Turecká „operácia“ proti Kurdom je len vrchol ľadovca, medzi národmi to vrie dlhé roky

Kurdi, indoeurópsky národ Blízkeho východu, sú príbuzní hlavne s Peržanmi (teda s dnešnými Iráncami), ktorých je takmer 40 miliónov. To je slušné číslo, rovnajúce sa počtu obyvateľov Poľska či viac, než má Slovensko, Česko, Maďarsko a Rakúsko dohromady.

No nemajú žiadny vlastný štát a často sa tak o nich hovorí ako o „najväčšom národe bez vlastnej krajiny“. Nie že by o ňu nemali záujem, práve naopak, len to by si museli iné štáty, vrátane Turecka, kde žije najviac Kurdov, nechať odtrhnúť kus svojho terajšieho územia. A to, samozrejme, Ankara nedovolí.

Putin verí nezmyslom z ruskej televízie a chce veľké víťazstvo, tvrdia informované zdroje

Okrem Turecka by sa pre vznik vysnívaného Kurdistanu musela zrieknuť časti svojho územia aj Sýria, Irak a dokonca Irán. Vyzeralo by to asi nasledovne:

zdroj: Theculturetrip.com

Kurdi pritom svoje územie mali mať, teda aspoň to tak chvíľu vyzeralo.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať článok

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Kedy boli Kurdi blízko k vzniku vlastného štátu
• Medzi koho sa napokon ich územie rozdelilo
• Čo je PKK a ako ju vníma Západ
• Prečo sa teroristi z ISIS obávali kurdských žien
• Z čoho bolo vtedy obviňované Turecko
• Čím Ankara ospravedlňuje svoj súčasný vojenský zásah proti Kurdom v Iraku
• Koľko rokov trvá a koľko obetí si už vyžiadal tento konflikt

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom

Zdroje: Al Jazeera, SITA, TASR, Denník N, archív Startitup, archív Startitup 2, Islamskému štátu na dostrel II (Lenka Klicperová a Markéta Kutilová)