HROZIVÁ ŠTÚDIA: Planéta neskutočne rýchlo prichádza o stromy, za všetko môže ľudstvo a tieto tri dôvody

Medzinárodné združenie botanických záhrad a odborníci zo Svetovej únie na ochranu prírody v stredu zverejnilo štúdiu, ktorá popisuje to, že približne každému tretiemu stromu na zemeguli hrozí vyhynutie. Dôvodom je nielen vyrubovanie lesov pre potreby ťažby dreva a poľnohospodárstva, ale aj klimatické zmeny. 

Ohrozené sú nielen stromy, ale aj hmyz

Odborníci pre BBC tvrdia, že ohrozených je 17 500 druhov stromov, a teda aj dvojnásobok ohrozených cicavcov, vtákov, obojživelníkov a plazov dohromady. 

Dr. Malin Rivers z medzinárodnej charitatívnej organizácie pre zachovanie botanických záhrad v Londýne sa k tomu tiež vyjadril. „Na planéte je takmer 60 000 druhov stromov a teraz prvýkrát vieme, ktoré z nich vyžadujú ochranné opatrenia, aké sú pre ne najväčšie hrozby a kde sa nachádzajú.“

Spolupredsedníčka skupiny, ktorá sa špecializuje na ochranu stromov a prírody uviedla, že každý druh stromu má svoju jedinečnú ekologickú úlohu. Keďže tridsiatim percentám z nich hrozí vyhynutie, kompetentné osoby musia urýchlene konať. 

zdroj: Unsplash/skamenar

Škodlivá pre planétu je najmä ťažba dreva

Asi 142 druhov stromov už zmizlo z voľnej prírody, zatiaľ čo 442 je na pokraji vyhynutia. Najväčšími hrozbami ostáva zbieranie plodov. To sa týka až 29 % druhov stromov. Druhou najväčšou hrozbou je ťažba dreva, ktorá sa vyšplhala na úroveň 27 %. Výrub stromov pre chov a pastvu hospodárskych zvierat má na svedomí 14 % druhov stromov. 13 % z nich postihol rozvoj obyvateľstva a rovnakú čiastku aj požiare. 

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Treba zachovať lesy

Globálne otepľovanie, extrémne počasie a stúpanie hladiny morí predstavujú pre stromy čoraz väčšiu hrozbu. Autori štúdie však tvrdia, že s opatreniami existuje nádej do budúcnosti. 

Odborníci požadujú napríklad zachovanie existujúcich lesov a rozšírenie chránených území, udržiavanie ohrozených druhov v botanických záhradách, alebo semenných bankách. Súčasťou plánu je aj poskytovanie vzdelávania, aby sa programy obnovy lesov a výstavby stromov vykonávali vedecky a opatrne. V neposlednom rade to však zasiahne aj finančný rozpočet. 

Za posledných 300 rokov sa celosvetovo zmenšila lesná pôda asi o 40 % a 29 krajín stratilo viac ako 90 % lesného porastu. 

Medzi stromy, ktorým hrozí najväčšie riziko vyhynutia, patria veľké tropické stromy, ktoré sa strácajú kvôli rozširovaniu plantáži palmového oleja. Ďalším druhom v rade sú duby, ebenové a palisandrové stromy, magnólie a ďalšie. 

zdroj: Unsplash/johannsiemens

Česi zrealizovali podobný výskum

Medzinárodný výskumný tím v spolupráci s českými mikrobiológmi taktiež určil ročný príspevok mŕtveho dreva ku globálnemu kolobehu uhlíka. Vyrúbané stromy podľa vedcov uvoľňujú podobné množstvo uhlíka ako spaľovanie fosílnych palív. Včera o tom informovalo TASR. 

V 55 lesných lokalitách na šiestich kontinentoch vedci rozložili drevo viac ako 140 druhov stromov, aby posúdili vplyv klímy na rýchlosť jeho rozkladu. Polovica odrezaných stromov bola umiestnená v klietkach so sieťkami. Tie mali zabrániť hmyzu, aby sa na rozklade podieľal. 

Živé stromy pohlcujú veľké množstvo oxidu uhličitého z atmosféry a ukladajú ho do pôdy. To zohráva dôležitú úlohu pri ochrane klímy. Rozklad dreva a recyklácia živín je teda najdôležitejším procesom, ktorý prebieha v lese.

„Odhadujeme, že z mŕtveho dreva sa ročne celosvetovo uvoľní približne 10,9 gigaton uhlíka. Časť uhlíka sa pritom absorbuje do pôdy, ďalšia časť sa uvoľňuje do atmosféry. Množstvo uhlíka uvoľneného z mŕtveho dreva zhruba zodpovedá celosvetovým emisiám z fosílnych palív,“ povedal Petr Baldrian z Mikrobiologického ústavu Českej republiky.

Potom dodal, že na základe poklesu rozmanitosti hmyzu v dôsledku globálneho otepľovania znamená, že zmena klímy má vo veľkej miere potenciál ovplyvniť rozklad dreva a takisto aj globálnych zmien na svete.

zdroj: TASR/Milan Kapusta