Unikli plány USA na zmenu režimu v Iráne: V hre bol muž, ktorý chcel kedysi vymazať Izrael z mapy

Americko-izraelská vojna proti Iránu mala mať podľa zistení denníka New York Times aj oveľa ambicióznejšie politické pozadie, než oficiálne zaznievalo z Washingtonu. Spojené štáty a Izrael mali vstupovať do konfliktu s predstavou, že po oslabení alebo páde iránskeho vedenia by sa k moci mohol dostať Mahmúd Ahmadínedžád, bývalý prezident Iránu známy tvrdými protiizraelskými a protiamerickými postojmi.

Išlo o mimoriadne nezvyčajnú voľbu. Ahmadínedžád v minulosti podporoval iránsky jadrový program, presadzoval tvrdú líniu voči Západu a počas svojho prezidentovania sa stal symbolom konfrontačnej politiky Teheránu. Známy bol aj výrokmi o tom, že Izrael má byť „vymazaný z mapy“. Práve tento politik sa však mal objaviť v úvahách o možnej zmene vedenia Iránu.

Denník New York Times píše, že plán vypracovali Izraelčania a s Ahmadínedžádom sa o ňom malo konzultovať. Niektorí americkí predstavitelia však pochybovali, či je návrat bývalého prezidenta k moci vôbec realistický.

Zásah na dom mal byť súčasťou širšej operácie

Plán sa mal skomplikovať už v prvý deň vojny. Izraelský útok na Ahmadínedžádov dom v Teheráne bol navrhnutý tak, aby ho oslobodil z domáceho väzenia. Americkí predstavitelia oboznámení s operáciou a človek z okolia bývalého prezidenta uviedli pre New York Times, že úder mal zasiahnuť stráže, ktoré ho držali pod dohľadom.

Ahmadínedžád útok prežil, no podľa týchto informácií bol zranený. Po zásahu sa mal od plánu zmeny režimu odvrátiť. Verejne sa odvtedy neobjavil a nie je známe, kde sa nachádza ani v akom je stave.

Samotný dom na konci slepej ulice nebol výrazne poškodený. Zničené však malo byť bezpečnostné stanovište pri vstupe do ulice. Iránske médiá najskôr prinášali správy, že Ahmadínedžád zomrel, neskôr však oficiálne agentúry uviedli, že prežil a zabití boli jeho takzvaní osobní strážcovia. V skutočnosti išlo o členov Revolučných gárd, ktorí ho zároveň strážili aj držali pod kontrolou.

Prečo mohol byť pre USA a Izrael zaujímavý

zdroj: Wikimedia Commons/Marcello Casal, Jr.

Ahmadínedžád nebol umierneným politikom, ale v posledných rokoch sa dostával do čoraz väčšieho sporu s iránskym režimom. Po odchode z prezidentskej funkcie obviňoval vysokých predstaviteľov z korupcie a zlého riadenia krajiny. Trikrát sa pokúsil znovu kandidovať za prezidenta, v rokoch 2017, 2021 a 2024, no Rada strážcov mu kandidatúru vždy zablokovala.

Zbraň, ktorou Rusi ničili Ukrajincov, má rivala. Kyjev ukázal kĺzavú bombu s 250 kilogramovou hlavicou

Pre Washington a Izrael tak mohol predstavovať človeka, ktorý poznal vnútorné fungovanie iránskeho systému, no zároveň bol v konflikte s jeho vedením. Človek z Ahmadínedžádovho okolia pre New York Times tvrdil, že Američania ho vnímali ako osobu schopnú riadiť iránsku politickú, sociálnu a vojenskú situáciu.

Biely dom však verejne zdôrazňoval iné ciele. Hovorkyňa Anna Kellyová uviedla, že prezident Donald Trump mal pri operácii Epic Fury jasné zadanie. Išlo o zničenie iránskych balistických rakiet, výrobných kapacít, oslabenie námorníctva a iránskych spojencov. Vyhlásila, že „armáda Spojených štátov splnila alebo prekročila všetky svoje ciele“.

Teherán sa pripravuje na ďalšie kolo napätia

Politické plány sa však nenaplnili tak, ako si ich izraelská strana predstavovala. New York Times opisuje viacfázový scenár, ktorý počítal s leteckými útokmi, zabitím najvyšších iránskych lídrov, mobilizáciou Kurdov a následnou politickou nestabilitou. Pod tlakom poškodenia infraštruktúry a rastúceho chaosu mal režim oslabiť natoľko, že by vznikol priestor pre alternatívnu vládu.

Vývoj v Iráne však ukázal, že režim prežil prvé mesiace vojny. Portál Euronews, ktorý cituje hodnotenie Inštitútu pre štúdium vojny, uvádza, že Teherán sa pravdepodobne pripravuje na obnovenie bojov s USA a Izraelom. Poukazuje na vojenské cvičenia, presuny techniky a snahu chrániť vojenské kapacity.

Irán mal mať stále približne 70 percent predvojnových zásob rakiet a obnoviť prístup k väčšine raketových lokalít pri Hormuzskom prielive. Napätie zvyšujú aj zablokované mierové rokovania. Teherán žiada záruky proti ďalším útokom a uznanie svojej suverenity nad prielivom.

Donald Trump označil prímerie za dohodu na „masívnej životnej podpore“ a dodal, že má len „jednopercentnú šancu“ na prežitie. Uniknuté informácie tak ukazujú, že za vojenskými cieľmi sa objavila aj politická kalkulácia, ktorá rátala s návratom jednej z najkontroverznejších postáv iránskej politiky.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie