Spánkom sa vieš „predávkovať“: Ak to preženieš s oddychom, môžeš si paradoxne skracovať život, varujú vedci

Z každej strany na nás útočia rady, ako by sme mali spať viac – na sociálnych sieťach, v článkoch, v rozhovoroch s odborníkmi. A niet sa čomu čudovať – nedostatok spánku má negatívny vplyv na naše srdce, mozog, psychiku, pokožku, ba dokonca aj na libido.

Ale čo ak spíš „príliš veľa“? Najnovšie výskumy podľa portálu Science Alert upozorňujú, že dlhý spánok – viac ako deväť hodín denne – môže byť pre tvoje zdravie ešte rizikovejší ako jeho nedostatok. Ak si si teda myslel, že čím viac spánku, tým lepšie, možno ťa prekvapíme.

Koľko spánku naozaj potrebujeme?

100 odborníkov, 100 názorov. Spánok je však rovnako dôležitý ako pohyb či zdravá strava. Počas noci sa telo zotavuje, regenerujú sa svaly, spracúvajú spomienky a stabilizujú sa emócie. Podľa odporúčaní austrálskej Sleep Health Foundation by si mal ako dospelý spať sedem až deväť hodín denne.

Niektorým ľuďom stačí aj menej – sú to takzvaní „krátki spáči“ a fungujú bez problémov. No väčšina z nás pri menej ako siedmich hodinách pocíti následky – únavu, horšiu náladu, zníženú koncentráciu či stres.

zdroj: unsplash

Z dlhodobého hľadiska môže nekvalitný alebo nedostatočný spánok zvyšovať riziko vážnych ochorení, ako sú infarkt, mŕtvica, cukrovka 2. typu, depresia, úzkosti, niektoré druhy rakoviny a dokonca aj predčasná smrť. To všetko už možno vieš. Ale čo ak spíš viac než odporúčané maximum?

Výsledky výskumov o dlhom spánku

Vedci nedávno zhrnuli výsledky 79 štúdií, ktoré sledovali ľudí počas obdobia minimálne jedného roka. Zistili, že tí, ktorí spali menej než sedem hodín, mali o 14 % vyššiu pravdepodobnosť úmrtia než tí, ktorí spali medzi siedmimi a ôsmimi hodinami.

To však nebolo najzarážajúcejšie. Riziko smrti bolo totiž ešte vyššie u ľudí, ktorí spávali viac než deväť hodín denne – konkrétne až o 34 % v porovnaní s „optimálnymi spáčmi“. Podobné výsledky priniesol už aj starší výskum z roku 2018, ktorý sledoval údaje zo 74 štúdií počas obdobia až 30 rokov.

Okrem toho je dlhý spánok spájaný aj s inými problémami – častejšie sa vyskytuje u ľudí trpiacich depresiou, chronickou bolesťou, metabolickými poruchami či nadváhou.

Môže spánok zabíjať?

Našťastie nie. To, že existuje súvislosť medzi dlhým spánkom a zdravotnými problémami, neznamená, že samotný spánok je ich príčinou. Pravdepodobnejšie je, že nadmerný spánok je skôr dôsledkom týchto problémov.

Ľudia s chronickými ochoreniami jednoducho potrebujú viac oddychu. Môžu tráviť viac času v posteli kvôli liekom, bolesti alebo vyčerpaniu. A hoci v posteli strávia dlhší čas, neznamená to, že aj kvalitne spia.

Zároveň je známe, že zlé životné návyky – ako fajčenie či zlá strava – ovplyvňujú spánok. Je teda možné, že dlhý spánok len odráža zlý zdravotný stav, ale nespôsobuje ho. Inými slovami – spánok môže byť signálom, že s telom niečo nie je v poriadku.

Ideálny spánkový čas

Každý z nás má trochu iné potreby. Mladí ľudia, najmä tínedžeri, často potrebujú viac spánku – odporúčania hovoria o ôsmich až desiatich hodinách. Starší ľudia sa síce často zobúdzajú skôr, no ich potreba spánku zostáva podobná ako v mladosti.

Pre väčšinu dospelých však platí – cieľom by malo byť sedem až deväť hodín denne. No nezabudni – dôležitá nie je len dĺžka, ale aj kvalita spánku. Pravidelný režim, tma, ticho a pohodlie zohrávajú zásadnú úlohu. Ponocovanie sa totiž nevypláca, ako sme ťa informovali.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti