Ukrajinci ničili tajomné budovy. Používajú taktiku, ktorej sa Kremeľ veľmi bojí

Sociálne siete v posledných dňoch zaplavili zábery tajomných budov, na ktoré cielili ukrajinské rakety. K útokom došlo na Rusmi okupovanom Kryme, a tak nie je vylúčené, že Ukrajinci použili britsko-francúzsku strelu Storm Shadow, ktorú získali od Britov. Strela má dolet cez 250 kilometrov, dokáže tak zasiahnuť aj ciele na polostrove.

Poškodená budova má byť špecializovaný vojenský radar, ktorý je obklopený guľovou kupolou, uvádza Komputer Swiat. Guľová kopula má radar chrániť pred vplyvmi počasia, ako je námraza alebo silný vietor, ktoré môže narušiť jeho činnosť.

Kupola môže byť vyrobená z rôznych materiálov, napríklad zo sklenených vlákien, cez ktoré môžu prenikať rádiové vlny. Pre raketu by tieto materiály nemali predstavovať problém.

Nie je isté, na čo Ukrajinci mierili, no na sociálnych siestach sa hovorí, že radarová stanica mala slúžiť ako stanica pre iránske samovražedné drony Shadid. Ak Ukrajinci naozaj použili strely Storm Shadow, ktorých majú len pár kusov, muselo ísť o významný ciel.

Looks like damage radar site in Crimea is visible on satellite images. Satellite images by @HamWa07 https://t.co/urzISp9Wvr pic.twitter.com/YQSkdtuIO8

— Special Kherson Cat 🐈🇺🇦 (@bayraktar_1love) June 11, 2023

Ukrajiny používajú strely len na významné ciele, zabiť mali aj ruského generála 

Ukrajina používa tieto strely práve v rámci taktiky, z ktorej má Kremeľ veľký strach. Kyjev ich využíva na útoky na ruské velenie a logistiku. To je rovnakú stratégiu začali prvýkrát Ukrajinci používať v minuloročnej Chersonskej ofenzíve. Vďaka tomu, že britsko-francúzska strela má dlhší dosah Ukrajinci ňou môžu útočiť prakticky po celej dĺžke Ruskom okupovaného územia.

Ruskú Čiernomorskú flotilu treba poslať ku dnu mora, šokuje americký generál

Doteraz boli Ukrajinci limitovaný doletom amerického salvového raketometu HIMARS, voči ktorému sa už Rusi naučili brániť premiestňovaním logistických a veliteľských centier mimo dosahu zbrane.

Storm Shadow si navyše mala zapísať už aj jednu významnú obeť. Má ísť o ruského generála Sergeja Goriačeva, ktorý mal zomrieť v pondelok pri raketovom útoku Ukrajiny v Záporožskej oblasti.

„V dôsledku raketového útoku nepriateľa zomrel… generálmajor Sergej Goriačev,“ uviedol populárny vojenský bloger Vojenkor na sociálnej sieti Telegram.

zdroj: British MoD/Mark Parkinson

Goriačev v minulosti velil aj ruským jednotkám v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko. Viacero ruských vojenských blogerov uviedlo, že Goriačeva zrejme zabila strela Storm Shadow, ktorú Ukrajine dodala Británia.

Ruské ministerstvo obrany správy o Goriačevovej smrti ešte nekomentovalo.

Predpokladá sa, že od začiatku invázie Ruska na Ukrajiny zomrelo vyše desať ruských generálov, uvádza agentúra TASR, ktorá sa odvoláva na denník The Guardian.

Asi 80 percent územia Záporožskej oblasti ležiacej na juhu Ukrajiny ovládajú ruské sily a predpokladá sa, že táto oblasť je jedným z cieľov ukrajinského protiútoku.

Putin naznačil ďalší útok na Kyjev

Kremeľ sa ale napriek prebiehajúcej ofenzíve Ukrajiny, a neschopnosti udržať i tie územia, ktoré nelegálne anektoval, zrejme nevzdal cieľu dobyť hlavné mesto Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok naznačil, že sa znova pokúsi dobyť ukrajinské hlavné mesto Kyjev, a vyhrážal sa novou ruskou ofenzívou. V stredu to uviedli tlačová agentúra Reuters a portál britskej televízie Sky News.

Putin to povedal v Kremli počas niekoľkohodinového odpovedania na otázky 18 ruských vojnových dopisovateľov a blogerov. Jeho slová o Kyjeve odvysielala ruská štátna televízia.

Rusku sa nevydaril útok na Kyjev vo februári 2022 na začiatku invázie na Ukrajinu, ktorá sa z „trojdňovej špeciálnej vojenskej operácie“ zmenila na vyše 15-mesačnú plnohodnotnú vojnu. Napriek tomu Putin uvažuje nad druhým pokusom.

Ruskí vojaci „už boli blízko Kyjeva“, povedal ruský prezident. „Mali by sme sa tam vrátiť alebo nie? Na to môžem dať odpoveď len ja sám,“ dodal.

zdroj: TASR/AP, Pavel Bednyakov

Putin tiež vyhlásil, že Moskva sa možno pokúsi dobyť ďalšie ukrajinské územie a vytvorí tam pohraničné „asanačné pásmo“, aby zabránila ostreľovaniu Ruska. Reagoval tým na útoky na Kurskú a Belgorodskú oblasť na hranici s Ukrajinou.

To, koľko územia Rusko dobyje, podľa Putina závisí „od možností, ktoré sa objavia po takzvanej (ukrajinskej) protiofenzíve“.

Ruský prezident niekoľkokrát použil slovo „vojna“ a vyslovil aj množstvo ďalších varovaní voči Západu. Spomenul tiež, že Moskva uvažuje nad odstúpením od čiernomorskej obilninovej dohody.

Rusko podľa Putina nepotrebuje vyhlásiť výnimočný stav na území celej krajiny a bude aj ďalej odpovedať na porušovania svojich červených čiar. Putin povedal, že mnohí v Spojených štátoch nechcú tretiu svetovú vojnu, ale Washington robí dojem, že sa vyostrenia neobáva.