Tajné zbrane pre Irán a globálna „pasca“: Ruže z Pekingu a vysmiaty Trump trhliny medzi USA a Čínou nezakryjú (ANALÝZA)

Americký prezident Donald Trump opúšťal Peking v piatok s úsmevom a s rozprávaním o ružiach. Po prechádzke záhradami Čung-nan-chaj, prísne stráženého sídla vedenia Komunistickej strany Číny, vyhlásil, že práve videl „najkrajšie ruže, aké kedy ktokoľvek videl“. Čínsky prezident Si Ťin-pching mu na oplátku sľúbil, že mu pošle semienka.

Tento obraz zhrnul celý dvojdňový samit. Bol starostlivo maskovaným cvičením vo verejnej diplomacii, snahou ukázať svetu, že vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom sú stabilnejšie ako kedykoľvek za posledné roky. Lenže pod touto fasádou sa odohráva niečo úplne iné. Ako uviedol server Axios, „takmer každá sila, ktorá formuje americko-čínske vzťahy, ich od seba odťahuje“.

Konkrétne dohody existujú

Samit nebol úplne bez výsledkov. Trump po pracovnom obede vyhlásil, že obaja lídri „uzavreli niekoľko fantastických obchodných dohôd“. Stanici Fox News povedal, že Čína sa zaviazala objednať dvesto lietadiel od americkej spoločnosti Boeing.

Americký obchodný zástupca Jamieson Greer dodal, že Washington očakáva od Pekingu záväzok nakupovať americké poľnohospodárske produkty v hodnote minimálne desať miliárd dolárov ročne počas najbližších troch rokov. Obe strany zároveň rokujú o spoločnej „obchodnej rade“, ktorá by pokrývala obchod s približne tridsiatimi miliardami dolárov v necitlivých tovaroch.

Si Ťin-pching opísal stretnutie ako „historický a symbolický“ míľnik. Podľa denníka New York Times vyhlásil, že „sme vytvorili nový bilaterálny vzťah založený na konštruktívnej strategickej stabilite“.

Podľa analytikov však tieto dohody stabilizujú vzťahy len v krátkodobom horizonte. Hlbšie štrukturálne rozdiely medzi oboma krajinami zostávajú nedotknuté.

zdroj: TASR/AP Photo/Mark Schiefelbein, File

Realita pod povrchom

Zatiaľ čo lídri spolu obedovali humrové guľôčky a čokoládové brownies, zástancovia tvrdšej línie voči Číne v Trumpovej administratíve, v zahraničnopolitickej terminológii označovaní ako „jastrabi“ (politici presadzujúci konfrontačný prístup voči Pekingu, pozn. redakcie), pracovali na úplne inom príbehu.

Týždne pred samitom americké ministerstvo zahraničných vecí uvalilo sankcie na tri čínske firmy, ktoré podľa Washingtonu poskytovali Iránu satelitné snímky pomáhajúce zasahovať americké jednotky na Blízkom východe.

Ministerstvo financií Spojených štátov sankcionovalo niekoľko čínskych takzvaných „čajových“ rafinérií, ktoré nakupovali iránsku ropu za miliardy dolárov. Peking odpovedal príkazom svojim firmám, aby americké sankcie ignorovali.

Biely dom v memorande Trumpovho vedeckého poradcu Michaela Kratsiosa obvinil čínske subjekty z „priemyselnej krádeže“ špičkového amerického výskumu v oblasti umelej inteligencie. Federálni prokurátori dva dni pred Trumpovým príletom do Pekingu obvinili starostu kalifornského mesta Arcadia z toho, že nelegálne pracoval ako agent čínskej vlády.

Čo hovorí teória medzinárodných vzťahov

Si Ťin-pching počas formálnych rozhovorov spomenul takzvanú „Tukydidovu pascu“. Ide o koncept, ktorý vychádza zo starovekého historika Tukydida a opisuje situáciu, keď zavedená veľmoc cíti ohrozenie zo strany rastúcej mocnosti, čo vedie k otvorenému stretu. V modernej politológii ho preslávil harvardský profesor Graham Allison v knihe venovanej práve americko-čínskemu súpereniu.

Si zároveň podľa čínskej štátnej agentúry Sin-chua varoval Trumpa, že nesprávne narábanie s otázkou Taiwanu môže viesť k „mimoriadne nebezpečnej situácii“. Taiwan je samosprávny ostrov, ktorý Čína považuje za svoje územie a opakovane hrozí jeho násilným pripojením. Spojené štáty sú zároveň zákonne viazané pomáhať ostrovu s obranou.

Práve v otázke Taiwanu sa ukazuje hlavná protirečivosť samitu. Zatiaľ čo prezidenti verejne hovoria o priateľstve, oficiálne strategické dokumenty oboch krajín zaraďujú Indo-Pacifik medzi kľúčové priestory budúceho mocenského súperenia.

zdroj: SITA/AP, Chiang Ying-ying.

Pohľad bývalého diplomata

Robert Hormats, ktorý sa ešte v sedemdesiatych rokoch podieľal na príprave historického stretnutia prezidenta Richarda Nixona s Mao Ce-tungom, v magazíne Foreign Affairs upozorňuje, že Číňania pristupujú k samitom úplne inak ako Američania.

Podľa Hormatsa čínski predstavitelia veria, že akýkoľvek pokrok si vyžaduje mesiace dôkladnej prípravy odbornými diplomatmi. Bez nej je podľa nich dosiahnutie skutočných dohôd na dvojdňovom stretnutí takmer nemožné. Číňania zároveň predpokladajú, že americký prezident si starostlivo volí slová a každá jeho veta odráža premyslenú dlhodobú stratégiu. Trumpova nepredvídateľnosť tento prístup komplikuje.

Hormats varuje, že „keď si veľmoci navzájom nerozumejú, riziká rýchlo rastú“. Ak samit skončí s rozdielnymi interpretáciami toho, na čom sa lídri dohodli, výsledkom nebude len premárnená príležitosť, ale aj zvýšené riziko. Vzťahy medzi superveľmocami by tak skončili v horšom stave, než boli pred stretnutím.

Dve veľmoci, dve ilúzie

Magazín Foreign Policy ponúka ešte ostrejšiu analýzu. Podľa neho oba štáty pestujú nebezpečné mýty o vlastnej sile.

Spojené štáty pod Trumpom podľa magazínu prejavujú „nedostatočné uznanie hraníc americkej moci“. Washington si po povrchnom úspechu vo Venezuele myslel, že podobne ľahko zlomí aj Irán. Vojna proti Teheránu sa však naťahuje a Trump napriek tomu verí, že rekordné zvýšenie obranného rozpočtu na 1,5 bilióna dolárov americkú moc obnoví.

Čína je na tom podľa autora analýzy len zdanlivo lepšie. Hospodársky stále nedobehla Spojené štáty a podľa niektorých odhadov si v relatívnom porovnaní dokonca pohoršila. Čínska armáda síce posilnila, no neustále Si Ťin-pchingove čistky vo vlastných radoch ukazujú buď rozsiahlu korupciu, alebo prezidentovu paranojnú túžbu po absolútnej kontrole. Aj čínsky priemysel elektromobilov, ktorý má reputáciu svetového lídra, je podľa analýzy do veľkej miery závislý od štátnych dotácií.

Záver, ktorý nie je záverom

Pekinský samit nebol zlomovým momentom. Bol predstavením, ktoré obaja lídri potrebovali z domácich politických dôvodov. Trump potrebuje upokojiť ekonomiku po minuloročnej obchodnej vojne, počas ktorej Si Ťin-pching ochromil americký priemysel zákazom vývozu vzácnych kovov. Si zase potrebuje pokoj, aby mohol pokračovať vo vojenskej modernizácii a technologickom súperení.

Ako napísal Axios, samit bol „vystúpením priateľstva, ktoré ani jedna z vlád zjavne nie je ochotná udržať“. Pod usmievajúcou sa fasádou totiž obe administratívy intenzívne pracujú na tom, aby ich krajiny od seba ekonomicky oddelili. Čínske investície v Spojených štátoch klesli zo zhruba 45 miliárd dolárov v roku 2016 na menej ako tri miliardy minulý rok.

Symbolika ruží v záhradách Čung-nan-chaj bola pôsobivá, no nedotkla sa základných pilierov americko-čínskej rivality. Obe krajiny zostávajú v najnebezpečnejšom veľmocenskom súperení súčasného sveta. Ako pripomína Hormats, najväčším rizikom dnes nie je otvorený konflikt, ale nedorozumenia, ktoré rastú z odlišných interpretácií toho, na čom sa lídri vlastne dohodli.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie