Sulík: Pellegrini by sa stal premiérom len kvôli nenávisti k Matovičovi. Koniec vládnej krízy môže prísť už dnes večer

Nezaradený poslanec a predseda strany Hlas – sociálna demokracia Peter Pellegrini si myslí, že podpisy potrebné za vypísanie referenda budú schopní odovzdať prezidentke v apríli. Povedal to v dnešnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo s Michalom Kovačičom.

Cigániková trvá na demisii všetkých ministrov z SaS, moderátorovi diskusie prišlo zle v priamom prenose

Pellegrini potvrdil, že majú viac ako 300 000 podpisov, no zbieranie pokračuje. „Je rozdiel, ak doručíte 400 až 500 000 podpisov ako len 355 000,“ dodal. 

Podľa Sulíka by sa Pellegrini mohol stať premiérom len kvôli nenávisti ľudí voči Igorovi Matovičovi. Podľa Sulíka sa stal prvýkrát premiérom kvôli veľkej nenávisti voči Robertovi Ficovi.

„Teraz, ak by ste sa stali premiérom, tak len kvôli obrovskej nenávisti voči Igorovi Matovičovi,“ povedal Sulík a dodal, že Pellegrini sa nestane predsedom vlády preto, že má dobré riešenia.

„Najbližšie voľby budú o tri roky,“ povedal Sulík. Podľa jeho slov sa napokon podarí obnoviť štvorkoalíciu. Jej konkrétna zostava sa podľa neho ešte ukáže.

K dohode o pokračovaní koalície zatiaľ nedošlo, v nedeľu bude rokovať koaličná rada. Richard Sulík povedal, že aj napriek sporom si vie predstaviť ďalšiu spoluprácu s premiérom Igorom Matovičom. O novom riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) by Sulík nechal rozhodnúť nového predsedu vlády.

„Som presvedčený, že bude štvorkoalícia, lebo trojkoalícia by bola cesta do predčasných volieb,“ povedal Sulík. Scenár, že by pokračovala vláda po odchode ministrov SaS v trojkoalícii, považuje za málo pravdepodobný.

Sulík si vie predstaviť ďalšiu spoluprácu s Matovičom. „Osobné vzťahy sú ďaleko lepšie ako to vyzerá, konflikty sú pracovné,“ hovorí.

Zároveň odmietol medializované informácie o ponuke SaS pre ministerku Máriu Kolíkovú, spojenectvo s Progresívnym Slovenskom či debaty s Hlasom-SD. Tie vyvrátil aj jeho oponent, nezaradený poslanec Peter Pellegrini, ktorý mimoparlamentnú stranu vedie.

O novom riaditeľovi SIS by mal podľa Sulíka rozhodnúť nový premiér. Poukázal na to, že post podlieha priamo predsedovi vlády. Podotkol, že ho prekvapilo, ako ľahko ho po voľbách Matovič „pustil“.

„Nech je to odborník, ale hlavne pevný, morálny človek,“ apeloval Pellegrini.

Zákaz dovoleniek v zahraničí Sulík podporuje, no nemusel by podľa neho platiť pre cestovanie v krajinách Európskej únie. Pellegrini by preferoval karanténu.

Článok aktualizujeme.

Dôvera vo vládu

Podľa sociológa Jozefa Zagrapana zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) bol prvý rok vládnutia zásadne ovplyvnený pandémiou. Riešenie krízy sa stalo primárnou úlohou vlády, pričom mnohé z ďalších priorít, ktoré si koaličné strany na začiatku vytýčili, boli v úzadí. Informuje SITA.

Podčiarkol, že vďaka pomerne skorým opatreniam sa Slovensku podarilo zvládnuť prvú vlnu koronavírusu, presne opačne by sa dalo hodnotiť zvládanie tej druhej. Doplnil, že dôveryhodnosť vlády v ostatnom roku súvisí v značnej miere práve s tým, ako občania vnímajú kroky vlády v boji s pandémiou.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Poukázal na prieskum z prelomu januára a februára projektu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý dlhodobo sleduje postoje obyvateľov od začiatku karanténnych opatrení.

Ten ukázal, že približne 20 percent respondentov je „veľmi“ alebo „skôr“ spokojných s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní epidémie. „V apríli a máji minulého roku bola v porovnaní s tým táto spokojnosť viac ako dvojnásobná. To, ako sú opatrenia navrhované, ako sú komunikované a ako fungujú, má vplyv na celkovú dôveryhodnosť,“ zdôraznil.

Postupný pokles dôveryhodnosti vlády nejaký čas od začiatku volebného cyklu nie je podľa Zagrapana výnimočný jav, a to nielen na Slovensku.

„V aktuálnom prípade sa prepad javí ako o niečo rýchlejší. Prieskumy však tiež naznačujú, že klesajúca dôvera sa netýka všetkých politikov. Niektorí si udržiavajú porovnateľné čísla, viac sa klesajúci trend ukazuje pri premiérovi, s čím nakoniec súvisia aj klesajúce preferencie víťaza volieb,“ doplnil.

Malová si nepamätá, že by niektorá z predchádzajúcich vlád tak rýchlo stratila podporu a dôveru verejnosti. Nedá sa to podľa nej pripisovať len koaličnej kríze, ale predovšetkým dôsledkom pandémie a neschopnosti vlády presvedčiť občanov, že dokáže krízu zvládnuť.

Z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza zverejnenom 14. marca vyplýva, že najviac ľudí, a to 37,5 percenta, spomedzi členov vlády dôveruje ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi.

Na druhom mieste sa umiestnil minister životného prostredia Ján Budaj, ktorému vyslovilo dôveru 35,7 percenta opýtaných. Trojicu najdôveryhodnejších členov vlády uzatvára minister školstva Branislav Gröhling, ktorému verí 32,8 percenta ľudí. Najmenej dôveryhodnými členmi vlády sú ministerka kultúry Natália Milanová (21,7 percenta), predseda vlády Igor Matovič (19,3 percenta) a podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (12,8 percenta).