USA dlhujú vyše 33 biliónov eur. Týchto 10 krajín ich financuje najviac (PREHĽAD)

Spojené štáty americké sa rady prezentujú ako svetová superveľmoc, no ich finančná situácia odhaľuje inú realitu. Americký štátny dlh aktuálne dosahuje približne 33 biliónov eur, čo predstavuje viac ako 120 % HDP krajiny, uvádza český portál e15. Táto situácia nie je len abstraktným číslom – znamená, že Washington je závislý od ochoty iných krajín požičiavať mu peniaze.

Ako informuje The Washington Post, USA v súčasnosti každoročne minú o takmer 1,8 bilióna eur viac, ako vyberú na príjmoch. Tento trend sa začal dramaticky zhoršovať v posledných 20 rokoch. Zatiaľ čo v roku 2001 mal národ dokonca prebytok, odvtedy k vlne červených čísel prispeli štyria prezidenti, desať zasadnutí Kongresu a dve vojny.

K nárastu dlhu viedli najmä daňové škrty za Busha a Trumpa, nákladné vojny v Iraku a Afganistane (3,7 až 5,5 bilióna eur), rozšírenie programu Medicare a masívne výdavky na zvládnutie finančnej krízy v roku 2008 a pandémie COVID-19. Ani Bidenova administratíva nezastavila tento trend.

Bez zásadných zmien bude americký dlh ako podiel na ekonomike čoskoro väčší než na konci druhej svetovej vojny. A práve tu vstupujú do hry zahraničné krajiny, ktoré financujú americký deficit nákupom štátnych dlhopisov.

Rebríček krajín, ktorým USA dlhujú najviac

1. Japonsko: 1 041,3 miliardy eur 
Japonsko je dlhodobo najväčším zahraničným veriteľom USA. Japonskí investori, vrátane najväčšieho penzijného fondu na svete GPIF, hľadajú v amerických dlhopisoch vyššie výnosy, než aké ponúka ich domáci trh s extrémne nízkymi úrokovými sadzbami.

2. Spojené kráľovstvo: 717,9 miliardy eur 
Londýnske finančné centrum je domovom mnohých fondov a investičných spoločností obchodujúcich s americkým dlhom. Britské banky sú druhými najväčšími používateľmi amerického repo trhu hneď po amerických bankách.

3. Čína: 705,1 miliardy eur
Čína bola dlho najväčším veriteľom USA, no v posledných rokoch svoj podiel znižuje. Zaujímavé je, že za posledných desať rokov Čína znížila svoje americké dlhové pozície o viac než 30 % a namiesto toho nakupuje zlato v rekordných objemoch.

4. Kajmanské ostrovy: 419,3 miliardy eur 
Toto offshore finančné centrum je domovom mnohých hedge fondov a investičných spoločností, ktoré si tu zriadili sídlo kvôli daňovým výhodám. Americké úrady sledujú kajmanské držby dlhu ako indikátor aktivity hedge fondov.

5. Kanada: 392,5 miliardy eur 
Ako blízky sused a obchodný partner USA má Kanada silne prepojené finančné trhy so Spojenými štátmi. Kanadský dôchodkový megafond CPPIB je jedným z najväčších neamerických investorov do amerického štátneho dlhu.

Vŕta, kde sa dá: Trump posadnutý minerálmi spúšťa ťažbu z oceánskeho dna. Vedci varujú pred katastrofou

6. Luxembursko: 379,8 miliardy eur 
Toto európske finančné centrum spravuje viac zahraničných investícií na obyvateľa než akákoľvek iná krajina EÚ. Väčšina amerických dlhopisov tu patrí fondom spravujúcim majetok pre medzinárodnú klientelu.

7. Belgicko: 370,3 miliardy eur 
Belgicko prekvapuje vysokou expozíciou voči americkému dlhu vďaka prítomnosti clearingových centier ako Euroclear v Bruseli. Zaujímavosťou je, že Belgicko už niekoľkokrát „náhle vyskočilo“ v štatistikách amerického dlhu kvôli presunu rezerv z Ruska alebo Číny cez tretie krajiny.

8. Francúzsko: 334,4 miliardy eur 
Francúzsko investuje do amerických dlhopisov kvôli diverzifikácii svojich devízových rezerv. Paríž je jedným z hlavných európskych centier pre obchodovanie s americkými derivátmi naviazanými na štátny dlh USA.

9. Írsko: 303,3 miliardy eur 
Írsko drží vysoký objem amerického dlhu najmä vďaka prítomnosti amerických technologických gigantov ako Apple, Google či Meta. V Írsku drží viac amerického dlhu korporácie než írska vláda alebo centrálna banka.

10. Švajčiarsko: 287,1 miliardy eur
Švajčiarsko so svojím stabilným finančným systémom investuje do amerických dlhopisov ako do bezpečného prístavu. Švajčiarske banky často používajú americké štátne dlhopisy ako zábezpeku pri medzinárodných finančných operáciách.

Aj keď sa môže zdať, že tieto krajiny majú nad USA značnú finančnú páku, realita je komplikovanejšia. Výpredaj amerických dlhopisov by poškodil nielen USA, ale aj samotných veriteľov. Napriek tomu je zrejmé, že americká moc je do značnej miery postavená na ochote zahraničných krajín financovať jej dlh, čo vytvára vzájomnú závislosť, ktorá môže v budúcnosti ovplyvniť geopolitické rozhodnutia Washingtonu.

Čítajte viac z kategórie: Amerika