Toto miesto v Bratislave je mekkou slovenských startupov, laboratórium nám závidí celý svet

  • Bankovníctvo by čoskoro mohlo byť napojené na internet vecí (IoT), auto bude automaticky platiť za mýto či parkovanie
  • Veľkou bariérou k novým technológiám je práve adopcia ľuďmi – do využívania inovácií sa nehrnú
  • Startupové laboratórium Elevator Lab powered by Tatra banka je hub, ktorý Slovensku chýbal. Plný moderných technológií získava ocenenia a udáva trendy v bankovom developmente
 srcset
Startitup – Michal Satur, šéf výskumu a vývoja v Tatra banke, stojí na čele najúspešnejšieho startupového labu na Slovensku napojeného na banku.
  • Bankovníctvo by čoskoro mohlo byť napojené na internet vecí (IoT), auto bude automaticky platiť za mýto či parkovanie
  • Veľkou bariérou k novým technológiám je práve adopcia ľuďmi – do využívania inovácií sa nehrnú
  • Startupové laboratórium Elevator Lab powered by Tatra banka je hub, ktorý Slovensku chýbal. Plný moderných technológií získava ocenenia a udáva trendy v bankovom developmente

Jedna z vecí, na ktorú môžeme byť na Slovensku naozaj hrdí, sú naše startupy a šikovní ľudia, ktorí stoja za nimi. Mnohé lokálne startupy sa vypracovali na svetovú úroveň (napríklad Pixel Federation či Diagnose.me) a našu krajinu reprezentujú na globálnej úrovni.

Startupy však dokážu zlepšiť každú oblasť života a dvojnásobne to platí pre bankovníctvo. To, čo je pre nás jedna aplikácia v podobe mobile banking, je v skutočnosti práca desiatok systémov a množstva ľudí, ktorí pracujú na tom, aby bola zákaznícka skúsenosť čo najrýchlejšia a najpríjemnejšia.

Vedúcu rolu v inováciách na Slovensku hrá bezpochyby Tatra banka, ktorá bola v roku 2019 vyhlásená aj za Najinovatívnejšiu digitálnu banku na svete.

Prepracované kreatívne riešenia banka implementuje neustále a veľká časť z nich pramení z Elevator Lab powered by Tatra banka. Za startupovým labom stoja Tatra banka a odborník Michal Satur, šéf výskumu a vývoja v banke.

Inovačný hub vo svete zožal taký úspech, že si ho všimol aj prestížny magazín Global Finance, ktorý ho zaradil medzi najpoprednejšie inovačné centrá na svete. Elevator Lab bol pritom spomedzi všetkých najmenší (a v najmenšom meste), aj napriek tomu sa však ocitol na vychytenom zozname.

zdroj: Startitup – Elevator Lab patrí medzi najpoprednejšie startupové laboratória na svete.

Sú súčasťou Elevator Labu výhradne startupy?

My máme 3 úlohy. Evanjelizujeme kolegov, teda učíme ich a pomáhame zlepšovať inovačnú kultúru v rámci Tatra banky.

Robíme tiež rýchly prototyping v spolupráci s firmami, kedy dokážeme rýchlo vyvinúť konkrétne riešenie.

A tiež prepájame inovatívne spoločnosti, a to nemusia byť nutne startupy. Je mi prakticky jedno, či je firma registrovaná na newyorskej burze alebo vznikla včera. Zaujíma ma konkrétny nápad.

Koľko firiem, teda nielen startupov, je aktuálne v Elevator Labe?

Aktuálne je to niekoľko projektov, každý je v inej fáze. Máme takzvaný inovačný funnel, kedy firmy posúvame ďalej.

Najprv sa čo najrýchlejšie snažíme zistiť, či nejaký nápad stojí za to – a ak nie, vypneme ho a nemíňame naň zbytočnú energiu.

Zvyčajne tu hľadáme konkrétne riešenie na konkrétny prípad, alebo nás prípadne oslovia firmy, že ten nápad majú. Oslovujú nás, lebo sa snažíme byť viditeľní. Chodíme na konferencie a je o nás počuť, sme rozlíšiteľní.

Na čom aktuálne firmy v Elevator Labe pracujú, čo teraz budujú?

Je to veľký záber, no jedným spojovateľom je customer experience, teda zákaznícka skúsenosť.

Vo fintech developmente sa toho dá robiť veľmi veľa a oblasť prechádza neustálym vývojom. Napríklad donedávna si fintech firmy a startupy mysleli, že porazia banky, teraz už vedia, že to bez nich nezvládnu, a tak spolupracujú.

Existujú však fintechy, z ktorých by sa dala vyskladať celá banka a bola by funkčná. Z rôznych nápadov po celom svete by sa dala vytvoriť plnohodnotná inštitúcia, vyskladať pomyselná Rubikova kocka, ktorá by technologicky tvorila banku.

Aký pokrok nás najbližšie čaká? Za posledné roky pribudla napríklad tvárová biometria či robot Pepper na predajniach.

Určite personalizácia, to je nekonečná cesta. Dôležitú úlohu tiež hrá spracovanie veľkých dát. A, ako som už spomínal, zákaznícka skúsenosť.

Veľa inovatívnych firiem, s ktorými spolupracujeme, sa zameriava na zjednodušovanie. Máme napríklad operácie v banke, ktoré zatiaľ nie sú na tri kliky, ale vedeli by byť.

Napríklad hypotéka? Budem ju môcť cez mobile banking získať na tri kliky?

Hypotéka je komplexná a komplikovaná, a hlavne legislatívne obmedzená.

Ale načerpanie úveru sme značne urýchlili. Zatiaľ sme v štádiu, kedy uchádzač o úver, ktorý nikdy nebol klientom Tatra banky, mal peniaze na účte za 7 minút a 30 sekúnd. Za tú dobu ani do auta nenasadneš, aby si sa osobne vybral na pobočku.

Čo bol za posledné roky najväčší progres v bankovníctve?

Veľmi veľký je dnes open-banking, teda biznisový prístup, kedy banka v spolupráci s tretími stranami pracuje na vylepšení zákazníckej skúsenosti.

Čiže banka napríklad získava dáta z aplikácií iných strán, podľa ktorých prispôsobuje produkt?

Napríklad. Celkom pekný príklad bol v Saudskej Arábii, kde ľudia, ktorí nabehali určený počet kilometrov ročne, dostali lepší úrok. Banková aplikácia sa tak prepojila s aplikáciu na behanie.

Vyšiel z Elevator Labu nejaký projekt, ktorý dnes už zákazníci Tatra banky bežne používajú?

Napríklad chatbot, ktorého dnes naši klienti stretávajú v aplikácii aj internet bankingu. Potom je tu Pepper, humanoidný robot, ktorého sme rozvíjali. Veľmi významnou mierou sme sa takisto zapríčinili o facelift mobilnej aplikácie, veľa testovačiek sa robilo práve tu.

A teraz rozbiehame aj spomínaný open-banking, hľadáme spôsoby na využitie.

V Elevator Lab sme dobrí v tom, že sme rýchli. Rýchlo vieme zistiť, že niečo nebude fungovať a následne v tom nepokračujeme. Množstvo neperspektívnych projektov tak končí v zárodku.

Existuje v bankovníctve veľká méta, ktorú sa teraz každý snaží prekonať? Čo nás drží, aby sme už teraz nemali to, čo budeme mať o 10 rokov?

Veľkou bariérou je ľudská adopcia. Pred koronou ľudia natoľko nevyužívali online služby, ale keď museli, tak to zvládli.

Prečo sa toho ľudia boja? Predpokladám, že to sú najmä ľudia v strednom a pokročilom veku.

Je to paradox. Starší ľudia nerozumejú technológiám, mladí zasa financiám. Obidve skupiny preto radšej prídu na pobočku, každému chýba nejaký kúsok vedomostí.

Ja sám sa stretávam s prípadmi, kedy si môj známy myslí, že keď bude mať na služobnom telefóne internet banking, tak jeho zamestnávateľ bude môcť špehovať jeho bankový účet.

Ale aj napriek tomu sa brutálne zdigitalnieva. Pred pár rokmi bola pobočka, potom pribudlo call centrum, ďalej internet banking, mobil, tablety, hodinky, hlasoví asistenti a pôjde sa ďalej.

zdroj: Startitup – Humanoida Peppera si návštevníci pobočiek okamžite obľúbili, robotizácia môže byť o 10 rokov ďaleko intenzívnejšia.

A aj robotizácia ako humanoid Pepper.

Áno, tu sme sa snažili odľahčiť plné pobočky. Ale ľudia sa s ním boja seriózne interagovať, radšej sa s ním zabávajú.

Ľudia na toto ešte nie sú zvyknutí. A Pepper toho dokáže naozaj veľa, má v sebe prvky umelej inteligencie. Rozumie ti, zapamätá si tvoju tvár a pomôže ti. Ale na Slovensku na to stále nie sú podmienky. Každopádne verím, že za 10 rokov bude robotizácia ďalej a ľudia si dovtedy zvyknú.

Jedným z očakávaných progresov bankovníctva je IoT, teda internet vecí. Smerujeme teda eventuálne k tomu, že nám za benzín zaplatí auto a nebudeme musieť vytiahnuť peňaženku?

Áno, to je dobrá predstava, ale je to ešte jednoduchšie. Klient si prepojí platobnú kartu s autom a potom parkuje po meste tam, kde chce, a na konci mesiaca mu príde faktúra.

Nepredstavuje auto alebo prepojenie na iné stroje bezpečnostné hrozby?

Bezpečnosť v IoT je obrovská oblasť a venuje sa jej nespočetné množstvo firiem. Každopádne, riziko je znížené aj v tom, že platieb bude síce viac, ale v menších množstvách.

Veľa vecí si budú manažovať samotní klienti. Môžu si nastaviť, že auto zaplatí za parkovanie len v Bratislave a ak mu teda príde faktúra na parkovanie z Cypru, bude vedieť, že to je podvod.

Jedným z riešení môže byť napríklad blockchain, kde sa informácie zaznamenávajú. V transakciách vieme následne hľadať patterny a odhaliť pokusy o podvod.

Je ale dôležité si uvedomiť, že toto sa deje aj mimo digitalizácie. Aj pokladníčka v supermarkete sa môže pomýliť a banány nablokuje dvakrát, no aj tak tam človek pôjde nakúpiť nabudúce.

IoT dokáže ušetriť kvantum peňazí. Aj pri aute to nie je len parkovanie, môže tiež zaplatiť za mýto, a to bez toho, aby bola postavená nejaká stavba a v nej sedel zamestnanec, ako napríklad v Chorvátsku.

Mnohé služby, ktoré potrebujú drahú údržbu, by vôbec nemuseli existovať v súčasnom rozsahu.

zdroj: Startitup

Elevator Lab powered by Tatra banka sa chváli technologickým pokrokom, čo všetko tu vidíme?

Okrem základných vecí ako napríklad hlasoví asistenti (Alexa, Google Asistent, atp.) je tu tiež rozšírená realita, vrátane Microsoft HoloLens a Google Glass, ktoré sa dnes nedajú kúpiť.

Máme tiež robotov, prostriedky na robotizáciu, novú generáciu bankomatov, skrátka všetko, čo môže fintech startup potrebovať.

A nielen startupy, Peppera sme tiež zapožičali Technickej univerzite v Košiciach, kde študenti vyvíjali robotické riešenia.

Ľudia, ktorí s vami spolupracujú, teda môžu vybavenie Elevator Labu využiť podľa svojich predstáv.

Áno. Časom sme si ale všimli, že čo ľudí zaujíma viac, je naša otvorenosť. Zdieľame medzi sebou dobré riešenia a nápady. Startupy sa tu dokážu biznisovo veľmi posunúť, a to im nikto iný nedá.

V iných bankách takéto fintech firmy netušia, kam majú zavolať, v Tatra banke máme na inovácie priamo Elevator Lab a aj keď niekto pošle mail generálnemu riaditeľovi, tak ho prepošlú nám a my sa projektu ujmeme.

zdroj: Startitup

Do akej miery hrá Tatra banka úlohu v Elevator Labe?

Postupujeme krok po kroku. Tatra banka je silná značka a symbolom inovácií na Slovensku. Najprv pomôžeme vyvinúť samotný produkt a ak sa nám hodí, môžeme ho sami použiť.

Tatra banka navyše patrí do skupiny Raiffeisen Bank International, ak sa teda niečo nehodí nám, možno to využijú kolegovia inde, nápad radi posunieme ďalej.

Elevator Lab bol magazínom Global Finance zaradený medzi najpoprednejšie inovačné centrá na svete. Čo robíte inak ako ostatní?

Okrem toho, že sme jediný takýto priestor na Slovensku zriadený bankou, sme tiež v zozname, kde je väčšina iných labov z násobne väčších organizácií.

Veľmi nás to teší a Tatra banka si to zaslúži, na Slovensku neexistuje inovatívnejšia banka, čo potvrdzuje aj ocenenie Najinovatívnejšia digitálna banka na svete.

Snaží sa inovačné centrum Elevator Lab na Slovensku riešiť rovnaké, alebo skôr úplne iné problémy než napríklad inovačné centrá v USA?

Tie oblasti sú podobné, ale riešime ich odlišne. Veľkú úlohu hrajú napríklad kultúrne rozdiely, iné časti sveta pristupujú k bankovníctvu inak.

Rovnako mesačné výdavky Slováka a Američana sú úplne odlišné, keďže ten okrem klasických vecí platí aj študentskú pôžičku. Inak vyzerá aj zdravotné poistenie, dôchodok, každý teda riešenia buduje pre vlastné prostredie.

zdroj: Matúš Majer/Startitup – Michal Satur, Head of Research & Development v Tatra banke je zodpovedný za inovácie a implementáciu startupov. Vedie dokonca aj akcelerátor Elevator Lab powered by Tatra banka.

Elevator Lab je najmenšie inovačné centrum, ktoré sa na prestížnom zozname vyskytlo, dokonca je tiež z najmenšieho zapojeného mesta. Ale úspechy tu najmenšie nie sú.

To je najmä vďaka Tatra banke, ktorú poznajú vo svete a inováciam sa venujú už dlho. Keďže sa inováciam venujeme už dlho, sme popredu a máme výrazne lepší štartovací bod než hypotetická banka, ktorá by začala inovovať len teraz.

Unikátni sme v tom, že už máme dlhú cestu za sebou a aj keď sme občas odbočili na slepú odbočku, vždy sme sa poučili a dalo nám to skúsenosti.

Dokonca sme mali aj aplikáciu na Windows Phone a Blackberry, tá druhá beží aj teraz, keďže si nevyžaduje žiadnu údržbu. Teraz sa na tom ľudia smejú, ale pred 10 rokmi nikto nevedel, že Windows Phone nebude väčší ako Android.

Inovačné centrum Elevator Lab pôsobí ako hub startupovej komunity, čo na Slovensku nie je bežné. Mnohí slovenskí startupoví velikáni hovoria, že na Slovensku tá komunita chýba, málo sa networkuje a firmy sú skôr uzavreté. Idete úmyselne proti prúdu?

Ako sa hovorí, život je príliš krátky na to, aby si spravil všetky možné chyby, radšej sa pouč z chýb tých druhých.

Preto sa snažíme byť veľmi otvorení, aj keď nám niečo nevyjde. Otvorene povieme, kde bol problém a môže sa z toho poučiť ktokoľvek.

Keď niečo vytvoríme, nemáme prístup, že ak sa nepáči, tak si zvyknite. Diskutujeme a vytvárame prostredie, kde nápady rastú, aj keď nie sú naše.

Ktorému startupu najviac držíte palce vy?

Mám jeden veľmi špecifický, Nitroterra Technology, vyrábajú biofertilizéry. Používajú na to mikroorganizmy, ktoré sa rýchlo množia a je to pomerne netradičný startup.

Má zakladateľa v dôchodkovom veku a teraz dokonca získali miliónový funding. Pomáhajú k lepšiemu svetu, to si veľmi cením.     

Najnovšie video