Tisícom Slovákov chcú zvýšiť dôchodok na 856 eur. Slovensko to môže stáť 1,9 miliardy ročne

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť si zobrala poslanecký návrh pod lupu a jej kvantifikácia z 28. augusta 2026 znie tvrdo. Návrh podľa nej nie je finančne krytý a mal by trvalý negatívny vplyv na verejné financie, ktoré sú už dnes v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti.

Čo návrh presne hovorí

Návrh je aktuálne v druhom čítaní ako parlamentná tlač číslo 1261 a účinnosť má nadobudnúť 1. januára 2027. Prakticky by stanovil minimálnu výšku starobného dôchodku pre deväťdesiatnikov na úrovni 290 % životného minima. V roku 2027 by táto hranica predstavovala 856 eur mesačne.

Predkladatelia to zdôvodňujú nesúladom medzi výškou vyplácaných dôchodkov a reálnym finančným zaťažením ľudí nad 90 rokov. Argumentujú rastúcimi výdavkami na bývanie, sociálne služby, liečbu a lieky.

Dôležitý detail je, že na tlačovej konferencii 17. júna 2026 predkladateľ avizoval, že po dohode s koaličným partnerom sa má veková hranica znížiť na 85 rokov. Znenie pozmeňujúceho návrhu však zatiaľ predložené nebolo. Práve veková hranica pritom rozhoduje o všetkom.

Rozdiel medzi 90 a 85 rokmi je štvornásobný

Čísla RRZ ukazujú, aký zásadný je ten rozdiel. Pri hranici 90 rokov by sa opatrenie týkalo približne 23-tisíc dôchodcov a zvýšilo by rozpočtový deficit o 76 až 94 miliónov eur ročne v rokoch 2027 až 2030. Hrubý dlh by do roku 2030 by tak stúpol o 326 miliónov eur.

Pri hranici 85 rokov by išlo o približne 78-tisíc ľudí a negatívny vplyv by dosiahol 241 až 302 miliónov eur ročne. Dlh by narástol o 1 048 miliónov eur, teda o 0,62 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Za štvornásobný nárast nákladov môže jednoducho počet ľudí. Vo veku 90 a viac rokov bolo v marci 2026 dotknutých 23-tisíc dôchodcov, vo veku 85 a viac už 78-tisíc.

Prvá výhrada: Zlý nástroj na správny problém

RRZ nespochybňuje, že vo vysokom veku rastú výdavky. Spochybňuje, či sa to má riešiť cez dôchodky. Problémy, na ktoré predkladatelia reagujú, patria podľa rozpočtovej rady do kompenzácií zdravotného postihnutia, sociálnych služieb alebo dávok v hmotnej núdzi.

Dokladá to číslami. Takmer 70 % výdavkov na dlhodobú starostlivosť, teda jedna miliarda eur ročne, dnes smeruje k seniorom, pričom priemerné výdavky na obyvateľa rastú najvýraznejšie od veku 80 rokov a maximum dosahujú po deväťdesiatke.

Navyše, parlament už v decembri 2025 schválil reformu financovania sociálnych služieb, ktorá má od roku 2027 zvýšiť financovanie sektora približne o 226 miliónov eur. Predkladatelia podľa RRZ neuvádzajú, prečo je potrebné v krátkom čase prijať ďalšie nákladné opatrenie s podobným cieľom a rovnakým začiatkom účinnosti.

Rada to nazýva diskriminačným opatrením, keďže človek s rovnakou potrebou starostlivosti a v rovnakej finančnej situácii nedostane nič, ak nedosiahne vekovú hranicu.

Druhá výhrada: Neráta sa s vdovskými dôchodkami

Návrh počíta iba so starobným dôchodkom a ostatné príjmy ignoruje. Pritom až 77 % ľudí vo veku 90 a viac rokov poberá popri starobnom dôchodku aj vdovský alebo vdovecký dôchodok. Celkové dôchodkové príjmy tejto skupiny podľa údajov Sociálnej poisťovne nie sú výrazne nižšie ako u mladších dôchodcov.

Výsledok by bol taký, že priemerný dôchodkový príjem deväťdesiatročných by vzrástol na 1 061 eur, teda výrazne nad navrhovanú hranicu 856 eur. Osemdesiatroční seniori by pritom zostali na 864 eurách.

V praxi by to znamenalo, že zvýšenie by zodpovedalo v priemere ďalším 4,6 mesačným dôchodkom ročne, pričom väčšina dôchodcov by dostala od 1,4 do 7,3 dôchodku navyše.

Toto opomenutie zároveň zdvojnásobuje cenu. Ak by sa doplatok počítal aj voči pozostalostnému dôchodku, výdavky by v roku 2027 dosiahli 41 namiesto 88 miliónov eur.

Tretia výhrada: Zrušila by sa väzba medzi odvodmi a dôchodkom

Pri dvojnásobku minimálneho dôchodku by nárok získalo až 95 % dôchodcov vo veku 90 a viac rokov.

To znamená, že drvivá väčšina starobných dôchodkov by sa vyplácala v rovnakej výške a prepojenie medzi sumou dôchodku a zaplatenými odvodmi by prakticky prestalo existovať. Podľa RRZ je to v priamom rozpore so základnými princípmi dôchodkového poistenia.

Systém pritom mechanizmus minimálneho dôchodku už má a ten obsahuje aj podmienku odpracovaných rokov aj zohľadnenie všetkých dôchodkových príjmov. Návrh ho nevyužíva a zavádza vedľa neho paralelný mechanizmus.

Dáta o chudobe tvrdenie predkladateľov nepodporujú

Zaujímavá je aj posledná časť analýzy. Predkladatelia tvrdia, že najstarší ľudia sú materiálne najviac ohrození. RRZ si preto pozrela údaje Eurostatu zo zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností.

Miera materiálnej a sociálnej deprivácie je podľa nich mierne nižšia u mladších dôchodcov vo veku 65 až 74 rokov než u starších, rozdiely ale nie sú výrazné. Medzi skupinami 75+ a 85+ neboli do roku 2021 štatisticky významné rozdiely a od roku 2022 dáta naznačujú dokonca nižšiu mieru deprivácie u najstarších.

Dostupné údaje preto podľa rady neposkytujú empirickú oporu pre tvrdenie, že ľudia nad 85 alebo 90 rokov sú materiálne najviac ohrození.

Rada zároveň upozorňuje, že predkladatelia vo svojej doložke vplyvov vychádzali z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku 540 eur, no neuviedli žiadne štatistiky o celkovom dôchodkovom príjme, ohrození chudobou ani o potrebe sociálnej starostlivosti.

Návrh navyše neprešiel štandardným pripomienkovým procesom, a preto neobsahuje ani povinný odhad dlhodobých vplyvov, ktorý sa pri zmenách v dôchodkovom systéme vyžaduje.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Príspevok Martina Šustera na sociálnej sieti LinkedIn, Parlamentná tlač č. 1261, Národná rada SR