Svet biznisu ovládli ženy, no dôvera v nich klesá. Je to prirodzené, tvrdí slovenská podnikateľka

Ženy vo vedúcich pozíciách či podnikateľky sa musia mnohokrát vyrovnať s množstvom problémov v prakticky mužskom svete biznisu a podnikania. Nový výskum však aj napriek tomu ukazuje, že tie najväčšie svetové spoločnosti riadi viac žien ako kedykoľvek predtým.

Ako informuje portál BBC, skvelé výsledky nového výskumu sprevádza aj narastajúci pokles dôvery v ženské líderky. Tento fakt tak vykresľuje zbytočne pochmúrny obraz pre tých, ktorým sa podarilo preraziť metaforický sklenený strop.

Redakcia Startitup sa spojila s niekoľkými úspešnými ženami zo Slovenska, ktoré rozbehli svoje vlastné podnikanie alebo vedú úspešné spoločnosti a projekty. Spýtali sme sa ich napríklad, či sa samy stretávajú s neakceptovaním ženského pohlavia vo vyjednávaní podmienok alebo v biznise ako takom.

Ročný pokles 

V novembri bol zverejnený každoročný prieskum z The Reykjavik Index for Leadership, ktorý porovnáva, ako sú ženy a muži vnímaní z hľadiska ich vhodnosti na mocenské pozície. Aj keď výsledky ukázali, že čoraz viac žien riadi tie najväčšie svetové spoločnosti, tento údaj sprevádza negatívny jav. 

Výskum totižto ukázal aj narastajúci pokles dôvery v ženské líderky. Od roku 2018 ide o prvý pokles ukazovateľa. V danom čase totižto spoločnosť Kantar Public začala zbierať tieto údaje. 

Čo sa týka krajín G7, kam patrí Nemecko, Francúzsko, Kanada, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Japonsko a USA, celkom 47 % respondentov uviedlo, že im „veľmi vyhovuje“ mať za výkonného riaditeľa ženu. Pred rokom však bolo toto číslo o čosi vyššie (54 %). 

Kritickejší voči žene ako vodkyni boli podstatne muži. Celkom jeden z 10 respondentov uviedol, že by si vyslovene nepriali mať ženu ako generálnu riaditeľku spoločnosti. Podobný vzor mali aj odpovede na otázky o ženských politických lídroch. Iba 45 % respondentov v rámci krajín G7 uviedlo, že im „veľmi vyhovuje“ žena na čele ich vlády. Oproti minulému roku je to pokles o 7 %.

Princíp známosti

Aj keď sa vysvetlenia klesajúcej dôvery voči generálnym riaditeľkám značne líšia, mnohé z nich sa riadia spoločnými témami. Mnohí odborníci sa zhodujú na tom, že rodová zaujatosť a inštitucionálna mizogýnia boli posilnené nedávnou pandémiou a toxickým politickým prostredím. 

Profesorka organizačného správania na Babson College v Massachusetts v USA Danna Greenbergová je presvedčená, že rozhodnutia žien, ktoré opustili platený trh práce a prijali väčšinu starostlivosti o deti a domácnosť počas pandémie COVID-19, viedli k „potvrdeniu starých tradičných predpokladov“ o úlohe ženy v práci a doma. 

zdroj: Unsplash/@documerica

Greenbergová tiež zdôrazňuje známu a prirodzenú tendenciu ľudí prejavovať preferenciu známeho. Ide o fenomén, ktorý psychológovia označujú ako efekt obyčajnej expozície či princíp známosti, ktorý sa môže prehĺbiť v čase neistoty či krízy. „Strach nás podnecuje ísť smerom k tomu, čo sme sa tradične učili, že je bezpečné. A pokiaľ ide o vedenie, bohužiaľ to stále znamená, že vo vedení sú muži,“ objasňuje Greenbergová.

V niektorých krajinách však môže ísť aj o politický dôvod, ktorý vedie k zmene postoju voči ženám vo vedúcich pozíciách. K nedôvere voči ženským líderkám prispieva aj prevaha online obsahu, ktorý je mizogýnny či podporuje násilie na ženách. Môže dokonca viesť aj ku kultúre sexizmu v každodennom živote. 

Úspešné Slovenky 

Redakcia Startitup kontaktovala úspešnú Slovenku Alexandru Kusú, ktorá je generálnou riaditeľkou Slovenskej národnej galérie. Podľa jej slov má to šťastie, že nastúpila do inštitúcie, ktorú viedla práve žena. Vďaka viac ženskejšiemu prostrediu má možnosť kariérne sa posúvať. „Okrem toho rezort kultúry je pre svoju finančnú poddimenzovanosť viac ženské než mužské prostredie, takže u nás je to inak,“ tvrdí Kusá.

Jej slová potvrdzuje aj slovenská podnikateľka Iveta Hrabovská, ktorá sa rozhodla priniesť na gastronomický trh novú vlnu delikates Gentlejam. „Poznám mnoho neskutočne úspešných žien, ktoré si vrcholové pozície vybudovali húževnatosťou a vedomosťami,“ uviedla Hrabovská.

Podľa Kusej môže za nárast poklesu dôvery voči ženám vo vedúcich pozíciách jednoduchá vlastnosť ľudí. Ide o podozrievavosť, ktorú pociťuje takmer každý voči ľuďom v pozíciách. Avšak ženám, ktoré sa boja začať podnikať alebo sa ujať vedúcich pozícií v spoločnosti, odkazuje jediné: „Keď o tom uvažujú, tak to znamená, že na to určite majú.“

Hrabovská tvrdí, že za pokles dôvery voči ženským líderkám môže aj zmena doby. „Ženy boli dlhé storočia brané ako osoby, ktoré majú byť doma a starať sa o domácnosť či deti. Je preto pochopiteľné, že pri absolútnej zmene doby, ktorá nastala, a pretláčaní nežnejšieho pohlavia do vedúcich pozícií, si ženy musia vybudovať dôveru. Samozrejme, že tam, kde žena nikdy nevelila, vznikajú pochybnosti. Ale je to podľa mňa prirodzené,“ ozrejmila slovenská podnikateľka.

„Dôležité je nepoľaviť a vo veľmi rýchlom čase ukázať ostatným, že miesto, na ktoré sa žena dostala, je právom zaslúžené. A tu mi naskakuje iba jedna vec, že to žena rýchlo zvládne, ak je ozaj kapacita v danom obore,“ doplnila Hrabovská.