Štát mení výšku minimálnej mzdy: Budúci rok Slováci zarobia viac

  • Minimálna mzda sa budúci rok zmení
  • Mali by sme zarábať viac
erik tomáš
Ilustračné foto, TASR/Martin Baumann
  • Minimálna mzda sa budúci rok zmení
  • Mali by sme zarábať viac

Od roku 2026 sa mení minimálna mzda. Má byť na úrovni najmenej 60 % priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov, v súčasnosti je na úrovni 57 %. V tomto roku je suma minimálnej mzdy 750 eur, budúci rok by mala byť minimálna mzda vo výške 816 eur.

V piatok informoval minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) o tom, že balík legislatívnych návrhov dnes predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR do medzirezortného pripomienkového konania. Vyššie majú byť aj príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov, ktoré sa vypočítavajú z hodinovej minimálnej mzdy.

„Zákonom o minimálnej mzde reagujeme na záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde máme jasne napísané, že chceme stanoviť minimálnu mzdu ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú ináč,“ povedal na tlačovej konferencii Erik Tomáš. 

Dohodnúť sa musia sociálni partneri

Zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov musia do konca júla uzavrieť dohodu o minimálnej mzde a jej výšku oznámiť ministerstvu práce. Ak by sa nedohodli, Tomáš avizuje ešte rokovanie tripartity. Tá musí výšku oznámiť do konca augusta.

„Ak by nedošlo k dohode, minimálna mzda sa stanoví ako 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov,“ povedal Tomáš.

Ak by sa legislatíva, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní schválila tento rok, po prvýkrát by bola výška minimálnej mzdy ako 60 % priemernej mzdy v roku 2026. V roku 2025 by sa tak išlo podľa starých pravidiel a bola by na úrovni 816 eur. 

Podľa novej legislatívy by Slováci mohli zarábať minimálnu mzdu od roku 2026 na úrovni 920 eur a v roku 2027, ako vyčíslilo ministerstvo, 969 eur. 

Zmení sa zákon o kolektívnom vyjednávaní

Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré sa týkajú platov v jednotlivých odvetviach, sa majú rozšíriť. Ak sa reprezentatívne organizácie odborov a zamestnávateľov v danom odvetví dohodnú o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, tak bude platiť pre všetkých zamestnancov v danom odvetví . 

„My ideme meniť zákon o kolektívnom vyjednávaní a chceme opäť rozšíriť tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa tak, aby bolo týmito kolektívnymi zmluvami pokrytých čo najviac zamestnancov,“ vysvetlil šéf rezortu práce.

V súčasnosti sú dohody záväzné pre firmy, ktoré sú združené vo vyjednávajúcich zamestnávateľských organizáciách, alebo k nim samy pristúpia. Po novom tak majú kolektívne zmluvy platiť pre všetky firmy s výnimkou spoločnosti s menej ako 20 zamestnancami alebo pre firmy, ktoré fungujú menej než dva roky, sú v likvidácii alebo zamestnávajú viac ako 10 % zdravotne znevýhodnených.

„Vyššími kolektívnymi zmluvami dosiahneme, že sa zlepšia podmienky pre pracovníkov v danom odvetví. Rešpektujeme, že zamestnávatelia dávajú prácu, ale ide nám o zlepšovanie práv zamestnancov,“ povedal Erik Tomáš.

Ľudia v EÚ zarábajú viac

Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislav Ondruš povedal, že ak by sme zobrali do úvahy hrubú mzdu vyjadrenú nominálne, vyššia minimálna mzda ako na Slovensku je aj v Chorvátsku. To vstúpilo do Európskej únie o 10 rokov neskôr ako naša krajina. Poľsko pritom dosahuje minimálnu na úrovni približne 1 000 eur. 

„Z hľadiska parity kúpnej sily, teda čo si môžeme kúpiť za minimálnu mzdu, Slovensko predbiehajú všetky krajiny V4, Chorvátsko, ale aj Rumunsko, v ktorom sa v poslednom období zvýraznil tlak na rast minimálnej mzdy,“ povedal Ondruš.

Vývoj minimálnej mzdy v poslednom období na Slovensku podľa štátneho tajomníka ukazuje, že máme razantný prepad reálnej minimálnej mzdy v posledných troch rokoch. 

„Ak niekto tvrdí, že rozhodnutie, ktoré predstavil minister, je prejavom ideologického zamerania, tak klame,“ dodal Ondruš. 

Zdroj: TK

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá