Takto Slováci prichádzajú o tisíce eur. Otestuj sa, či by si odhalil podvod

  • Internetové podvody sú čoraz bežnejšie, veľká časť Slovákov sa však nevie brániť
  • 12,7 % Slovákov nemá žiadne znalosti a zručnosti o kybernetickej bezpečnosti
  • Vieš rozoznať podvod na internete či pri platbe kartou?
tb
  • Internetové podvody sú čoraz bežnejšie, veľká časť Slovákov sa však nevie brániť
  • 12,7 % Slovákov nemá žiadne znalosti a zručnosti o kybernetickej bezpečnosti
  • Vieš rozoznať podvod na internete či pri platbe kartou?

Podvodníkom sa neustále darí prichádzať s novšími a sofistikovanejšími taktikami, ako okradnúť Slovákov. Podvodné SMS-ky a maily, falošné e-shopy či iné kyberpodvody sú dnes už úplne bežnou súčasťou života Slovákov. 

Aj po Vianociach pozor: Slováci si za posledné roky zvykli nakupovať online a v predvianočnom a povianočnom období budú tieto nákupy ešte bežnejšie. Nákupy v tomto období sú plné stresu a zhonu, čo prispieva k horšej pozornosti a trpezlivosti – sme tak náchylnejší naletieť a podvodníci to vedia. Ako rozoznať podvod?

Rozoznáš, či sú nasledujúce SMS-ky a maily pravdivé alebo ide o podvod? Over si svoje vedomosti v kvíze.

0%

Je táto SMS správa pravá či ide o podvod?

Snímka obrazovky 2022-12-15 o 13.37.11
Správne! Nesprávne!

V tomto prípade ide o legitímnu SMS z niekoľkých dôvodov – nie sú v nej gramatické chyby a hlavne absentuje urgencia čokoľvek zaplatiť či zadať svoje údaje. Pomýliť môže adresa „Podrobnosti“, avšak doména alza.sk je legitímna a neopakovateľná.

Nepríjemná situácia, je však možné, že ide o podvod?

PodvodFB
Správne! Nesprávne!

Pri podobnej správe sa netreba s reakciou unáhliť a pri bližšom pohľade na url adresu ide očividne o podvod.

Ide o podvodnú SMS?

SMSPODVOD
Správne! Nesprávne!

V tomto prípade nejde o podvod, hoci môže mýliť url adresa n.dpd.sk. Je to však subdoména hlavnej stránky dpd.sk, a hlavne v správe od človeka nikto nežiada niečo rýchlo zaplatiť či niekde zadávať svoje údaje.

Je v tomto prípade mailová správa podvod?

IMG_3083
Správne! Nesprávne!

Túto správu v menších obdobách obdržalo do svojich mailových schránok veľa Slovákov. Keďže ide o citlivú situáciu, ktorá sa môže týkať veľkého množstva ľudí, a dotyčná osoba nechodí okolo horúcej kaše, ale rovno hovorí, že je hacker, ktorý získal silne súkromný obsah, môžu nastať obavy. Určite však netreba posielať peniaze ani nejako na správu reagovať. Prípadné priložené dôkazy budú s najväčšou pravdepodobnosťou falošné screenshoty či videá, ktoré sa dnes dajú vyrobiť bez väčších problémov.

Aj keby išlo o realitu, zaplatenie požadovanej sumy nemusí nič vyriešiť, skôr motivovať páchateľa k ďalšiemu vydieraniu. V prípade pochybností je potrebné navštíviť autorizovaný bezpečnostný servis a nechať si skontrolovať podozrivé aktivity na vašom počítači.

Ide v tomto prípade o podvod?

Podvod-sutaz
Správne! Nesprávne!

Áno, ide o podvod, ktorým sa kriminálnik snaží ľudí dostať na podvodnú stránku. Tá sa bude čo najviac podobať reálnej stránke Lidl, ale cieľom bude získať používateľské údaje po ich zadaní na očividne falošnú url v správe.

Niekedy do spamovej schránky zapadnú aj seriózne maily – ide o podvod či nie?

MAIL-SPAM
Správne! Nesprávne!

S najväčšou pravdepodobnosťou chce dotyčná osoba nadviazať čo najreálnejšie vyznievajúcu osobnú komunikáciu, aby tak prelomila ostražitosť a cez navodenie familiárnosti mohla následne poslať podvodnú investičnú/obchodnú ponuku či odkaz na podvodnú stránku. Opäť je dôležitý obsah správy: chýbajúce meno adresáta pri oslovení indikuje, že správa bola v jednotnom formáte poslaná množstvu iných ľudí, chýba akékoľvek pripomenutie témy či predmetu predchádzajúcej správy. Zároveň je dôraz na čo najrýchlejšiu odpoveď, čo je ďalší „red flag“.

Falošné SMS-ky a e-maily

Najmä SMS-ky a maily v posledných týždňoch naberajú na intenzite a hromadne pred nimi varujú banky či polícia.

Podľa odborníkov z Tatra banky treba byť pripravený na to, že podvodníci nekompromisne manipulujú aj s emóciou strachu. U ľudí sa napríklad pokúsia vyvolať pocit, že je ich účet napadnutý – a dokladujú to zdanlivo oficiálnou komunikáciou. Pri takýchto prípadoch je veľmi dôležité nenechať sa vyviesť z miery a celú situáciu pokojne prehodnotiť.

Ako rozoznať podvodné SMS-ky a e-maily?

  • E-mail alebo SMS obsahujú odkaz, na ktorom treba zadať údaje platobnej karty, predovšetkým dátum platnosti a CVV kód.
  • Doména nie je zhodná s oficiálnou adresou banky, ale je len napodobeninou, napr.: mojatatrabanko.com, tatrabanca.org, tatrabanka.info.
  • Text vyvoláva pocit dôležitosti a naliehavosti.
  • Text býva písaný s gramatickými a štylistickými chybami.
  • Správa neprichádza zo Slovenska (zahraničná doména alebo zahraničná telefónna predvoľba).
Ako platiť kartou na internete?

Údaje z karty si e-shop pýta len pri nákupe

E-shopy si kompletné údaje od karty legitímne pýtajú len pri platbe, ktorá sa deje na konci nákupného procesu. Vtedy tieto údaje treba zadať, zvyčajne priamo do platobnej brány. Akékoľvek neskoršie žiadosti, napríklad o 3-ciferný bezpečnostný CVV kód, sú pravdepodobne podvodom.

Tatra banka zdôrazňuje, že pri nákupoch na internete je dobrým nápadom vytvárať si virtuálnu kartu a zadávať takzvané jednorazové číslo karty, ktoré sa dá vygenerovať v mobilnej aplikácii pre každý nákup zvlášť. Po zaplatení takéto jednorazové údaje prestanú platiť a aj keby išlo o podvodný e-shop, podvodníkom sú nanič.

Kontrola uvádzanej platby a názov obchodníka

Ak je človek pri platbe na webovej stránke vyzvaný na prepísanie bezpečnostného kódu zaslaného do SMS, aplikácie alebo Internet bankingu, banka v správe vždy uvedie presnú sumu a názov obchodníka, u ktorého sa realizuje nákup. 

Pozor na bezpečnostné kódy 

Bezpečnostný kód určený na aktiváciu služby Apple Pay alebo Google Pay sa nezadáva na žiadnej webovej stránke, telefonicky ani do žiadnej aplikácie podobnej platobnej bráne. Obchodník ho na spracovanie platby nepotrebuje a nemá dôvod ho žiadať. Zistiť viac informácií o podvodoch pri platbe kartou→

podvody
zdroj: Startitup – Nelogické správy plné preklepov sú jasným pokusom o podvod.

Falošné telefonáty

Pomerne bežné sú aj falošné telefonáty, kde takisto platí, že podvodníci spravia všetko preto, aby zvýšili svoju dôveryhodnosť. Pokojne sa tak môžu predstaviť napríklad ako polícia a obviniť druhú stranu zo závažného trestného činu – alebo ako zamestnanec banky, ktorý dáva vedieť o zneužitom účte.

  • Nikdy nezdieľaj akékoľvek osobné či verifikačné údaje k bankovým službám alebo produktom.
  • Banka ani polícia nikdy nežiadajú bankové údaje telefonicky – banka môže maximálne vyžadovať osobné údaje na identifikáciu klienta, bankové údaje si však už následne sama priradí.
  • Polícia ani žiadna iná inštitúcia nemá dôvod vyžadovať prístup k mobilnému alebo internetovému bankovníctvu či k platobnej karte.
Len 9 % Slovákov si myslí, že sú ich kyberznalosti vysoké

Počet podvodov na internete každým dňom rastie. Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti predstavilo prvý slovenský prieskum o bezpečnostnom povedomí v digitálnom priestore bežných obyvateľov.

Žiadne znalosti a zručnosti o kybernetickej bezpečnosti nemá 12,7 % Slovákov. Až 33,4 % ich hodnotí ako slabé. Ďalších 45,1 % respondentov si myslí, že má o kyberbezpečnosti priemerné znalosti. Len 8,8 % ich považuje za vysoké, pričom muži sa za skúseného používateľa označovali omnoho častejšie ako ženy.

O podvodných telefonátoch, SMS-kách či e-mailoch dlhodobo varuje polícia Slovenskej republiky aj celý bankový sektor, vrátane Tatra banky. Tá dokonca v spolupráci s influencerom PPPítrom pripravila aj sériu poučných videí a rozhovorov, v ktorých ľudskou rečou vysvetľuje, ako si chrániť svoje peniaze, no hlavne, ako sa nenechať oklamať. Ako sa ochrániť pred podvodníkmi →

Zdroje: SITA, Facebook/Hoaxy a podvody - Polícia SR, vosveteit.zoznam.sk

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá