Spoločná záhrada alebo dokonca kuchyňa. Budúcnosťou bývania sú komunity

Už si ani nepamätáme, kedy médiami preletela informácia o tom, že ceny bývania konečne začali klesať. Pri hodnotení roka 2018 analytici Poštovej banky skonštatovali, že ceny nehnuteľností vlani zdraželi v porovnaní s rokom 2017 v priemere o 5,2 % a meter štvorcový nehnuteľnosti sa predával za priemernú cenu 1 431 eur. Už v auguste 2018 atakovala táto hodnota celé dve tisícky a Slováci sa zadlžovali stále viac, najmä zo strachu pred meniacimi sa podmienkami získavania úverov.

Pripomeň si náš článok: Koľko by musel zaplatiť štát, keby kúpil byty mladým Slovákom?

Najnovšie čísla hovoria už o rekordných 3 000 eurách za meter štvorcový v bratislavských novostavbách, ktorých je u nás napriek zdanlivému rozvoju rezidenčných častí mesta, stále málo a dopyt po nich už celé dva roky nedokáže rýchlosť výstavby pokryť (viac si prečítaš TU). A práve nedostatok bývania prináša do diskusie novú tému. Tému cenovo dostupného bývania vo veľkých mestách.

zdroj: Unsplash

Nový pojem vo svete

Český portál e15.cz nedávno informoval, že v neďalekej Prahe by s pomenovaným problémom mohol pomôcť projekt zvaný baugruppe. Nemecký termín môže v preklade znamenať konštrukčný prvok či kúsok stavebnice. A presne o to ide. Môžeme ho popísať ako model bývania založený na vzťahoch, zdieľaní a spolupráci jeho účastníkov. Stretávame sa s ním predovšetkým v mestskom bývaní a vznikajúcich komunitách, pričom dôraz sa kladie na dobré susedské vzťahy. Významnou časťou projektov pod hlavičkou cohousingu sú totiž spoločenské priestory, ktoré sa postarajú o rozloženie nákladov medzi niekoľko rodín – napríklad spoločná záhrada, či dokonca kuchyňa.

Od urbánneho geografa Adriana Gubča, ktorý stojí za projektom YIM.BA – Yes In My Bratislava, sme dostali tip na odborníka Borisa Hrbáňa z Imagine Development, ktorý sa tejto problematike dlhodobo venuje. Aj vďaka nemu sme na Slovensku už v roku 2015 mohli privítať jednu z prvých konferencií WhatCity, ktorá bola venovaná práve téme baugruppe.

„Takýto typ projektov nie je mainstreamom ani v Nemecku, kde je pravdepodobne najrozšírenejší. Takže ich vznik vo veľkom u nás určite nehrozí. Na to, aby ale vzniklo aspoň niekoľko prvých projektov, sú potrebné predovšetkým samotné komunity alebo skupiny, ktoré budú mať silnú motiváciu a odhodlanie zrealizovať si spoločne bývanie podľa vlastných predstáv. Okrem toho by veľmi prospela podpora takýchto pilotných projektov zo strany samosprávy napr. poskytnutím cenovo dostupného pozemku a zmena prístupu bánk k financovaniu takýchto skupinových projektov,“ povedal nám B. Hrbáň.

zdroj: Unsplash

Vzhľadom na súčasnú špecifickú situáciu na trhu s realitami v našom hlavnom meste, sme chceli vedieť, čo na možnosť podobných projektov u nás hovoria aj iní a názory sa zhodujú.

„V hlavnom meste nemusí zmeniť vôbec nič. Koncept ‚baugruppe‘ môže mesto použiť kedykoľvek. Je to len o nastavení zmluvných podmienok pri predaji (alebo prenájme) pozemku pre účely ďalšej výstavby. Mesto by ale muselo aktívne pristúpiť k vytipovaniu vhodných pozemkov. Takže namiesto ‚boja‘ proti výstavbe by muselo aktívne podporiť výstavbu bytov. Možnosti má mesto ale viacero,“ priblížili pre Startitup situáciu analytici portálu Nehnuteľnosti.sk.

Práve k téme aktívnej podpory výstavby sa postavila Praha čelom. Mesto chce navýšiť bytový fond a zriadiť tzv. mestského developera, ktorý nebude sám stavať, ale vo verejnom záujme vyberať tie správne pozemky, komunikovať s investormi, vybavovať povolenia, teda postará sa o fázu pred samotnou stavbou. Takouto spoluprácou by mohli v meste vyrásť stovky nových bývaní.

Ako teda tento jedinečný model bývania môže pomôcť riešiť súčasnú krízu bývania, problém vysokých cien nehnuteľností v metropolách či  odliv rodín z centier miest?

„Výstavba formou stavebného spoločenstva je jednou z alternatív k u nás viacmenej jedinej možnosti ako nadobudnúť byt, a to je kúpiť ho – či už v novostavbe alebo na sekundárnom trhu. Skúsenosti hovoria, že to môže byť čiastočne aj cenová alternatíva, ale takto postavené byty zväčša nie sú oveľa lacnejšie od trhových, pretože jednotlivé stavebné spoločenstvá do svojich projektov obvykle pridajú viac spoločných priestorov a vybavenia, ako býva v štandardných domoch. Na konci je však bývanie na mieru s oveľa silnejším sociálnym zázemím a v zohratej susedskej komunite, ktorá si už počas plánovania a výstavby vyladila vzájomné spolužitie. A to je niečo, čo sa bežne kúpiť nedá,“ dodáva Hrbáň.

V Bratislave by projekty cohousingu mohli mať využitie. Analýza Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky totiž hovorí, že za prácou či štúdiom migruje v rámci našej krajiny približne každý desiaty Slovák. Odlišný trvalý a tzv. obvyklý pobyt má u nás totiž až 461-tisíc ľudí. Len v Bratislave by podľa dostupných dát malo pribudnúť až 66-tisíc cezpoľných, a tí predsa musia niekde bývať.

Zdroj: e15.cz, finance.gov.sk