Stačí jedno denne a zmeny pocítiš už za 14 dní. Gastroenterológ odhaľuje vplyv na pamäť, zrak aj pleť
- Aj malé množstvo dokáže zmeniť fungovanie tela
- Odborník vysvetľuje, čo sa deje pri ich konzumácii
- Zároveň búra časté mýty o cholesterole
- Aj malé množstvo dokáže zmeniť fungovanie tela
- Odborník vysvetľuje, čo sa deje pri ich konzumácii
- Zároveň búra časté mýty o cholesterole
Na prvý pohľad jednoduché, v skutočnosti výnimočne komplexné. Vajcia obsahujú vysokú koncentráciu živín vo forme, ktorú organizmus dokáže okamžite využiť a zapojiť do kľúčových biologických procesov. Napriek tomu sa okolo nich dlhodobo udržiavajú pochybnosti, ktoré sa však nezhodujú so súčasným vedeckým poznaním.
Gastroenterológ Dr. Saurabh Sethi, odborník so vzdelaním na AIIMS, Harvarde a Stanforde, pomenoval niekoľko benefitov, ktoré môže priniesť každodenná konzumácia vajec už v priebehu dvoch týždňov.
Čo sa stane s telom, keď budeš jesť vajcia každý deň?
Ak by sme mali vybrať jednu živinu, ktorá robí z vajec viac než len zdroj bielkovín, bol by to cholín. Ako hovorí Dr. Sethi, táto látka sa podieľa na tvorbe acetylcholínu, neurotransmitera, bez ktorého by pamäť, koncentrácia ani spracovanie informácií nefungovali tak, ako majú.
Vajcia patria medzi najbohatšie zdroje cholínu, čo potvrdzuje aj National Institutes of Health. Cholín označujú ako esenciálnu živinu pre nervový systém, bunkové membrány aj metabolizmus. Randomizovaná klinická štúdia publikovaná v Lipids in Health and Disease ukázala, že dlhodobejší príjem 300 mg cholínu denne z vaječných žĺtkov súvisí so zlepšením verbálnej pamäte.
Vajcia okrem cholínu obsahujú aj dvojicu karotenoidov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane zraku. „Vaječné žĺtky obsahujú luteín a zeaxantín. Ide o antioxidanty, ktoré pomáhajú filtrovať vysokoenergetické modré svetlo a podporujú zdravie očí,“ hovorí Dr. Sethi.
National Eye Institute zaradil tieto látky aj do známej línie štúdií AREDS2, ktoré skúmali spomalenie progresie vekom podmienenej makulárnej degenerácie.
Dôležitý detail spočíva v biologickej dostupnosti. Luteín z vajec telo vstrebáva efektívnejšie než z niektorých rastlinných zdrojov, pretože sa prirodzene viaže na tukové prostredie žĺtka. Vajce teda nie je len zdrojom živín. Predstavuje komplexný systém, ktorý podporuje ich absorpciu aj funkčné využitie.
V neposlednom rade vajcia dodávajú kompletné bielkoviny a aminokyseliny, najmä metionín a cysteín. Dr. Sethi vysvetľuje, že práve tieto aminokyseliny podporujú tvorbu keratínu, čo potvrdzujú aj odborné práce o výžive vlasov a kože. Bez dostatočného príjmu bielkovín a mikronutrientov sa kvalita tkanív zhoršuje.
Prečo nevyhadzovať žĺtok
Mnohí ľudia síce zaradia vajcia do svojej stravy, no siahnu len po bielkoch a žĺtok vynechajú. Často je to spôsobené strachom, ktorý roky deformoval pohľad na cholesterol.
Dr. Alok Chopra, kardiológ a odborník na funkčnú medicínu s viac ako 40-ročnými skúsenosťami, vo svojom príspevku uviedol, že vajcia poskytujú najviac benefitov len ak sa konzumujú celé.
„Žĺtok bol obzvlášť obviňovaný kvôli obsahu cholesterolu, ale v skutočnosti obsahuje väčšinu živín vajca. V porovnaní s vaječnými bielkami poskytuje oveľa viac vitamínu A, vitamínu E a omega-3 mastných kyselín,“ uviedol Dr. Chopra.
Samotný cholesterol pritom patrí medzi najviac nepochopené látky v oblasti výživy. „Je nevyhnutný pre štruktúru buniek, produkciu hormónov, funkciu mozgu a zdravý imunitný systém,“ vysvetľuje Dr. Chopra. Nejde teda o cudzorodý prvok, ale o základnú molekulu biologických procesov.
Dr. Sethi k tomu pridáva poznatok z novších štúdií. „U mnohých ľudí môžu vajcia v skutočnosti zvýšiť HDL (lipoproteín s vysokou hustotou), ktorý označujeme ako dobrý cholesterol,“ hovorí.
Netreba zabúdať na to, že zdravotný stav človeka ovplyvňuje celkový jedálniček, množstvo nasýtených tukov, vláknina, pohyb aj genetika. American Heart Association uvádza, že jedno vajce denne zapadá do racionálneho jedálnička zdravého človeka. Opatrnosť má zmysel pri špecifických diagnózach, ako je familiárna hypercholesterolémia alebo zle kontrolovaný diabetes.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Dr. Saurabh Sethi, NIH, Springer Nature, NEI, Dr. Alok Chopra, American Heart Association