František Kekely Afrika Blízky východ
Martin Navrátil. Kongo. Afrika

Privítali nás výstrely, nabehli vrtuľníky a tureckí vojaci nám kázali, aby sme nastúpili do obrneného transportéru

  • Budeš prekvapený, kde všade Slováci cestujú
  • Prečo sa Afgánci usmievajú? Aké mäsko si denne doprajú Somálci?... Čo si o týchto krajinách nevedel
  • „Cestovali sme autom, ktoré sa začalo kaziť. Niekoľkokrát sme museli prespať v autoservisoch. Miestni sa zakaždým bez váhania vysťahovali zo svojich domov a trvali na tom, aby sme u nich prespali,“ hovorí o Líbyi Katka.
  • Budeš prekvapený, kde všade Slováci cestujú
  • Prečo sa Afgánci usmievajú? Aké mäsko si denne doprajú Somálci?... Čo si o týchto krajinách nevedel
  • „Cestovali sme autom, ktoré sa začalo kaziť. Niekoľkokrát sme museli prespať v autoservisoch. Miestni sa zakaždým bez váhania vysťahovali zo svojich domov a trvali na tom, aby sme u nich prespali,“ hovorí o Líbyi Katka.

Mnohých to možno prekvapí, ale krajiny ako napríklad Irán či také africké Zimbabwe navštevujú Slováci naozaj pravidelne a bežne. Samozrejme, hovoríme o časoch pred koronou.

View this post on Instagram

A little of sincere childish smile never hurts! 🙂 Greetings from my favourite Ethiopia. 💚💛❤️ New English article about this country on the webstite: www.travelers.sk . . . ………….. 🇸🇰🇸🇰🇸🇰: Trocha úprimného detského úsmevu nikdy neuškodí! 🙂 Pozdrav z milovanej Etiópie. 💚💛❤️ Článok z tejto krajiny i na webe: www.travelers.sk #Ethiopia #Etiopia #Habesha #Africa #Afrika #people #children #travel #travelphoto #traveling #instatravel #daybyme #photooftheday #yourshotphotographer #natgeo #Fefe #Kysucannacestach #Slovakboy #Slovakboys #digitalnomad #backpacker #backpackergalaxy #iamtb #traveler #travelers #earth #planetearth #discover #explore #travelerssk

A post shared by František Kekely •Travelers.sk (@travelers.sk.frantisek.kekely) on

No nájdu sa aj takí Slováci, ktorí sa neboja ísť ani do miest, kde by nešli ani naozaj tí smelí a rôznym krajinám otvorení cestovatelia. Neboja sa navštevovať tie najnebezpečnejšie krajiny sveta, o ktorých ak my niečo počujeme, tak že sa tam opäť bojuje či zas niečo zlé stalo. No oni sami sa často na tieto krajiny pozerajú trochu inak.

View this post on Instagram

What some Ethiopian farmers need when they go to the field? AK-47! 😀 By the way, they were really very nice guys who didn't have a problem take pictures with us. . . . ………………….. 🇸🇰 slovensky: Čo potrebujú niektorí etiópski farmári, keď idú na pole??? AK-47! 😀 Inak, boli to naozaj milí chalani, čo sa s nami i radi vyfotili. 😀 #Banna #Ethiopians #Ethiopian #Habesha #Ak47 #weapons #guns #people #Africa #Ethiopia #Omovalley #EasternAfrica #Africatribes #tribes #travel #traveling #instatravel #travelingram #natgeo #yourshotphotographer #discover #explore #earth #farmers #daybyme #photooftheday #dnescestujem #lovcizazitkov #Kysucannacestach #travelerssk

A post shared by František Kekely •Travelers.sk (@travelers.sk.frantisek.kekely) on

Dovolenka v Sýrii?

Jednou z krajín, ktorú Slováci taktiež celkom bežne navštevovali a mnohí na ňu skutočne radi spomínajú, je Sýria. Áno, tá Sýria, ktorú si dnes hneď spojíme s vojnou, Islamským štátom, terorizmom či utečencami. Rok 2011, kedy tu začala vojna, všetko zmenil a obľúbenú krajinu mnohých cestovateľov prikryl tieň krutej, občianskej vojny.

„Milí ľudia a fantastické pamiatky od staroveku cez kresťanské a islamské chrámy. Sýria mala potenciál Egyptu, no osud a niekto iný to chcel inak,“ spomína Tomáš Kubuš, ktorý Sýriu navštívil niekoľkokrát.

No nájdu sa Slováci, ktorí sú ju ochotní navštíviť aj teraz. Nie na celom území Sýrie sa bojuje a napríklad hlavné mesto Damašek je už akoby mimo vojny. Dokonca, na Slovensku môžete nájsť aj známu cestovnú kanceláriu, ktorá pridala sýrsky Damašek do svojej ponuky už tento rok.

A za spomenutie určite stojí i jedna žena, Slovenka, ktorá sa v týchto časoch nebojí navštíviť ani tie nebezpečné oblasti Sýrie či severného Iraku. Ivana Mrvová je slovenskou novinárkou, ktorá tieto oblasti nedávno navštívila a plánuje sem v blízkej dobe ďalšiu cestu.

Gepostet von Iva Mrvová am Donnerstag, 12. September 2019

„Irak a Sýriu poznáme najmä ako synonymum pre vojnu. No omnoho menej na nich hľadíme ako na miesta, kde sa napríklad zrodila civilizácia, stvorilo Sumerské písmo a do nebies stavala Babylonská veža.

Poznáme ich ako miesta, ktoré nedávno obsadil Islamský štát a spustil náboženskú vojnu. Omnoho menej však vieme, ako vedľa seba stáli sunniti, šiíti, kresťania a jezídi, Iračania a Sýrčania, aby ho porazili. Sú to miesta, ktoré nám ukazujú to najlepšie a najhoršie v nás,“ hovorí pre Startitup Ivana Mrvová.

Viac z jej ciest sa môže dočítať aj na jej blogu Ivapise či neskôr v knihe, ktorú pripravuje.

Vrtuľníky, tanky a uprostred Arabskej jari

Skúsenosti so spomínaným, susedným Irakom majú aj ďalší Slováci. Verte či nie, niektorí len proste cestovali a spoznávali región, ktorý ich zaujíma.

Jedným z takých je práve Tomáš, ktorý sa v Iraku ocitol uprostred paľby. No nešlo o žiadnu prestrelku s cieľom niekoho trafiť, ale takto sa v Iraku oslavovali výsledky miestnych volieb.

zdroj: Streetfoodhunters.com/ Tomáš Kubuš. Oslava irackých volieb

Tomáš má na zaujímavé udalosti a momenty proste šťastie – hoci mnohí by sme to videli asi opačne. Taktiež bol v egyptskej Káhire presne vtedy, keď v arabskom svete vypukla Arabská jar, teda keď ľudia viacerých arabských krajín vyšli do ulíc (vrátane Egypta) a požadovali zmenu vlády a zvrhnutie jednotlivých diktátorov vo svojich krajinách.

„Boli sme tam medzi vypálenými autami a davom, ktorý oslavoval. Počas intenzívnych pár hodín sme stretli mimoriadne príjemných ľudí, zistili sme, ako chutí slzný plyn, že na neho pomáha ocot s cibuľou.

A keď sme sa prebudili do ďalšieho rána, už boli pri múzeu tanky, rozostavané barikády a Mubarakova budova na brehu Nílu horela. Apokalyptické ráno, no unikátny zážitok z toho, že človek bol na mieste, kde sa tvorila história,“ opisuje spomienky na Arabskú jar Tomáš.

zdroj: Streetfoodhunters.com/ Tomáš Kubuš. Egypt sa zobudil do Arabskej jari a rodák z Prievidze bol priamo v dianí.

Zaujímavé situácie zažil na svojich cestách aj v tureckom Kurdistáne, kde často dochádza k stretom medzi tureckou armádou a Kurdmi. „Privítali nás tam výstrely v okolitých horách. Potom sa spustila akcia, nabehli vrtuľníky, tureckí vojaci a zrazu boli pri nás, že aby sme nastúpili do obrneného transportéru, pretože to tam podľa nich nebolo bezpečné.

Mne však prišlo nebezpečnejšie voziť sa po kurdských uliciach s tureckými vojakmi a tak som odmietol, za čo som neúmyselne získal uznanie miestnych Kurdov, ktorí sa z toho, že som Turkov odmietol, náramne tešili.“

zdroj: Streetfoodhunters.com/ Tomáš Kubuš. Tomáš s kurdskými bojovníkmi

Afgánsky úsmev

Ďalšou z krajín, o ktorej vás napadne len vojna, vojna a vojna, je Afganistan. Ani túto krajinu nedokázali niektorí Slováci obísť a nepozrieť sa do nej. Jedným z nich je Martin Navrátil, slovenský „travel bloger,“ ktorý si chcel dokončiť zoznam navštívených krajín v rámci starej Hodvábnej cesty a pritiahla ho i zvedavosť – vytvoriť si na túto krajinu svoj vlastný názor.

„Mám prejdených vyše sto krajín, ale takú chudobu som asi v živote nezažil. Nikde na svete so mnou nelomcovali emócie tak silno ako tu… Ale čo ma najviac šokovalo? Že ľudia sa tu niekedy viac usmievajú na seba ako u nás. „A čo keď je toto posledný deň?,“ povedal mi na to jeden Ahmed pri čiernom čaji, na ktorý ma pozval.“ – opisuje Startitup túto ázijskú krajinu Martin.

View this post on Instagram

Prešli sme cez 180 krajín sveta a preto sme sa rozhodli, že každý druhý deň, sem dáme jednu obľúbenú fotografiu z danej krajiny spolu s krátkym príbehom či postrehom. Pôjdeme od A až po Z. Začíname Afganistanom. Veľa ľudí o Afganistane hovorí, ale nikto ho poriadne nevidel. Takmer každý má naňho názor. Asi toto je tá túžba, ktorá nás sem privádza pravidelne. Nie, nepôjdeme tu proti prúdu a nebudeme hovoriť, že Afganistan je absolútne bezpečný a všetci sú nesmierne pohostinní. Neskutočná milota ľudí sa tu mieša s debilitou jednotlivcov. Afganistan nie je ani klasická dovolenková destinácia. Turistický ruch tu raz bude, ale to bude ešte veľmi dlho trvať. To skôr vyletia prví turisti do vesmíru. Afganistan je neskutočne hrdou krajinou. ,,Milujeme svoju krajinu nado všetko a nikdy ju neopustíme“ povedal nám Ahmed z Kábulu a pritom sa neustále usmieva. Sedíme v rozvalinách starého prezidentského sídla pri západe slnka. Stavba, ktorá mala symbolizovať novú etapu krajinu je dnes plná dier po guľometoch, protitankových striel a výbuchov.  Práve tie úsmevy nás v celej krajine šokovali. Každodenný boj o prežitie a oni sa usmievajú. ,,Vieš, treba si užiť každú chvíľu, ktorú máme“ dokončili sme náš rozhovor pri zrúcanine starej stredovekej pevnosti nad Kábulom. Slnko zapadalo a v tieni slnečných lúčov sa zjavili  3 vojenské vrtuľníky, ktoré sa vracali zo svojej misie v Kundúze. #dnescestujem #dnesnosim #okolosveta #aktuality_sk #afganistan #daybeme #interezsk

A post shared by Travelistan (@travelistan.sk) on

Legendárne Somálsko, kde vraj beloch prežije max tri hodiny

„Somálsko je asi najmenej navštevovaná krajina na svete. Od roku 2012 do roku 2020 ju navštívilo cca 100 turistov. Skoro 30 rokov tam zúrila občianska vojna a miestna legenda hovorí, že život belocha v hlavnom meste Mogadiši bez ochranky je maximálne 3 hodiny. Zaujímalo ma, čo je na tom pravdy,“ začína s nami rozhovor o Somálsku Peter Gregor.

Po jeho úvode sme čakali všeličo, no nastal zvrat, ktorý prekvapil aj nás v redakcii: „Veľmi rýchlo som však zistil, že pokiaľ Somálsko navštívite z nezištných dôvodov, ľudia s k vám správajú ako azda všade na svete – s rešpektom a úctou – možno ešte o čosi viac ako v našich takzvaných civilizovaných krajinách. Návšteva tejto krajiny bola pre mňa veľmi príjemným prekvapením, nielen kvôli ľuďom, ale i kvôli prekrásnej prírode na samom juhu,“ rozpráva Peter.

Prekvapením pre neho bolo aj to, aké jedlo si Somálci vedia dopriať. Veď predsa vtipy o vychudnutých, hladných Somálcov pozná snáď každý. No mäso, či už z ťavy alebo z kozy, taktiež ryby, im videl Peter na tanieri vraj každý deň. Svoje zážitky a viac o tejto netypickej, takmer nenavštevovanej, krajine napísal aj vo svojej knihe s názvom „Mimo turistickej zóny.“

Ďalšie africké lahôdky

Za jednu z najnebezpečnejších krajín sveta je považovaná aj Konžská demokratická republika (poznámka: Kongo je iná krajina), ktorá sa už dlhšie zmieta v striedavom chaose občianskej vojny a pôsobí v nej hneď niekoľko povstaleckých, vojenských skupín, ktoré tu zvyknú súperiť o moc nad oblasťami a miestnymi nerastnými surovinami.

Samozrejme, aj tu sa niektorí rozhodli zavítať a pozrieť, ako taká obrovská, zaujímavá krajina na rovníku Afriky môže vyzerať. „Nič tam neplánujte, nedá sa to – radil nám Nemec Hans a mal neskutočnú pravdu. Môžeme ďakovať neviem komu, že nám to všetko vyšlo viac, než sme si predstavovali.

Gepostet von Travelistan am Mittwoch, 29. Juli 2020

Nielen že sme splavili časť rieky Kongo, ale aj dokázali prejsť cez prales a preputovať z východnej do západnej časti krajiny. Vraj sme prví Slováci, ktorí to dokázali. Mali sme ale neuveriteľné šťastie. Po našom odchode sa zas rozpútali nepokoje medzi jednotlivými armádami,“ spomína Martin Navrátil.

Okrem Konga zažil zaujímavé časy v Afrike aj v roku 2013 v Mali, kde vtedy vypukla vojna medzi bývalými vojakmi líbyjského vodcu Kaddáfiho a miestnymi, štátnymi zložkami. Ako už vieme, Martin sa bezpečne vrátil aj odtiaľ.

Spomeňme si ďalšiu krajinu, ktorú si možno spájaš len s chudobou a vojnou – Sudán. Táto africká krajina pod Egyptom má viac pyramíd než samotný Egypt a nebyť korony, bola na ceste stať sa celkom bežnou destináciou. Už v minulom roku sa nazbieralo zopár slovenských zájazdov, ktoré sa tu prišli s cestovkou pozrieť.

Len nedávno sa odtiaľ vrátila Katarína Mišúnová, ktorá tam bola v rámci humanitárnej pomoci. Katka, ktorá študovala v Egypte, má však prejdené aj iné, zaujímavé krajiny Afriky ako Eritreu, Líbyu či Alžírsko, kde bola minulý rok počas protivládnych, masových demonštrácii.

„Po Líbyi sme cestovali vlastným autom, ktoré sa nám začalo kaziť. Niekoľkokrát sme museli prespať v autoservisoch. Miestni sa zakaždým bez váhania vysťahovali zo svojich domov niekam k susedom a trvali na tom, aby sme u nich strávili noc.

Pred pár dňami som sa vrátila z humanitárnej misie v Sudáne, kde sme okrem iného stavali stany rodinám, ktoré prišli o svoje domovy vďaka povodniam. Aj napriek tomu, že títo ľudia prišli úplne o všetko, z vďačnosti a pohostinnosti nám neustále núkali čaj, kávu a jedlo… niekoľkokrát dokonca svoje vlastné deti,“ spomína na Afriku Slovenka Katka.

zdroj: Katarína Mišunová

Najnovšie