Urpiner vymanili z rúk šialeného privatizéra. Dnes na kvalitnom pive točia viac, než 8,5 milióna

  • Jedno z najlepších pív, aké naša krajina má, bolo v minulosti takmer zničené
  • Len šikovné ruky a ľudia so zápalom ho nenechali upadnúť, dnes je im odmenou kopa peňazí
  • Jedno z najlepších pív, aké naša krajina má, bolo v minulosti takmer zničené
  • Len šikovné ruky a ľudia so zápalom ho nenechali upadnúť, dnes je im odmenou kopa peňazí

V 90. rokoch sa stal majiteľom pivovaru Urpín Pavel Čupka (člen HZDS). Jeho praktiky pivo zničili, podnik padol na kolená. Život mu vrátili až dvaja „blázni“, ktorí sa rozhodli zaručiť vlastným majetkom, a tak zachrániť pivovar v konkurze, ktorý bol aj po technologickej stránke v ohavnom stave. Napokon ľuďom dokázali, že aj nemožné je možné. Dnes si Upriner kúpiš v zahraničí, no na Slovensku sme naň obzvlášť hrdí.

Banská Bystrica, mesto 500-ročného piva

Tradícia varenia piva sa v našej krajine viaže na ďalekú minulosť. Už v roku 1501 mali obyvatelia nášho štátu možnosť privoňať k tomuto úžasnému remeslu. Pivovarskými podnikateľmi v Banskej Bystrici boli najprv Nemci, po nich uhorskí priemyselníci a potom obchodujúci Židia. V zachovaných archívnych dokumentoch sa z obdobia udeľovania práv mestu objavuje aj právo variť pivo v domoch námestia, informuje Upriner.

Už v 17. storočí bolo v okolí Banskej Bystrice založených 80 malých pivovarov. Na tradíciu v roku 1971 nadviazal aj novodobý podnik postavený v Radvani – Kráľovej s názvom Pivovar Urpín a s ročnou kapacitou až 350-tisíc hektolitrov. Zo spočiatku ukážkového a chutného piva sa vďaka jeho majiteľovi, ktorý sa neskôr začal politicky angažovať, stala v 90. rokoch nevýživná a nie najchutnejšia verzia nápoja.

Urpiner história pivovar
zdroj: Urpiner/história

Spoločnosť padla do dlhov, tie dosahovali úroveň 1,4 miliardy slovenských korún, pričom ročný obrat bol na úrovni 100 miliónov. To, že sa podnik dostal do konkurzu, nebolo nič prekvapivé. Podobne skončili pár rokov predtým aj pivovary v Košiciach, Trnave či Michalovciach. Možnosť na jeho záchranu bola mizerná, informuje portál O pive.

Ako informovala v tom čase TASR, majiteľ Uprín BB, Pavel Čupka, bol nielen známy miestny podnikateľ, ale aj bývalý predseda Krajskej organizácie HZDS. Návrh na vyhlásenie konkurzu podala spoločnosť Vinaco Holdings Limited, ktorá je spoločným podnikom Penta Group a Credit Suisse First Boston.

Konkurzný správca zachránil, čo sa dalo

Práve Vladimír Nosko, ktorý zastával funkciu správcu konkurznej podstaty, nemalou mierou prispel k tomu, aby sa pivovar podarilo zachovať.  Po páde podniku do konkurzu začal robiť poriadky v zmysle predaja rôznych iných podnikov, ktoré priamo s pivovarníctvom nesúviseli.

Urpiner história pivovar
zdroj: Urpiner/história

Vďaka nebojácnosti a promptnej reakcii zasiahol aj pri prepise viacerých technológií, ktoré si so sebou bývalý majiteľ chcel, takpovediac, ukradnúť prepísaním na inú firmu. Pivovar sa Noskovi podarilo mierne stabilizovať, kým ho o tri roky následne nekúpili dvaja trenčianski priatelia.

Hrobárovi z lopaty

V roku 2007 do spoločnosti vstúpili Branislav Cvik a Ľubomír Vančo. Spoločne pretavili Pivovar Uprín prostredníctvom vtedajšej spoločnosti Goodbeer do dnešného Banskobystrického pivovaru. Nakoľko ich predošlá podnikateľská činnosť mala úplne iné zameranie (Vančo v minulosti podľa Denníka N obchodoval s kancelárskymi potrebami), o pive a procese výroby nevedeli takmer nič. „Prišli sme do pivovaru, kde unikali pary, technológie boli v zlom stave, dokonca na nás susedia zavolali hasičov, že tam uniká čpavok. Bol to havarijný stav, ale nie až na zatvorenie,“ spomína súčasný spolumajiteľ Branislav Cvik pre Forbes.

Urpiner história pivovar
zdroj: Urpiner/história

Priatelia sa pustili do rozsiahlych opráv, zahŕňajúcich reštrukturalizáciu technologického vybavenia a revitalizáciu obchodných a marketingových aktivít tak, aby vrátili pivovaru jeho významné pozície. Kým postavili pivovar na nohy, pracovali nepretržite, dokonca v ňom aj spávali. „Nastavovali sme systém. Dovtedy sa tam faktúry vypisovali na písacom stroji a nepoužívali jednotný informačný systém. Vrátili sme sa do socializmu,“ vraví Cvik.

Slováci sú v pití alkoholu na prekvapivej priečke, ukazuje čerstvá štatistika. Česko je už tradične vysoko

Podstatné bolo udržať výrobu zlatého moku v chode. „Keď zastavíte výrobu, len tak ľahko ju neobnovíte. Pivo u nás leží 50 dní, ak by sme teraz nevyrábali, najbližšie pivo by sme mali takmer o dva mesiace.“ Do celkovej obnovy a modernizácie technologického vybavenia pivovaru investovalo nové vedenie viac ako 5 miliónov EUR. Spoločníci sa pritom museli zaručiť vlastným majetkom, čím pomyselne vložili hlavu už do predom pripravenej slučky.

Nevyriešené vzťahy s dodávateľmi a zamestnancami, ktorých z pôvodných 500 ostalo už len niečo cez 80, naštrbovali chabú dôveru v obnovu pivovaru. Napriek tomu sa to Cvikovi a Vančovi podarilo. „Keď sa pán Čupka začal politicky angažovať, pivovar sa dostal do štádia, keď prestal platiť dodávateľom a začal šetriť na surovinách. To nám vravia výrobári, ktorí tam robia dodnes. My sme vo výrobnom úseku nerobili personálne takmer žiadne zmeny, vedeli sme, že vedia variť dobré pivo, len na to potrebujú aj dobré podmienky a suroviny,“ vraví Vančo pre Denník N.

Z horskej vody a chráneného sladu

Predošlý majiteľ, ktorý zohyzdil, no napriek tomu si ponechal názov Urpín vo svojom vlastníctve, sa rozhodol na surovinách šetriť. To, či sa aj v tomto pivovare vyrábal nápoj z kukurice pridanej do jačmenného sladu, alebo sú to len konšpirácie, nevie povedať ani terajší vlastník. „V princípe, dnes sú pivovary, ktoré varia aj z kukurice. Väčšinou sa to robí tak, že sa kukurica pridáva k jačmeňu. My to tak nerobíme, varíme pivo len z jačmenného sladu, lebo na surovinách šetriť nechceme,“ vraví Vančo pre Denník N.

Varenie piva
zdroj: TASR/Michal Svítok

Dodáva, že v dnešnom Banskobystrickom pivovare sa chcú rýchlemu procesu varenia a nekvalitným surovinám vyhnúť. „Existujú takzvané CK tanky, v ktorých pivo kvasí, a keď dokvasí, tak sa tam chvíľu nechá a potom hneď ide do predaja. To je pre mňa pivo bez duše, pivo veľkých hráčov, ktorí musia chrliť hektolitre. Tak, ako mladé víno, ktoré necháte odležať v sude, chytí dušu, tak to my robíme s pivom. U nás pivo vykvasí a potom 50 až 60 dní čaká v ležiacom tanku. Takéto pivo je typický ležiak, ktorý si odleží svoj čas a stane sa z neho niečo, čo majú pivári radi.“

Urpiner medená pipa
zdroj: TASR/Michal Svítok

Dnes je, podľa informácií pivovaru, nápoj vyrábaný z tých najkvalitnejších surovín zabezpečených regiónom. Z horskej vody z okolitých banskobystrických vrchov, slovenského chmeľu najvyššej kvality a levického sladu pestovaného na úrodných poliach južného Slovenska, ktorý bol v roku 2016 ako prvý a jediný vo svojej kategórii zaradený do registra chránených zemepisných označení EÚ.

Urpiner ako posledný mohykán

Za rok 2019 sa tržby pivovaru pohybovali na úrovni 8,6 milióna eur a napriek tienistej minulosti má firma nulové dlhy a pohľadávky voči štátu. Okrem Slovákmi obľúbeného piva je aj kvalitným partnerom pre štát a ekonomiku. Za rok 2019 odviedla daň v hodnote 51 000 eur, informuje Finstat.

Dane Urpiner
zdroj: Finstat/Urpiner

Lahodný svetlý ležiak je obľúbeným pivom aj v zahraničí, no zároveň si ako jediný zo štvorice najznámejších slovenských pivovarov drží čisto slovenské vlastníctvo, a teda doposiaľ neprijal vstup kapitálu zahraničnej firmy a my veríme, že nám toto národné bohatstvo aj plne ostane.

Zdroje: Urpiner, Forbes, Trend, O pive, Denník N, TASR

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK