USA zasiahli kľúčové iránske jadrové zariadenia. Cieľom bolo odstrániť hroznú hrozbu, tvrdí Trump. Krajina vstupuje do vojny

V nedeľu 22. júna krátko po tretej hodine ráno stredoeurópskeho letného času otriasli Iránom mohutné explózie, informuje server Axios. Americké bombardéry B-2 Spirit zhodili tzv. „bunker-buster“ bomby na tri kľúčové iránske jadrové lokality – Fordow, Natanz a Isfahán. Prezident USA Donald Trump následne vyhlásil, že útok bol „spektakulárnym vojenským úspechom“ a jadrové obohacovacie zariadenia boli „úplne a totálne zničené“.

Podľa prezidentského vyhlásenia boli všetky americké lietadlá „bezpečne na ceste domov a mimo iránskeho vzdušného priestoru“. Trump dodal, že cieľom bolo odstrániť „hroznú hrozbu pre Izrael“ a vyzval Teherán, aby „teraz priniesol mier“, inak budú nasledovať ďalšie údery.

https://t.co/2OYrMFlw46

— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) June 22, 2025

Kľúčové ciele: Fordow, Natanz a Isfahán

Výber cieľov nebol náhodný. Podzemný komplex Fordow, ukrytý hlboko v horách pri meste Qom, je dlhodobo považovaný za jadro iránskeho obohacovania uránu. Pre jeho zničenie sú potrebné bomby s hmotnosťou až 13,6 t, ktoré dokážu preraziť niekoľko desiatok metrov horniny – v americkom arzenáli ide o GBU-57 Massive Ordnance Penetrator.

Natanz je už roky srdcom iránskeho centrifúgového programu a zariadenie v Isfaháne zase spracúva uránový hexafluorid. Spoločný úder proti trom miestam má oddialiť možnosť, že Irán získa dostatok štiepneho materiálu na výrobu jadrovej zbrane.

Americká ofenzíva nasledovala len niekoľko dní po tom, čo Izrael zintenzívnil vlastné nálety na rovnaké ciele. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa denníka Politico označil rozhodnutie Washingtonu za „odvážne“ a povedal, že „Amerika urobila to, čo nedokázala žiadna iná krajina na svete“.

pic.twitter.com/wu9mMkxtUg

— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) June 21, 2025

Medzinárodné a regionálne reakcie

Iránske ministerstvo zahraničia útok nazvalo „poburujúcim“ a varovalo pred „trvalými následkami“ pre Spojené štáty. Aj keď prvotné merania radiácie podľa Teheránu nepreukázali únik kontaminácie, režim ajatolláha Chameneího stojí pred rozhodnutím, či odpovedať priamo, prostredníctvom spojeneckých milícií v Iraku a Sýrii, alebo cez kyberpriestor.

Analytik Atlantic Council Jonathan Panikoff pre Politico upozorňuje, že ak Teherán zvolí pomernú odvetu, „môže sa rýchlo roztočiť eskalačná špirála“.

Vírusom nestability sa už nakazili aj globálne trhy: ceny ropy Brent vyskočili v prvých minútach obchodovania nad 100 dolárov za barel a v Perzskom zálive boli do pohotovosti uvedené ďalšie americké a britské námorné sily. Experti pripomínajú, že dve pätiny svetového exportu ropy prechádzajú Hormuzským prielivom, ktorý môže byť pri odvetnom útoku Iránu prvým cieľom.

Politické dôsledky pre Washington a Teherán

Trumpovo rozhodnutie priamo zapojiť USA do vojny, ktorá sa rozhorela po útoku Hamasu na Izrael v roku 2023, predstavuje najväčšie vojenské riziko jeho druhého funkčného obdobia, píše denník Financial Times.

Kým republikánski jastrabi ako senátori Lindsey Graham či Jim Risch potleskom vítali „rozhodný krok, ktorý bráni teroristickému režimu získať najničivejšiu zbraň na svete“, libertariánske a izolacionistické krídlo hnutia MAGA už hovorí o zradení hesla America First.

Demokrati sa rozdelili. Kongresman Thomas Massie kritizoval obídenie Kongresu, zatiaľ čo senátorka Alexandria Ocasio-Cortez hovorí o možnom impeachmente za neoprávnené použitie sily. Bývalý vyjednávač Ministerstva zahraničia Aaron David Miller však upozorňuje, že verejnosť zatiaľ vníma úder prevažne ako úspech – aspoň dovtedy, kým Američania nezačnú umierať a cena benzínu neprerazí psychologickú hranicu.

Na druhej strane Teherán už skôr evakuoval personál z Fordowa a tvrdí, že škody nie sú nezvratné. Poradca predsedu iránskeho parlamentu Mahdí Mohammadi pripomenul, že „Irán s útokom počítal“ a naznačil, že jadrový program bude obnovený. Bilal Saab, bývalý poradca Pentagónu, varuje: „Teraz sa hrá podľa pravidiel Iránu – buď cúvne, alebo bude bojovať až do konca.“

Útok na Fordow, Natanz a Isfahán je prelomovou udalosťou, ktorá mení dynamiku celého Blízkeho východu. Z krátkodobého hľadiska oslabil iránske technické kapacity obohacovať urán, no zároveň otvoril dvere všetkým možným scenárom eskalácie – od raketových útokov na americké základne v Iraku až po blokádu Hormuzu.

Otázkou ostáva, či Washingtonu a Tel Avivu postačí jednorazové „chirurgické“ riešenie, alebo sa región prepadne do ďalšej, ešte nepredvídateľnejšej kapitoly svojej nekončiacej krízy.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie