Ukrajine by sme mali nechať otvorené dvere do NATO, tvrdí veľvyslanec. Trump tlačí na dohodu

Ukrajina čelí najvážnejšiemu diplomatickému tlaku od začiatku ruskej invázie v roku 2022. Ako informoval denník The Wall Street Journal, predstavitelia administratívy Donalda Trumpa predložili ukrajinským partnerom sériu návrhov, ktoré by mohli zásadne zmeniť kontúry celej vojny.

Tieto návrhy obsahujú aj potenciálne uznanie ruskej anexie Krymu z roku 2014 Spojenými štátmi a vylúčenie Ukrajiny zo vstupu do NATO.

Zatiaľ čo Washington čaká na odpoveď Kyjeva, v Európe sa začína preskupovať bezpečnostná architektúra. Kľúčovým aktérom sa stáva Francúzsko – nielen ako diplomatická autorita, ale aj ako vojenská mocnosť, ktorá otvorene ponúka spojeneckým krajinám svoju ochranu pod tzv. „jadrovým dáždnikom“.

Macron hovorí o jadrovom dáždniku pre spojencov

Francúzsky veľvyslanec v Českej republike Stéphane Crouzat v rozhovore pre CNN Prima NEWS potvrdil, že Paríž stojí za Ukrajinou „pevne a dlhodobo“. Prezident Emmanuel Macron podľa jeho slov pred niekoľkými týždňami oznámil navýšenie vojenskej pomoci Kyjevu o ďalšie dve miliardy eur.

Francúzsko je zároveň lídrom tzv. „koalície ochotných“ – neformálneho zoskupenia krajín, ktoré hľadajú cesty, ako posilniť Ukrajinu aj bez priamej účasti USA.

Súčasťou tejto iniciatívy sú aj spoločné misie najvyšších vojenských predstaviteľov Francúzska a Veľkej Británie do Kyjeva, ktorých cieľom je zistiť, akú podporu ukrajinská armáda skutočne potrebuje – na zemi, vo vzduchu aj na mori.

Crouzat otvorene pripustil, že neistota ohľadom budúcej politiky USA vyvoláva v Európe pochopiteľné obavy. „Nevieme, či sa Spojené štáty budú chcieť naďalej angažovať v NATO, a už vôbec nie, či budú naďalej podporovať Ukrajinu,“ uviedol diplomat.

Pripomenul pritom, že v prípade útoku na člena NATO je podľa článku 5 povinnosťou všetkých ostatných krajín ho brániť – otázne však je, ako by sa USA zachovali v prípade opätovného zvolenia Donalda Trumpa.

Francúzsko má podľa veľvyslanca „menej ako 300 jadrových hlavíc“, no Crouzat zdôrazňuje, že „viera v ich použiteľnosť je kľúčovým faktorom odstrašenia“.

K dispozícii má štyri jadrové ponorky a stíhačky Rafale vybavené jadrovými zbraňami. Macron označuje svoju politiku za „striktnú dostatočnosť“ – nie počet, ale presvedčivosť je to, čo má odradiť potenciálnych útočníkov.

Trump tlačí na rýchle rozhodnutie, Ukrajina má len niekoľko dní

Zatiaľ čo Paríž posilňuje spoluprácu s európskymi partnermi, americká administratíva pod vedením Donalda Trumpa predložila v Paríži Ukrajincom návrh na ukončenie vojny.

Ako uvádza The Wall Street Journal, dokument obsahuje návrhy na zásadné ústupky Rusku vrátane trvalého vylúčenia Ukrajiny zo Severoatlantickej aliancie.

Donald Trump dúfa, že Rusko a Ukrajina sa dohodnú ešte tento týždeň: Ak sa tak stane, sľubuje, že „zarobia majland“

Západní diplomati pritom potvrdili, že ide o iniciatívu, ktorá by sa – ak sa dosiahne zhoda medzi Ukrajinou, USA a EÚ – mohla čoskoro predložiť aj Moskve.

Odpoveď Kyjeva sa očakáva v priebehu niekoľkých dní na stretnutí v Londýne. Tlak je enormný. Ukrajinská vláda čelí dileme: buď prijme Trumpovu ponuku, ktorá by síce mohla znamenať krátkodobé zastavenie bojov, no zároveň aj legitimizáciu ruskej okupácie, alebo sa rozhodne pokračovať v boji, no s neistou podporou Spojených štátov.

Otvorené dvere do NATO: viac symbol ako realita?

Veľvyslanec Crouzat napriek zložitosti situácie tvrdí, že Ukrajine treba nechať otvorené dvere do NATO. Aj keď je reálne členstvo momentálne v nedohľadne, už samotné zachovanie tejto možnosti má podľa neho veľký strategický význam.

„Najväčšou bezpečnostnou zárukou Ukrajiny nie je len členstvo v NATO, ale schopnosť vlastnej obrany,“ vysvetlil diplomat.

Francúzsko preto presadzuje pomoc pri budovaní ukrajinskej armády – nielen v podobe zbraní, ale aj vojenskej prítomnosti „v tylových oblastiach“, ktorá by mala pôsobiť ako faktor odstrašenia.

Nejde však o mierové sily v klasickom zmysle – Francúzsko a jeho spojenci sa neprezentujú ako neutrálni sprostredkovatelia, ale ako aktívni podporovatelia ukrajinskej obrany.

Jadro ako posledné slovo

Macron v marci otvoril strategickú debatu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na európskych spojencov. Ako pripomenul veľvyslanec Crouzat, jadrové zbrane Francúzska nebudú nikdy zdieľané s inými krajinami – rozhodnutie o ich použití zostáva výlučne v rukách prezidenta republiky.

Zároveň však zdôraznil, že ochrana, ktorú Paríž ponúka, je reálna a vážna. Hoci počtom hlavíc zaostáva za Spojenými štátmi, Ruskom či Čínou, francúzska kapacita odpovede je podľa neho „absolútne dôveryhodná“.

Európa v tieni dvoch stratégií

Rozdiel medzi prístupom USA a Francúzska je markantný. Zatiaľ čo Paríž stavia na dôvere, jednotnej obrane a odstrašení, Washington pod vedením Trumpa kladie na stôl návrhy, ktoré by mohli zásadne oslabiť pozíciu Ukrajiny.

Či sa Ukrajina rozhodne pristúpiť na kompromis, alebo sa ešte viac oprie o svojich európskych spojencov, ukáže už najbližší týždeň. V stávke nie je len jej vlastná budúcnosť, ale aj dlhodobá bezpečnosť celého kontinentu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie