Stovky vedcov riešia vážny problém: Objavilo sa „ochorenie X“

  • WHO chystá nový zoznam patogénov v snahe rýchlo reagovať na budúce pandémie
  • Zdravotnícka agentúra OSN z tohto dôvodu zvolala viac ako 300 vedcov
Vedec a vírus
Ilustračný obrázok, Pixabay/luvqs, Pixabay/MintBlack4u
  • WHO chystá nový zoznam patogénov v snahe rýchlo reagovať na budúce pandémie
  • Zdravotnícka agentúra OSN z tohto dôvodu zvolala viac ako 300 vedcov

Počas piatku informovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) o príprave nového zoznamu prioritných patogénov, ktoré môžu v konečnom dôsledku vyvolať vypuknutie pandémie či pomôcť pri vzniku ohnísk nákazy. Všetky z nich by mali byť preto pozorne sledované. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Výskum a vývoj

Cieľom je podľa WHO aktualizovať zoznam používaný na usmernenie investícií do globálneho výskumu a vývoja (R&D – Research and Development) – najmä vakcín, testovania a liečby.

Zdravotnícka agentúra OSN z tohto dôvodu zvolala viac ako 300 vedcov, aby preskúmali dôkazy o viac ako 25 rodinách vírusov a baktériách. Preskúmajú aj takzvané „ochorenie X“ – neznámy patogén, ktorý by mohol spôsobiť vážnu medzinárodnú epidémiu.

„V rámci výskumu a vývoja protiopatrení je nevyhnutné zamerať sa na prioritné patogény a rodiny vírusov pre rýchlu a efektívnu reakciu na epidémiu a pandémiu,“ povedal riaditeľ WHO pre núdzové situácie Michael Ryan.

„Bez významných investícií do výskumu pred pandémiou ochorenia COVID-19 by nebolo možné vyvinúť v rekordnom čase bezpečné a účinné vakcíny,“ dodal.

Zoznam patogénov bol prvýkrát zverejnený v roku 2017. V súčasnosti zahŕňa COVID-19, vírusové ochorenie ebola a vírus marburg, horúčku Lassa, ochorenia MERS a SARS, vírusy Nipah a zika a ochorenie X. Očakáva sa, že upravený zoznam bude zverejnený do apríla 2023.

Na chvoste výkonnosti

Čo sa týka situácie v oblasti týkajúcej sa zdravotníctva, Slovensko je spomedzi krajín V4 najmenej pripravené na budúce výzvy. Vyplýva to z dát medzinárodnej organizácie Globsec o pripravenosti zdravotníckych systémov krajín strednej a východnej Európy na budúce výzvy v sektore, ako je starnutie, nárast chronických ochorení či ďalšie vlny infekčných ochorení.

„Slovensko sa spomedzi krajín V4 ocitlo v celkovom indexe pripravenosti zdravotníctva na budúce výzvy na poslednom mieste a v celkovom meraní (desať štátov) štvrté od konca. Najlepšie sa spomedzi krajín nášho regiónu umiestnilo Slovinsko, druhá v poradí skončila Česká republika,“ spresnila organizácia. Na posledných miestach skončilo Bulharsko a Rumunsko. V rámci celej Európy sa najlepšie umiestnilo Nórsko.

„V prípade Slovenska môžeme objektívne povedať, že je v mnohých oblastiach na chvoste výkonnosti, respektíve na štvrtom mieste od konca z pohľadu celkových výsledkov. Súčasne vieme, že bez zásadnejších reforiem a zmien v procesoch fungovania, vyplývajúcich z krajín, ktoré sú v rebríčku pred nami, nebudeme schopní zmeniť túto trajektóriu,“ skonštatoval jeden z autorov indexu Michal Štofko.

Na snímke zdravotníčky pri presune pacienta v Nemocnici Poprad.
zdroj: TASR/Michal Svítok

Rizikové faktory

Štofko podotkol, že pre Slovensko je to výstražný signál smerujúci k požiadavkám na lepšie budúce rozhodnutia. „Slovensko vykazuje veľmi nízku pripravenosť na budúce výzvy, primárne z dôvodu nízkej prevencie, nadpriemerných rizikových faktorov, nízkych výdavkov na osobu či nízkej flexibility a stability v sektore,“ priblížil Štofko.

Dodal, že Slovensko je dlhodobo v rámci krajín Európskej únie na poslednom mieste vo vynakladaní finančných prostriedkov do prevencie. „Výdavky na preventívnu zdravotnú starostlivosť na Slovensku predstavujú 0,06 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín EÚ je až 0,28 percenta.“

Index hodnotí pripravenosť zdravotníckych systémov z dvoch pohľadov. Prvý analyzuje „štartovaciu“ pozíciu krajín, čiže faktory, ktoré opisujú súčasný stav zdravotníckych systémov, ako je počet zdravotníkov, odvrátiteľných úmrtí či očakávaná dĺžka dožitia.

Druhý pohľad sa zameriava na pripravenosť krajín na budúce výzvy, či majú flexibilné procesy a snažia sa znížiť preventabilný dopyt po starostlivosti. Dáta zbierajú pomocou verejne dostupných databáz, akými sú napríklad štatistické údaje Eurostatu, OECD, Európskej komisie či WHO.

Zdroj: TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá