Vŕta, kde sa dá: Trump posadnutý minerálmi spúšťa ťažbu z oceánskeho dna. Vedci varujú pred katastrofou
- Trump podpísal príkaz na ťažbu vzácnych minerálov z oceánskeho dna
- Ťažba by sa zamerala na oblasť Tichého oceánu medzi Mexikom a Havajom

- Trump podpísal príkaz na ťažbu vzácnych minerálov z oceánskeho dna
- Ťažba by sa zamerala na oblasť Tichého oceánu medzi Mexikom a Havajom
Prezident Donald Trump podpísal v apríli výkonný príkaz na naštartovanie komerčného hlbokomorského ťažobného priemyslu, čím otvoril cestu k získavaniu vzácnych minerálov z morského dna. Tento krok vyvoláva vážne obavy vedcov a environmentalistov, ktorí varujú pred nezvratnými škodami na málo preskúmaných oceánskych ekosystémoch.
Trump dlhodobo prejavuje záujem o zabezpečenie kritických minerálov pre USA – či už cez snahu o kúpu Grónska alebo požadovaním podielu na ukrajinských zdrojoch. Hlbiny oceánov predstavujú ďalšiu potenciálnu zásobáreň medi, kobaltu, niklu, zinku a mangánu, ktoré sú kľúčové pre výrobu počítačových čipov, moderných batérií a technológií potrebných pre prechod na čistú energiu.
Podľa Bieleho domu je rozvoj amerického hlbokomorského ťažobného priemyslu nevyhnutný na to, aby USA držali krok s agresívnym úsilím Číny o získavanie morských nerastov. Hovorca pre CNN uviedol, že domáce zákony by zabezpečili prísne normy ochrany životného prostredia.
Cieľové oblasti a plánovaná ťažba
Ťažobné spoločnosti sa zameriavajú najmä na tri typy podmorských ekosystémov: polymetalické uzliny (kamene veľkosti zemiaka obsahujúce vzácne kovy), hydrotermálne prieduchy (podmorské „komíny“ s ložiskami bohatými na meď a zinok) a podmorské hory s kôrou bohatou na kobalt.
Najväčší záujem je o oblasť Tichého oceánu medzi Mexikom a Havajom, tzv. zónu Clarion-Clipperton, ktorá sa rozprestiera na viac ako 4 800 kilometroch a je hlboká približne 3 600 až 5 500 metrov.
Plánovaná ťažba by prebiehala pomocou obrovských strojov, ktoré by zbierali takzvané uzlíky z morského dna a prepravovali ich dlhými rúrami na lode na hladine. Tam by sa materiál spracoval a sediment by sa prečerpal späť do oceánu, informoval portál Interesting Engineering.
Vedecké obavy o neznáme ekosystémy
Hlboký oceán patrí medzi najmenej preskúmané oblasti našej planéty – viac ako 99 % zostáva pre ľudí záhadou. Adrian Glover, hlbokomorský vedec z britského Prírodovedného múzea, vyvracia predstavu o neúrodných oceánskych hlbinách: „Sú v skutočnosti prekvapivo bohaté na biodiverzitu,“ povedal pre CNN.
Vedci varujú pred viacerými rizikami:
- Približne 90 % druhov v zóne Clarion-Clipperton je vede neznámych.
- Sedimenty uvoľnené pri ťažbe môžu poškodiť morský život.
- Hluk z ťažby sa môže šíriť oceánom na vzdialenosť viac ako 480 kilometrov, rušiac veľryby a delfíny.
- Poškodenie morského dna sa obnovuje extrémne pomaly – stopy po experimentálnej ťažbe spred 44 rokov sú stále viditeľné.
Medzinárodné napätie a alternatívne riešenia
Trumpov výkonný príkaz obchádza medzinárodný proces riadený Medzinárodným úradom pre morské dno (ISA), ktorý sa od roku 2021 snaží vypracovať ťažobný kódex. Leticia Reis de Carvalho, generálna tajomníčka ISA, varovala: „Akýkoľvek jednostranný krok na ťažbu medzinárodných vôd predstavuje nebezpečný precedens, ktorý by mohol destabilizovať celý systém správy svetového oceánu.“
Viac ako 30 krajín vrátane Kanady, Mexika a Spojeného kráľovstva už vyzvalo na moratórium na hlbokomorskú ťažbu. Dokonca aj spoločnosti ako BMW a Samsung podporili výzvy na pozastavenie týchto aktivít.
Odborníci navrhujú alternatívy k ťažbe, vrátane recyklácie, opätovného použitia a zníženia spotreby. Prebieha tiež výskum batérií, ktoré eliminujú potrebu kobaltu a niklu.
Spoločnosť The Metals Company už koncom apríla podala žiadosť o ťažbu v zóne Clarion-Clipperton. Gerard Barron, generálny riaditeľ spoločnosti, vraví: „Netvrdíme, že vplyv je nulový. Hovoríme len, že tento vplyv je zlomkom v porovnaní so známym súborom vplyvov, ktoré sa dnes vyskytujú na pevnine.“
Ťažba na dne oceánu sa nepáči ani environmentalistom. „Začatie úplne nového ťažobného priemyslu, ktorý podľa vedcov spôsobí nezvratnú stratu biodiverzity, nie je dobrý nápad,“ uviedla pre CNN Louisa Cassonová z Greenpeace.
Čítajte viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: CNN, Interesting Engineering