Tieto regióny strácajú budúcnosť: Slováci ich hromadne opúšťajú, mladí nemajú šancu

Viaceré slovenské mestá dlhodobo zápasia s úbytkom obyvateľov. Kým Bratislava a jej okolie naďalej rastú, mnohé regióny prichádzajú o tisíce ľudí. Za odchodom obyvateľov stojí kombinácia nízkej pôrodnosti, starnutia populácie, nedostatku pracovných príležitostí, ale aj čoraz horšej dostupnosti bývania.

Na údaje Štatistického úradu SR upozornil ako prvý portál tnlive.sk.

Demografia nie je jediným problémom

Za poklesom počtu obyvateľov stojí viacero faktorov. Okrem prirodzeného úbytku, keďže počet úmrtí dlhodobo prevyšuje počet narodených detí, zohráva významnú úlohu aj ekonomická situácia regiónov.

Mnohé mestá prišli po transformácii hospodárstva o veľkých zamestnávateľov, nové pracovné príležitosti vznikajú pomalšie a mladí ľudia preto odchádzajú za lepšími možnosťami do krajských miest alebo do zahraničia. Výsledkom je starnutie populácie, nižší dopyt po službách a rastúci tlak na rozpočty samospráv.

Samosprávy následne musia prispôsobovať školy, zdravotnícke zariadenia aj sociálne služby meniacej sa vekovej štruktúre obyvateľstva.

Svidník klesol pod hranicu 10-tisíc obyvateľov

Medzi mestá s najväčším poklesom počtu obyvateľov v rokoch 1996 až 2024 patrí Čierna nad Tisou, ktorá prišla o 34,2 % populácie. Nasledujú Vysoké Tatry (-34,06 %), Štúrovo (-30,85 %), Kremnica (-29,57 %) a Veľký Krtíš (-27,74 %). Silný pokles zaznamenali aj Svidník, Zlaté Moravce, Bánovce nad Bebravou, Stará Turá či Revúca. Vo viacerých prípadoch ide o mestá, z ktorých mladí ľudia odchádzajú za prácou alebo štúdiom do väčších miest či do zahraničia.

Najnovšie údaje za rok 2025 ukazujú, že medzi mestami s menej ako 10-tisíc obyvateľmi patrí k najrýchlejšie sa vyľudňujúcim Svidník, ktorý prvýkrát klesol pod hranicu 10-tisíc obyvateľov. Pokles pokračuje aj v Kremnici, Hnúšti, Tisovci či Medzilaborciach.

Na opačnom konci rebríčka zostávajú Bratislava a jej zázemie. Najväčší percentuálny rast populácie si dlhodobo udržiava Stupava, výrazne pribúdajú obyvatelia aj v Pezinku, Senci, Svätom Jure či Veľkom Šariši.

Práve zázemie hlavného mesta je už dlhšie príkladom suburbanizácie. Mnohí ľudia sa sťahujú za hranice Bratislavy, no naďalej v nej pracujú. Dôvodom sú najmä dostupnejšie rodinné domy či vyššia kvalita bývania v porovnaní s centrom metropoly.

Veľkým faktorom sú aj ceny bývania

K migrácii obyvateľov prispieva aj situácia na realitnom trhu. Ako sme nedávno informovali, ceny nehnuteľností na Slovensku dosiahli historické maximá a dostupnosť bývania patrí medzi najhoršie v Európskej únii.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska vzrástli ceny bývania v prvom štvrťroku 2026 medziročne o 11,3 %. Priemerná cena nehnuteľností dosiahla 3 005 eur za meter štvorcový, pričom najvýraznejšie zdražovali byty.

To sa odráža aj na možnostiach mladých domácností osamostatniť sa. Priemerný Slovák dnes podľa údajov tnlive.sk potrebuje na kúpu 70-metrového trojizbového bytu takmer 12 ročných platov. V Bratislave, Košiciach či Banskej Bystrici je to dokonca približne 16 ročných príjmov.

Analytici upozorňujú, že ceny nehnuteľností rastú rýchlejšie ako mzdy. Dopyt navyše zvyšujú investori, obmedzená výstavba aj nízka ponuka bytov vo väčších mestách. Mnohí mladí ľudia preto kúpu vlastného bývania odkladajú alebo sa sťahujú do lacnejších regiónov či za hranice krajiny.

Vlastné bývanie je pre mladých čoraz vzdialenejšie

Rast cien bývania sa spája aj s vyššími životnými nákladmi a drahšími energiami. Hypotéka sa pre mnohé domácnosti stáva záväzkom na väčšinu produktívneho života, čo ovplyvňuje rozhodovanie o založení rodiny aj mieste, kde budú žiť.

Odborníci dlhodobo upozorňujú, že bez intenzívnejšej výstavby nových bytov a lepšej ekonomickej situácie v regiónoch sa rozdiely medzi rastúcimi a vyľudňujúcimi sa mestami budú ďalej prehlbovať. Kým Bratislava a jej okolie naďalej priťahujú nových obyvateľov, mnohé menšie mestá čelia opačnému trendu, ktorý sa môže v najbližších rokoch ešte zrýchliť.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska