Transatlantické vzťahy sa otriasli v základoch. Európa zvažuje bezprecedentné protiopatrenia

Vzťahy USA a Európy sa v posledných mesiacoch podstatne zmenili. Napätie v transatlantických väzbách opäť stúpa. Európsky parlament tento týždeň pozastavil ratifikáciu obchodnej dohody medzi EÚ a USA po tom, ako prezident Donald Trump oznámil nové plošné clá na dovoz do Spojených štátov.

Brusel tvrdí, že Washington tým porušil podmienky dohody uzavretej minulý rok v škótskom Turnberry, upozorňuje CNBC. 

Dohoda USA a EÚ už neplatí

Dohoda z leta 2025 stanovila základnú 15-percentnú sadzbu cla na väčšinu európskych tovarov vstupujúcich na americký trh, pričom niektoré sektory mali výnimky. Oceľ a hliník však naďalej čelia 50-percentným clám vrátane takzvaných derivátov. Situáciu skomplikovalo rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil pôvodné tzv. recipročné clá. Trump následne oznámil nové opatrenia – najprv univerzálne 10-percentné clo, s plánom zvýšiť ho na 15 percent.

Podľa viacerých europoslancov tieto kroky vytvárajú právnu aj politickú neistotu. Predseda výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod Bernd Lange uviedol, že Spojené štáty „niekoľkokrát porušili“ dohodnuté podmienky. Európska strana podľa neho dodržiava záväzky, no očakáva rovnaký prístup od Washingtonu. Kľúčovou požiadavkou je stabilita a predvídateľnosť – teda garancia, že počas najbližších rokov neprídu ďalšie jednostranné clá.

Európsky parlament mal pôvodne tento týždeň hlasovať o legislatíve umožňujúcej implementáciu dohody na strane EÚ, najmä zrušenie ciel na americké priemyselné tovary. Hlasovanie však bolo odložené, pripomína Politico. Podľa zákonodarcov by bolo v súčasnej situácii neobhájiteľné schvaľovať dohodu bez jasného potvrdenia, že Spojené štáty ju budú rešpektovať.

Clá sú otázkou dňa

Dôležitým bodom sporu je otázka tzv. vrstvenia ciel. Brusel sa obáva, že nové americké clá by sa mohli uplatňovať nad rámec už dohodnutej 15-percentnej sadzby, čo by bolo v rozpore s princípom all-inclusive tarify zakotveným v spoločnom vyhlásení po uzavretí dohody. Z pohľadu EÚ by išlo o priame porušenie dohody.

Trump medzitým na sociálnych sieťach varoval krajiny, ktoré by sa pokúsili „hrať hry“ s rozhodnutím súdu, že môžu čeliť ešte vyšším clám. Táto rétorika vyvolala obavy, že obchodná politika USA sa môže stať nástrojom politického tlaku.

V Bruseli sa preto čoraz hlasnejšie hovorí o možných protiopatreniach. Na stole je aj využitie takzvaného Anti-Coercion Instrument (ACI), mechanizmu určeného na obranu pred ekonomickým nátlakom tretích krajín. Tento nástroj by umožnil EÚ obmedziť prístup amerických firiem na európsky trh, vylúčiť ich z verejných obstarávaní alebo zaviesť obmedzenia na obchod a investície. Ide o silný nástroj, ktorý zatiaľ nikdy nebol použitý, zdôrazňuje Európska komisia. 

Skolabuje ruská ekonomika? Odborníci vysvetľujú, čo príde ďalej, a prečo v Moskve rastú problémy rýchlejšie ako v Kyjeve

Nie všetky členské štáty však podporujú tvrdú odpoveď. Exportne orientované ekonomiky, ako Nemecko či Taliansko, sa obávajú eskalácie obchodnej vojny. Európska komisia preto zatiaľ zdôrazňuje potrebu dialógu a vyjasnenia situácie zo strany Washingtonu.

Odklad ratifikácie tak nie je definitívnym odmietnutím dohody, ale signálom, že „business as usual“ nie je možný. Kým Európsky parlament neprijme vlastnú pozíciu, nemôžu sa začať finálne rokovania s Komisiou a Radou EÚ o implementácii dohody.

Vývoj v najbližších týždňoch ukáže, či sa podarí obnoviť dôveru medzi oboma stranami Atlantiku. Ak však Spojené štáty neposkytnú jasné záruky o stabilite obchodného režimu, EÚ je pripravená reagovať – aj za cenu tvrdších protiopatrení.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta