Súkromná investícia za 200 miliónov zmení Bratislavu. ESET Campus získal kľúčové povolenie

Bratislava sa môže v najbližších rokoch stať sídlom jedného z najprogresívnejších technologických areálov v strednej Európe. ESET, globálna IT firma s tržbami nad 631 miliónov eur, sa po ôsmich rokoch plánovania opäť priblížila k výstavbe vlastného sídla – ESET Campusu – v lokalite Patrónka.

Rozhodnutie hlavného mesta, ktoré vydalo súhlasné záväzné stanovisko k územnému zámeru, je pre projekt kľúčovým míľnikom.

Investícia, ktorá presahuje komerčný význam

Plánovaný kampus nevzniká na zelenej lúke. ESET chce vytvoriť nový mestský blok s verejnými priestormi, zeleňou a technologickým zázemím na mieste bývalej vojenskej nemocnice, ktorá po zatvorení v roku 2004 roky chátrala a zostala opustená.

Celková plocha areálu má mať 91 000 metrov štvorcových, pričom zastavaných bude približne 11 000. Takmer polovicu priestoru má tvoriť park, jazierko, ovocný sad a zelené plochy pre rekreáciu.

Martin stavia podzemné domy za 350-tisíc eur. „Ľudia chcú bývať slobodnejšie, ďalej od ľudí aj mesta“

Dvanásť budov v kampuse nebude slúžiť len zamestnancom spoločnosti, ale aj verejnosti. Vzniknú tu učebne, coworkingy, športová hala, galéria, multifunkčná eventová sála, krátkodobé bývanie a dokonca aj cyklistický hub s prístupom do lesov v okolí Bratislavy. Štyri najväčšie objekty sa sústredia okolo hlavného námestia a budú tvoriť nové sídlo spoločnosti.

zdroj: ESET

Celkovo má v areáli pracovať až 2 500 ľudí, prevažne odborníkov z oblasti IT, výskumu a vývoja. V kontexte aktuálneho brain-drainu ide o pokus nielen zastaviť odlev talentov zo Slovenska, ale zároveň ich aj pritiahnuť späť.

ESET ako ekonomická kotva

Za projektom stojí spoločnosť, ktorá si už tri dekády buduje pozíciu globálneho lídra v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Len v roku 2023 dosiahla tržby vo výške 631 miliónov eur, čo je medziročný nárast o viac než 7 %. Zisk firmy po zdanení predstavoval 64 miliónov eur. ESET zamestnáva viac ako 2 300 ľudí po celom svete, pričom jadro spoločnosti zostáva v Bratislave.

Najväčším trhom bol minulý rok Japonsko s obratom 86 miliónov eur, dynamický rast zaznamenala aj západná Európa – región DACH narástol o 36 %, Taliansko o 18 %, Poľsko o 16 %.

Na Slovensku firma minulý rok dosiahla tržby takmer 16 miliónov eur, čo predstavuje mierny 2-percentný nárast. Z pohľadu inovácií ide o firmu, ktorá do vývoja investuje dlhodobo a systematicky.

zdroj: ESET

Vlani predstavila nové bezpečnostné balíčky pre domácnosti, vynovila platformu ESET PROTECT a spustila nový XDR modul poháňaný umelou inteligenciou. Práve preto plánuje vlastné sídlo s laboratóriami, vývojovými pracoviskami a zázemím pre výskumníkov.

Dánska architektúra, slovenský kontext

Projekt navrhlo svetoznáme dánske architektonické štúdio BIG – Bjarke Ingels Group v spolupráci so slovenskými architektmi z ateliéru Pantograph. Areál je koncipovaný ako „mestská štruktúra“ v ľudskej mierke – má pripomínať ulicu a námestie, nie izolovaný areál.

Podľa hlavného architekta Bjarkeho Ingelsa má kampus slúžiť nielen ako firemné sídlo, ale aj ako otvorený priestor pre univerzitných študentov a verejnosť. „Množstvo verejných priestorov, chodníkov a pavilónov v ľudskej mierke vytvárajú prostredie, ktoré pozýva zamestnancov, študentov aj obyvateľov Bratislavy, aby sa tu stretávali,“ uviedol pri predstavení návrhu.

Politický tieň nad projektom

Zdržanie výstavby nebolo spôsobené len byrokraciou. ESET sa stal v posledných rokoch terčom útokov zo strany niektorých politikov – najmä Ľuboša Blahu, čo viedlo k odchodu jedného zo zakladateľov – Miroslava Trnku do Prahy. Napriek tomu firma deklaruje, že zostáva verná Slovensku. „Na tomto zámere sa nič nemení,“ potvrdil hovorca spoločnosti Peter Blažečka.

zdroj: ESET

Zatiaľ čo pôvodne mal byť kampus dokončený v roku 2027, dnes je zrejmé, že tento termín sa nestihne. Projekt je aktuálne v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), následne príde územné rozhodnutie a až potom môže spoločnosť žiadať o stavebné povolenie.

Strategická investícia, ktorá presahuje hranice firmy

ESET Campus nie je len o novej budove či atraktívnej architektúre. Ide o strategický akt súkromného kapitálu, ktorý môže zásadne ovplyvniť trajektóriu vývoja celej západnej časti Bratislavy – a v širšom meradle aj postavenie Slovenska v znalostnej ekonomike.

V čase, keď štátne inštitúcie často zaostávajú v rozvoji inovačnej infraštruktúry, prichádza súkromná firma so zámerom investovať 200 miliónov eur do priestoru, ktorý bude slúžiť nielen jej zamestnancom, ale aj verejnosti, študentom či startupom.

Z urbanistického hľadiska ide o zriedkavú syntézu funkčnej diverzity a verejného záujmu. Campus nebude uzatvoreným korporátnym „ostrovom“, ale otvoreným mestským priestorom, ktorý rešpektuje mestotvorné princípy s dôrazom na pešiu dostupnosť, verejné priestranstvá, cyklodopravu a prírodné prepojenia.

Pri Piešťanoch vyrástla exkluzívna vila splývajúca s prírodou. Ponúka 244 m² luxusu (FOTO)

Dánske štúdio BIG pritom prináša do slovenskej reality prístup, ktorý poznáme z progresívnych miest, ako sú Kodaň, Utrecht či Zürich, kde sú technologické parky súčasťou života obyvateľov, nie jeho konkurenciou.

Zároveň je však dôležité vnímať túto investíciu aj v kontexte súčasného geopolitického napätia a vývoja v oblasti umelej inteligencie. CEO spoločnosti ESET Richard Marko vo svojom rozhovore pre americký portál CRN otvorene pomenoval, že kyberbezpečnosť dnes nie je len o technológii, ale aj o dôvere.

zdroj: ESET

V prostredí, kde európske firmy prehodnocujú svoje väzby na amerických poskytovateľov softvéru a kde sa čoraz viac hovorí o technologickej suverenite kontinentu, má domáci hráč ako ESET potenciál získať významnejšiu rolu, než kedykoľvek predtým.

„Sme posledný skutočne súkromný, nezávislý globálny hráč v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Nečelíme tlakom investorov, nekompromitujeme bezpečnosť geopolitickými záujmami. To nám dáva slobodu robiť veci podľa toho, čo považujeme za správne,“ povedal Marko.

A práve táto nezávislosť môže byť dôvodom, prečo si firma napriek útokom politikov a zložitému povoľovaciemu prostrediu zvolila Bratislavu ako miesto, kde chce investovať do svojej budúcnosti.

Zostáva však otvorená otázka: dokáže slovenské verejné prostredie takúto iniciatívu naozaj oceniť a podporiť? Alebo bude projekt, ktorý môže priniesť stovky inžinierskych pracovných miest, impulzy pre startupovú scénu a revitalizáciu zanedbaného územia opäť brzdiť byrokracia a krátkozraká politika?

Rozhodnutie, či Bratislava naozaj dokáže vyrásť do úrovne stredoeurópskeho inovačného uzla, sa totiž nezačína v kresbách architektov – ale v kompetencii a vízii tých, ktorí projekt povoľujú a (ne)podporujú.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy