Startup dokáže baterkami z elektromobilov nahradiť uhoľné elektrárne a firmám ušetriť milióny eur

Keď dvaja inžinieri z univerzity RWTH Aachen – David Oudsandji a Afshin Doostdar – zakladali v roku 2020 startup Voltfang, nešli za víziou postaviť ďalší hardvérový produkt. Chceli však odpovedať na jednu z najzásadnejších výziev európskej energetiky: ako uchovať už vyrobenú elektrinu udržateľne, efektívne a lokálne.

Ich riešením sú vysokovýkonné batériové úložiská, ktoré vznikajú z tzv. requalified batérií – teda batérií z elektromobilov, ktoré boli vyradené z priameho použitia, no stále majú kapacitu nad 80 %. Voltfang im dáva nový život a pretvára ich na stacionárne batériové úložiská pre priemyselné, komerčné a energetické aplikácie.

Ide o tzv. Second Life Batteries – technológiu, ktorá znižuje ekologickú stopu a zároveň zvyšuje energetickú bezpečnosť Európy.

Startup stavia na európskej obehovej ekonomike a usiluje sa o zníženie závislosti od dodávok z Ázie. Ako hovorí CEO a spoluzakladateľ David Oudsandji: „Chýba nám optimálne zelené riešenie pre globálnu spotrebu elektriny. My sa snažíme využiť to, čo už bolo vyrobené, aby sme minimalizovali straty a efektívne využívali energiu tam, kde ju najviac potrebujeme.“

Silný dopyt a expanzia do bývalej fabriky

To, že ide o technológiu, ktorá rieši skutočný problém, potvrdzuje aj rastúci záujem zákazníkov. Medzi tých najvýznamnejších patria Aldi Nord, Fiege Logistik, Alba Group a stavebný gigant Goldbeck. Startup zaznamenal prudký nárast objednávok už v prvom štvrťroku 2025.

Ako reakcia na zvýšený dopyt prišla expanzia výroby do nového závodu Voltfang Future Fab – továrne nachádzajúcej sa v bývalých halách výrobcu elektromobilov Next.e.GO v TRIWO Technology Parku v Severnom Porýní-Vestfálsku. Priestor s výmerou 6 000 m² poskytuje kapacitu na škálovanie výroby až do 1 GWh (gigawatthodiny), čo je ekvivalent výkonu menšej elektrárne.

„Môj zisk je 1,8 milióna eur ročne, som na to úplne sám.“ Jeho 4-eurový produkt je „pasívne zlato“

„Naším cieľom je do roku 2030 nahradiť výkon uhoľnej elektrárne Weisweiler, ktorá sa nachádza neďaleko Aachenu,“ hovorí Oudsandji. Voltfang tým sleduje aj stratégie nemeckej energetickej transformácie, v rámci ktorej sa krajina usiluje o postupné vyradenie fosílnych palív.

Získali 15 miliónov eur od fondov

V júni 2025 Voltfang uzavrel investičné kolo série B, v ktorom získal 15 miliónov eur. Hlavným investorom sa stal FORWARD.One, holandský deep-tech fond zameraný na klimatické technológie. Zapojili sa aj doterajší partneri ako Interzero, PT1, Helen Ventures, Daphni, Aurum Impact (rodinný fond rodiny Goldbeck), a taktiež nové fondy Fiege Ventures a Newberry Investments.

„Voltfang dokonale zosobňuje našu investičnú stratégiu – silný hardvér spojený s inteligentným softvérom. Táto kombinácia je nevyhnutná, ak chceme zvládnuť energetickú transformáciu a posilniť lokálnu infraštruktúru,“ vysvetľuje Paul Pruijmboom, partner FORWARD.One.

zdroj: Voltfang

Investícia má spoločnosti pomôcť dodať do konca roka 2026 ďalších 250 MWh batériových úložísk, rozšíriť výrobu a ďalej vyvíjať svoj vlastný softvérový systém Venma. Ten využíva umelú inteligenciu na optimalizáciu spotreby, znižovanie nákladov na elektrinu a zapojenie zákazníkov do tzv. energetických trhov – systému, kde môžu firmy speňažiť svoju uloženú alebo nevyužitú energiu.

Zelený vplyv bez kompromisov

Recyklované batérie, ktoré Voltfang používa, pochádzajú buď z nadprodukcie automobiliek, alebo z vozidiel, ktoré už batérie nepoužívajú, ale ich kapacita stále zostáva vysoká. Vďaka tomu startup dokáže ponúkať cenovo efektívne a ekologické riešenia, ktoré pomáhajú firmám stať sa energeticky sebestačnými a znížiť svoju uhlíkovú stopu.

Ako zdôrazňuje Oudsandji: „Klimatická kríza je pretekom, ktorý ako ľudstvo musíme vyhrať spolu. Chceme zmeniť prístup k spotrebe energie a ponúknuť riešenia, ktoré sú nielen technicky inovatívne, ale aj spoločensky potrebné.“

„7 000-hodinové pravidlo“ a šetrenie miliónov eur

Jednou z konkurenčných výhod batériových úložísk Voltfangu je aj ich schopnosť pomôcť energeticky náročným firmám splniť tzv. 7 000-hodinové pravidlo. Ide o legislatívnu úpravu, ktorá umožňuje podnikom s vysokou spotrebou elektriny platiť znížené poplatky za prístup do elektrickej siete. Aby spoločnosť mala na úľavu nárok, musí preukázať, že jej zariadenia bežia aspoň 7 000 plných prevádzkových hodín ročne a spotrebujú minimálne 10 GWh elektriny.

Plné prevádzkové hodiny sa vypočítavajú ako podiel ročnej spotreby a maximálneho špičkového výkonu. Problémom však býva práve špička – ak firma zaznamená krátkodobý výkyv v spotrebe, môže z pravidla vypadnúť a prísť o výrazné úspory.

Slovák s majetkom 320 miliónov eur dostal na pódium Nobelistu: Odhalil nečakanú pravdu o kultovom filme

Tu vstupujú do hry batériové systémy ako tie od Voltfangu. Tie umožňujú vyrovnávať odbery, znižovať špičky a stabilizovať prevádzku. Výsledok? Podnik sa udrží pod limitmi a ušetrí milióny eur ročne.

Modelový príklad: Firma so spotrebou 15 GWh ročne a špičkovým výkonom 2 100 kW by bez 7 000-hodinového pravidla zaplatila na poplatkoch vyše 2,5 milióna eur. Vďaka batériám, ktoré jej pomôžu udržať špičky na uzde, však platí len približne 517-tisíc eur – čo predstavuje ročnú úsporu viac než 2 milióny eur.

zdroj: Voltfang

V praxi je to dôležité najmä pre metalurgiu, chemický priemysel, sklárne, automobilky, potravinárstvo či dátové centrá – všade tam, kde nepretržitá prevádzka a energetická efektivita rozhodujú o ziskovosti.

Ako dodáva CEO Voltfangu David Oudsandji: „Ak chceme vybudovať odolnejšiu energetickú infraštruktúru, musíme konať teraz. A práve veľkokapacitné batérie sú kľúčom k tejto flexibilite.“

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy