Tichá kríza na Slovensku: Lekárka odhaľuje, prečo páry čoraz častejšie končia v centrách neplodnosti
- Slovensko čelí výraznému poklesu pôrodnosti
- Tému dnes rieši už každý šiesty pár
- Prečo sa rodičovstvo odkladá na neskôr a čo na to hovoria odborníci?
- Slovensko čelí výraznému poklesu pôrodnosti
- Tému dnes rieši už každý šiesty pár
- Prečo sa rodičovstvo odkladá na neskôr a čo na to hovoria odborníci?
Slovensko čelí tichej, ale výraznej zmene v oblasti rodičovstva. Páry čoraz častejšie odkladajú rozhodnutie mať dieťa na neskôr, pričom biologické hranice zostávajú rovnaké. Výsledok? Tému neplodnosti má dnes na stole približne každý šiesty pár a demografické štatistiky ukazujú výrazný pokles pôrodnosti.
V roku 2025 sa na Slovensku narodilo 42 019 detí, čo predstavuje takmer 32 % pokles oproti roku 1995. Vyplýva to z tlačovej správy kliniky GYNCARE. Odborníci upozorňujú, že za týmto trendom nestojí len životný štýl, ale najmä posun v reprodukčnom veku žien.
Rodičovstvo sa posúva, biológia nie
Na Slovensku sa priemerný vek ženy pri prvom pôrode zvýšil. Tento posun odráža zmeny v spoločnosti – dlhšie štúdium, budovanie kariéry aj neskoršie zakladanie rodiny.
„Významným faktorom, ktorý dnes ovplyvňuje reprodukčné zdravie, je vek pacientiek. Na Slovensku sa priemerný vek pri prvom pôrode posunul z približne 22,4 roka v roku 1993 na 29 rokov v roku 2024, pričom v EÚ je to už takmer 30 rokov,“ hovorí Silvia Toporcerová, medicínska riaditeľka kliník asistovanej reprodukcie GYNCARE.
„Nejde o zlyhanie generácie, ale o prirodzený dôsledok vývoja. Problém je, že biológia sa týmto zmenám neprispôsobila,“ dodala odborníčka.

Moderná medicína naráža na vek
Reprodukčná medicína napreduje rýchlo, no vek pacienta zostáva rozhodujúcim faktorom úspechu. Klinické dáta ukazujú, že viac ako 60 % pacientok tvorí veková skupina nad 35 rokov a viac ako štvrtina pacientok má viac ako 40 rokov.
S vyšším vekom prichádza aj zložitejší zdravotný obraz – lekári častejšie riešia zníženú ovariálnu rezervu, endometriózu, opakované potraty či genetické komplikácie. Tieto faktory výrazne ovplyvňujú úspešnosť liečby aj samotnú diagnostiku.
„Technológie reprodukčnej medicíny sú veľmi pokročilé, ale nie sú liekom na vek. To je veľmi dôležité si uvedomiť,“ vysvetľuje Toporcerová.
Neplodnosť nerieši len IVF
Ľudia si často spájajú liečbu neplodnosti iba s IVF, realita však vyzerá oveľa širšie. V GYNCARE za 25 rokov vykonali viac ako 10 000 IVF cyklov a pomohli priviesť na svet približne 8 000 detí, a to aj vďaka menej invazívnym metódam liečby.
Podľa portálu Apollo Hospitals je in vitro fertilizácia alebo IVF typ asistenčnej reprodukčnej technológie. „Postup IVF zahŕňa získanie vajíčok z vaječníkov ženy a ich umelé oplodnenie mužskými spermiami,“ píše sa na stránke.
„Ak sú výsledky vyšetrení v norme, partneri sú mladší a doba snaženia krátka, odporúčame pokračovať v spontánnej snahe. V ďalšom kroku môže ísť o podporu ovulácie alebo insemináciu. IVF prichádza na rad najmä pri dlhšej dobe neplodnosti, vyššom veku, zníženej ovariálnej rezerve alebo výraznejšom mužskom faktore,“ radí Toporcerová.
Čo ak prvý pokus nevyjde?
Neúspešný IVF cyklus neznamená koniec liečby. Lekári v takýchto prípadoch hľadajú ďalšie možnosti a často pracujú aj s darcovskými programami.
„Ak liečba s vlastnými pohlavnými bunkami nie je možná alebo opakovane zlyháva, riešením môže byť darcovský program. Ide o medicínsky štandardnú a veľmi úspešnú metódu,“ hovorí docentka Toporcerová.
Darcovské programy zahŕňajú spermie, vajíčka aj embryá. Každý darca prechádza prísnym výberom a genetickým testovaním podľa európskych štandardov, čo zvyšuje úspešnosť liečby.
Diagnostika rozhoduje o úspechu
Moderná reprodukčná medicína stojí na presnej diagnostike. Lekári kombinujú viacero špecializovaných vyšetrení:
- andrologické vyšetrenie,
- genetické testovanie,
- reprodukčná imunológia,
- endokrinologické vyšetrenie,
- hematologické vyšetrenie.
Každé z nich odhaľuje iný aspekt problému a pomáha nastaviť liečbu presne na mieru.
Personalizácia a umelá inteligencia menia prístup
Reprodukčná medicína dnes využíva aj moderné technológie vrátane umelej inteligencie. Tá pomáha lekárom najmä pri analýze embryí, vyhodnocovaní laboratórnych dát a predikcii reakcie organizmu na stimuláciu.
„Vidíme v nej veľký potenciál najmä pri analýze obrazových dát, time-lapse záznamov, ktorými nepretržite sledujeme vývoj embryí, pri predpovedi reakcie organizmu na stimuláciu či pri integrácii klinických a laboratórnych parametrov. Nie je to náhrada lekára alebo embryológa, ale silný podporný nástroj rozhodovania,“ dopĺňa docentka.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: TS/Klinika GYNCARE, Apollo Hospitals