Trump vystrašil Európu, tá hľadá vlastný jadrový štít. Kapacity Francúzska a Británie nemusia stačiť

Európski spojenci v NATO sa už dekády spoliehajú na jadrový dáždnik poskytovaný USA ako na kľúčový faktor odstrašovania pred potenciálnymi hrozbami. Nad súčasnou politikou odstrašovania NATO v Európe po nástupe Donalda Trumpa do úradu a fiasku z Oválnej pracovne začali visieť otázniky. Európski lídri budú musieť pripraviť scenár, ktorý nepočíta so Spojenými štátmi.

Ponuka Macrona chrániť Európu pred Ruskom

Jadrový aspekt európskej bezpečnosti bude jednou z hlavných tém štvrtkového (6. 3.) mimoriadneho summitu lídrov EÚ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už skôr naznačil, že Francúzsko by mohlo prispieť k ochrane európskych štátov v reakcii na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý spochybnil transatlantickú alianciu a obranu Ukrajiny.

Hoci Macronova ponuka bola na stole už niekoľko rokov, skutočne na váhe získala až po Trumpových vyjadreniach.

Spojené štáty majú jadrové zbrane umiestnené v Európe v rámci programu NATO Nuclear Sharing. Hoci presný počet a detaily o umiestnení týchto zbraní sú prísne utajované, vie sa, že sa nachádzajú v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a v Turecku na základni Incirlik, ktorá je jedinou lokalitou mimo Európskej únie.

zdroj: TASR/Justin Tallis/Pool via AP)

Friedrich Merz vyzval na zdieľanie jadrovej ochrany

Ukazuje sa, že dôležitú rolu pri posilnení európskej bezpečnosti bude mať aj potenciálny nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý vyzval Britániu a Francúzsko, aby rozšírili svoju jadrovú ochranu, keďže sa usiluje o „nezávislosť“ Európy od Ameriky Donalda Trumpa.

Vysokopostavený diplomat pre The Telegraph povedal, že rozmiestnenie bojových lietadiel by poslalo správu Vladimirovi Putinovi, zatiaľ čo diplomati v Berlíne navrhli, že budú tlačiť na Keira Starmera, aby urobil to isté.

Trumpov prejav v kongrese pripomínal reality show. Na Zelenského bol miernejší, ocenil list, ktorý mu poslal

„Umiestnenie niekoľkých francúzskych jadrových stíhačiek do Nemecka by nemalo byť ťažké a vyslalo by to silný odkaz,“ uviedol zdroj, s tým, že ak sa Francúzi rozhodnú umiestniť jadrový arzenál v Nemecku, skutočne by to zvýšilo tlak na Britov, aby ich nasledovali.

Zdroj však varoval, že je nepravdepodobné, že by žiadosť bola formálne podaná, pokiaľ Američania nestiahnu svoje jadrové zbrane z Nemecka.

Jadrový arzenál krajín

Federácia amerických vedcov (FAS) odhaduje, že Spojené štáty a Rusko spolu vlastnia približne 88 % celkového svetového inventára jadrových zbraní. S odstupom ich nasleduje Čína a na štvrtom mieste je Francúzsko s odhadom 290 jadrových hlavíc.

FAS poznamenáva, že presný počet zbraní v držbe jednotlivých krajín nie je známy, pretože ide o prísne strážené národné tajomstvo. Spojené kráľovstvo má podľa odhadov federácie 225 jadrových hlavíc a radí sa v počte na piate miesto. 

Britské jadrové kapacity sú výlučne založené na ponorkách. Francúzsky arzenál pozostáva z balistických rakiet rozmiestnených na jeho jadrových ponorkách a zo vzduchu odpaľovaných rakiet s dlhým doletom.

Tieto zložky spolupracujú s cieľom zabezpečiť schopnosť Francúzska vykonať druhý úder v prípade jadrového útoku, čím posilňujú jeho odstrašujúci potenciál, píše portál Army Recognition.

Ponorkové jadrové sily: Hlavný strategický prvok

Jadrom francúzskeho odstrašovania sú medzikontinentálne balistické rakety M51, odpaľované z ponoriek triedy Triomphant. Tieto ponorky, štyri v aktívnej službe, zabezpečujú strategickú výhodu vďaka svojej schopnosti zostať neodhaliteľné a odpáliť rakety s viacerými jadrovými hlavicami na ciele vzdialené tisíce kilometrov. 

Podľa Army Recognition je to považované za najodolnejšiu časť francúzskej jadrovej triády, pretože ponorky môžu operovať dlhé mesiace pod hladinou a zostávajú prakticky nezraniteľné voči prvotnému útoku.

Raketové systémy ASMP-A

Vzdušnú zložku jadrového odstrašenia tvoria riadené strely ASMP-A, ktoré sú nesené stíhačkami Dassault Rafale a Mirage 2000N. Tieto strely umožňujú flexibilné jadrové údery zo vzduchu, pričom Rafale slúži ako hlavná nosná platforma vďaka svojej manévrovateľnosti a moderným technologickým schopnostiam. Francúzsko zároveň plánuje modernizáciu tejto zložky integráciou nových generácií rakiet a lietadiel.

Francúzsko v súčasnosti nemá pozemné medzikontinentálne balistické rakety (ICBM). V minulosti disponovalo pozemným raketovým systémom Pluton (1974 – 1993) a neskôr raketami Hadès (1991 – 1996), ktoré však boli vyradené zo služby.

Odpor vo vnútri Francúzska

Podľa Daily mail už vo Francúzsku Macronov návrh potenciálneho využitia francúzskeho jadrového arzenálu na ochranu Európy vyvolal odpor. 

Marine Le Penová, líderka strany Národné zhromaždenie, vyhlásila, že zdieľanie jadrového arzenálu by bolo rovnaké ako jeho zrušenie. Minister obrany Sébastien Lecornu ubezpečil, že výroba aj právo na použitie jadrových zbraní zostanú výhradne vo francúzskych rukách.

Francúzska jadrová doktrína stanovuje, že jadrové zbrane môžu byť použité v prípade ohrozenia „životných záujmov“ Francúzska. Rozhodnutie o tom, či takéto ohrozenie nastalo, je výlučne v právomoci prezidenta, ktorý má konečné slovo pri autorizácii jadrového úderu.

Emmanuelle Maitre z Francúzskej nadácie pre strategický výskum (FRS) pre France 24 uviedla, že medzi francúzskymi národnými záujmami a záujmami zvyšku západnej Európy skutočne existuje „kompatibilita“ vzhľadom na dlhodobé členstvo Francúzska v Európskej únii a NATO.

zdroj: TASR/ Justin Tallis/Pool via AP)

„Pretože sme členom vysoko integrovaného regionálneho spoločenstva a vojenskej aliancie, náš životný záujem sa do veľkej miery automaticky zhoduje s životnými záujmami našich susedov,“ povedala pre agentúru AFP.

Varovala však, že nemôže existovať „žiadna záruka“ o tom, ako by prezident rozhodoval o „životne dôležitých“ záujmoch, ak by bol konfrontovaný s rizikom jadrovej odvety namierenej proti Francúzsku.

Kým dôjde k akejkoľvek zmene doktríny, Francúzsko by mohlo podniknúť určité obmedzené praktické kroky na zapojenie spojencov, ako napríklad pozvanie ich účasti na cvičeniach s jadrovými zbraňami so sprievodnými stíhačkami alebo zásobovacími funkciami.

V akej pozícii sú Briti?

V Británii o použití jadrových zbraní rozhoduje sám premiér, a to aj napriek tomu, že Spojené kráľovstvo nakupuje svoje jadrové rakety a hlavice od USA.

Ale na rozdiel od Francúzska sú britské jadrové zbrane „už súčasťou rozšírenej záruky odstrašovania  NATO“, hovorí pre France 24 Marion Messmerová, vedúca výskumníčka v Medzinárodnom bezpečnostnom programe v Chatham House. V tomto zmysle, povedala pre agentúru AFP, Británia už poskytuje „nejakú“ jadrovú ochranu pre zvyšok Európy.

Nad diskusiou o akejkoľvek európskej jadrovej sile sa vynára otázka jej dôveryhodnosti. Francúzsky a britský arzenál má obmedzenú veľkosť a existujú pochybnosti o schopnostiach prvého úderu.

Mimoriadny summit aj s Ficovou účasťou

Lídri EÚ sa budú touto otázkou zaoberať vo štvrtok na mimoriadnom summite v Bruseli, ktorý sa zameria na podporu Ukrajiny a európskej obrany. Britský premiér Keir Starmer sa na summite nezúčastní. Jediným hosťom mimo EÚ je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na rozdiel od londýnskeho summitu, ktorý sa konal minulú nedeľu, na ňom tentokrát nebude chýbať ani slovenský premiér Robert Fico. 

Dôležitým signálom v predvečer summitu je, že strany možnej budúcej nemeckej vlády sa na utorkových sondážnych rozhovoroch dohodli na obrovskom finančnom balíku, ktorý má obsahovať stovky miliárd eur na obranu a investície do infraštruktúry.

Ako informovala ČTK, po treťom kole rokovaní konzervatívci z únie CDU/CSU a sociálni demokrati (SPD) uviedli, že zmenia kvôli výdavkom na obranu ústavné opatrenia známe ako dlhová brzda a vytvoria osobitný infraštruktúrny fond s objemom 500 miliárd eur.

Dohoda na obranných výdavkoch je dôležitým signálom aj pre štvrtkový mimoriadny summit Európskej únie o Ukrajine, na ktorý pôjde dosluhujúci kancelár Scholz. Ten sa dnes stretne s Merzom a ďalšími vyjednávačmi o budúcej vláde, aby pred summitom skoordinovali svoje pozície.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie