Svet trápi veľký problém. Ako je možné, že takmer 50 % nášho jedla končí ako odpad?

Naša kultúra je tak veľmi spojená s jedlom, že si len málokto dokáže predstaviť čo i len jeden celý deň bez neho. Na každej oslave toho najrôznejšieho druhu nemôžu chýbať plné stoly dobrôt. Aj teraz skončí jedno známe a obľúbené obdobie prejedania sa. Koľko si toho po sviatkoch vyhodil? Vieš, že najviac jedla nevyhadzujú reštaurácie ale domácnosti?

„Všetci radi jeme. Milujeme kuchárske programy v televízii, časopisy o varení a blogy o dobrom jedle. Ale ako je to možné, že takmer 50 % nášho jedla končí ako odpad? Filmári a gurmáni Jen a Grant sa ponoria do sveta odpadkov z farmy, obchodov, až po ten ich z vlastnej chladničky,“ informuje web ekotopfilm o jednom z ich tohtoročných filmov, ktoré si možno videl aj ty. DOJEDZ TO: PRÍBEH O PLYTVANÍ JEDLOM je takmer hodinový inšpiratívny dokumentárny film o tom, ako to s jedlom vo svete funguje.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: pexels.com

Film bol o dvoch mladých ľuďoch, ktorí sa rozhodli, že istý čas budú jesť len vyhodené jedlo. Samozrejme, nie také, ktoré niekto nedojedol. Ale čisté a zabalené. Napríklad také, ktoré vyhodili zamestnanci do smetného koša za reštauráciou a podobne. Začiatky boli ťažké, potom našli miesta, z ktorých si pravidelne odnášali dobré a stále chutné potraviny. Dokonca objavili niekoľko kartónov čokolády, ktorú zrejme reťazec vyhodil iba preto, lebo na ňom nebola potrebná etiketa.

Keď som tento film sledovala počas tohtoročnej Ekotopfilm Tour, zapisovala som si niektoré citáty od jeho hlavných predstaviteľov aj pri úplnej tme v kinosále. Rezonovali mi v ušiach, pretože informácie ako: „Ničíme pôdu na vypestovanie jedla, ktoré nikto neje,“ síce nie sú nové, ale takto ľahko a presne sformulované ťa zarazia.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: pexels.com

Vieš napríklad o tom, že „V EÚ sa ročne vyhodí až 88 miliónov ton jedla, čo predstavuje 173 kilogramov na osobu?“ Je to celkom ľahko dohľadateľná, no napriek tomu šokujúca informácia na webe európskeho parlamentu. Prekvapili ma aj zábery z veľkých plantáží a polí, kde sa pestuje ovocie. Avšak k nám sa dostane iba také, ktoré je perfektné vzhľadom. „Banány z plantáží vyhadzujú, lebo nemajú perfektné miery,“ zaznelo tiež v dokumente.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: pexels.com

Veľa jedla sa vyhadzuje aj z nevedomosti. Mnoho ľudí totiž nevie, že medzi termínmi „Spotrebujte do…“ a „Dátum minimálnej trvanlivosti“ je rozdiel. Kým prvý pojem znamená, že jedlo by sa po určitom dátume už nemalo konzumovať, pretože je zdraviu škodlivé, minimálna trvanlivosť je skôr odporúčaním. Uvádza dátum, po ktorom je jedlo stále nezávadné, no jeho kvalita môže byť o niečo nižšia. Problém mrhania jedlom je veľký. Najhoršie je, že to vlastne nie je o tom, že do koša vyhodíme časť nášho nezjedeného obeda. Je v tom omnoho viac.

„Mrhať jedlom znamená mrhať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – vodou, pôdou, prácou alebo energiou, ktorej spotreba prispieva ku klimatickým zmenám. Podľa svetovej poľnohospodárskej organizácie (FAO) má vyhodené jedlo na svedomí 8 % všetkých emisií skleníkových plynov, za ktoré môžu ľudia. Za každý kilogram jedla sa do atmosféry vypustí 4,5 kg oxidu uhličitého,“ informuje web európskeho parlamentu a ďalej uvádza, „vyhadzovanie jedla nie je len ekonomický a environmentálny, ale aj etický problém. V roku 2014 si až 55 miliónov ľudí v EÚ nemohlo každý druhý deň dovoliť poriadne jedlo. Predstavuje to 9,6 % našej populácie (Eurostat).“

Spravodajstvo európskeho parlamentu prináša jasné a jednoduché body, ktorými sa môže každý inšpirovať:

Ako zbytočne nemrhať potravinami?

• Pred nákupom si spisujte nákupný zoznam
• Kontrolujte dátumy a ubezpečte sa, čo presne znamenajú
• Skladujete potraviny podľa odporúčaní výrobcu
• Nové potraviny uložte v chladničke alebo policiach dozadu
• Zvyšky jedál nevyhadzujte ale zužitkujte
• Zmrazujte

Zdroj: europarl.europa.eu, ekotopfilm.sk