter­ných elek­trární le­žia v hor­ských ob­las­tiach i na ní­ži­nách. V sú­čas­nosti síce nie je vy­pra­co­vaná kom­plexná mapa ce­lého Slo­ven­ska, av­šak kon­krétne údaje o po­ve­ter­nost­ných pod­mien­kach pri ur­čo­vaní vhod­nosti da­nej lo­ka­lity môže po­skyt­núť Slo­ven­ský hyd­ro­me­te­oro­lo­gický ústav,“ vy­jad­rila sa na svo­jich strán­kach spo­loč­nosť IUS AE­GIS.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: Ilus­tračný ob­rá­zok pe­xels.com

Slo­ven­sko síce ne­patrí me­dzi naj­sl­neč­nej­šie kra­jiny na svete, no i tak aj u nás náj­deš sl­nečné elek­trárne. Na na­šom území je cel­kovo 15 so­lár­nych par­kov a prvé vznikli v roku 2010.

„Naj­dô­le­ži­tej­ším zdro­jom je vodná ener­gia, hneď za ňou ve­terná ener­gia, po­tom so­lárna ener­gia. Ďal­šími ob­no­vi­teľ­nými zdrojmi ener­gie, ktoré slú­žia na pro­duk­ciu elek­triny, sú drevo, bio­plyn, ob­no­vi­teľný od­pad a geoter­málna ener­gia,“ uvie­dol Euros­tat.

Aj na­priek tomu, ale Slo­ven­ská elek­tri­začná pre­no­sová sú­stava ne­vidí na na na­šom území v ob­no­vi­teľ­ných zdro­joch až takú bu­dúc­nosť a kra­jinu vy­zýva k tomu, aby na­šla iné rie­še­nie vý­roby elek­tric­kej ener­gie. „Na pro­file Slo­ven­sko – Ma­ďar­sko by malo byť veľmi vážne po­sú­dené, aké iné zdroje elek­triny než ob­no­vi­teľné vô­bec po­vo­liť po­sta­viť na území SR, ok­rem už ro­zo­sta­va­ného 3. a 4. bloku Mo­cho­viec.“

Z kra­jín V4 sme na tom naj­lep­šie, no za európ­skym prie­me­rom za­os­tá­vame

Cel­kovo kra­jiny EÚ vy­uží­vajú pri­bližne 30 % ener­gie z ob­no­vi­teľ­ných zdro­jov, Slo­ven­sko je síce mierne pod prie­me­rom, no z kra­jín V4 sme na tom naj­lep­šie. „Na dru­hej strane sú štyri kra­jiny, kde me­nej ako 10 % spot­re­bo­va­nej elek­triny v roku 2016 po­chá­dzalo z ob­no­vi­teľ­ných zdro­jov: Malta (6 %), Lu­xem­bur­sko a Ma­ďar­sko (pod 7 %) a Cyp­rus (9 %),“ in­for­mo­val Euros­tat.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: Ilus­tračný ob­rá­zok pe­xels.com

Naj­väč­šími prie­kop­níkmi ze­le­nej ener­gie v Európe sú Ra­kúsko (73 %), Švéd­sko (65 %), Lo­tyš­sko, Dán­sko a Por­tu­gal­sko (nad 50 %).

Do­mi­nan­cia vod­ných elek­trární je pre Slo­ven­sko ty­pická a ich ma­sívne vy­uží­va­nie do­ka­zuje, že naša kra­jina má po­ten­ciál na to, vy­uží­vať ob­no­vi­teľné zdroje ener­gií. Ak by sme však chceli úplne prejsť na eko­lo­gickú pro­duk­ciu elek­triny, mu­seli by sme sa po­pa­so­vať s veľ­kým de­fi­ci­tom zdro­jov a to viac ako 70 %. V sú­čas­nej si­tu­ácii Slo­ven­sko ešte nie je pri­pra­vené na to, aby mohlo fun­go­vať iba na ob­no­vi­teľ­ných zdro­joch, no svoje mož­nosti ani zďa­leka ne­vy­užíva na­plno.

Pridať komentár (0)