V hre je miliónový škandál: Hamran „ukázal prstom“ na vojenské spravodajstvo

  • Parlamentný výbor dnes riešil kauzu Romana Mikulca
  • Tá sa týka nazerania do prísne tajných informácií NATO a EÚ
Štefan Hamran a Roman Mikulec stoja
Startitup/Matej Hlbočan
  • Parlamentný výbor dnes riešil kauzu Romana Mikulca
  • Tá sa týka nazerania do prísne tajných informácií NATO a EÚ

Škandál okolo povereného ministra vnútra Romana Mikulca má dohru. Na ministerskú kauzu si totiž posvietili poslanci Národnej rady na pôde mimoriadneho brannobezpečnostného výboru. Na zasadnutí si vzali zákonodarcovia na mušku previnenia, na ktoré upozornil Národný bezpečnostný úrad v súvislosti s rezortom vnútra. 

Podľa NBÚ sa Mikulec oboznamoval s utajenými skutočnosťami NATO a EÚ, a týmto počínaním mal porušiť zákon. Na informovanie sa o takýchto typoch informácií totiž podľa úradu potreboval špeciálny certifikát, no tým vraj nedisponoval. 

Mikulcovu kauzu sa rozhodli preklepnúť aj poslanci na mimoriadnom brannobezpečnostnom parlamentnom výbore. Na ten bol prizvaný aj policajný prezident Štefan Hamran, ale aj šéf NBÚ Roman Konečný.

Mikulec o detailoch výboru

Keďže rokovanie výboru bolo pre citlivosť témy neverejné, k zasadnutiu neboli pripustení zástupcovia médií. O výsledku špeciálnej výborovej schôdze informoval samotný Roman Mikulec spolu aj so šéfom polície Štefanom Hamranom. 

„Chcem poďakovať zúčastneným poslancom za trpezlivosť,“ povedal po mimoriadnom výbore Roman Mikulec. Podčiarkol, že niektoré zistenia boli aj závažného charakteru. Priznal, že na výbore zaznelo veľa informácií.

„Vyšetrovania NAKA sa ohradzuje voči týmto obvineniam,“ vyjadril sa k schôdzi výboru aj Hamran. Ten tak reagoval na obvinenia, že pri manipulovaní s utajenými informáciami mala NAKA pochybiť.

Hamran tvrdí, že obvinenia ohľadom netransparentného nakladania z utajovanými skutočnosťami pochádzajú od vojenského spravodajstva. Šéf policajtov tak otvoril tému týkajúcu sa previnení, ktoré súvisia práve s vojenským spravodajstvom.

Podľa Hamrana z vyšetrovania vyplýva, že škoda v spomínanej kauze môže presiahnuť škodu 22 miliónov eur. Policajný prezident ešte dodal, že skutok týkajúci sa vojenského spravodajstva sa uskutočnil medzi rokmi 2015 a 2020.

Podľa Hamrana NBÚ spochybňuje prácu vyšetrovateľov. Policajný šéf tak upozornil, že vojenské spravodajstvo netransparentne narábalo so štátnym majetkom. Hamran podotkol, že dnes predstavitelia vedenia polície konfrontovali so zisteniami šéfa NBÚ Konečného.

„Dnes sme sa tejto absurdity dožili,“ krúti hlavou počas tlačovky Hamran. Ten dodal, že vojenské spravodajstvo malo svojvoľne narábať so štátnym majetkom a nebolo dovolené to vyšetrovateľom preveriť. 

Podľa Mikulca sú súčasné podozrenia veľmi príbuzné „tunelovania“ vojenského spravodajstva z rokov 2011 a 2012.

Mikulec je ochotný sa súdiť

K téme Mikulcovej kauzy po skončení zasadnutia výboru sa vyjadril médiám aj šéf NBÚ Roman Konečný. Ten si naďalej myslí, že Mikulec v súvislosti s narábaním utajených materiálov NATO a EÚ potreboval bezpečnostnú previerku a certifikát.

Samotný Mikulec na tlačovke priznal, že po kritike NBÚ si vyžiadal aj spomínaný certifikát. „Kam len bude treba, absolútne som v tomto pripravený na všetko. Mám skúsenosti s utajovanými skutočnosťami,“ odpovedal Mikulec na otázku, či je ochotný sa súdiť s Národným bezpečnostným úradom.

„Kauzu tu urobila NBÚ,“ podčiarkol ešte na tlačovke Mikulec. Podľa povereného ministra chcel úrad týmto krokom zakryť previnenia, na ktoré upozornil Hamran.

Krúpa o detailoch výboru

Po rokovaní výboru vystúpil k téme aj šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa. „Musím vyjadriť jedno, a to, že sa neviem zbaviť podozrenia, že toto celé je vyfabrikované a je to celé hra,“ myslí si Krúpa. Podľa politika ide o diskreditáciu povereného ministra vnútra Romana Mikulca.

„K pochybeniu ministra Mikulca došlo v tom, že mu chýba poučenie,“ dodal Krúpa. Pri otázke certifikátu či previerky tvrdí, že je to na národnej kompetencii. Poukázal, že iné štáty na tomto nebazírujú.

„Bolo by možno dobré a mohol by sa nad tým zamyslieť aj minister požiadať o takúto previerku,“ zároveň dodal Krúpa. Podľa poslanca je za kauzou aj zasahovanie NBÚ do vyšetrovania Národnej kriminálnej agentúry.

„Osobne si myslím, že v tomto sa NBÚ dostáva do situácie, keď sa pohybuje nad rámec zákona,“ podotkol Krúpa.

Detaily kauzy

Šéf NBÚ prednedávnom informoval o zisteniach úradu na zasadnutí parlamentného osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ. V súvislosti s Mikulcom malo ísť o 29 previnení. 

O závažných porušeniach zákona na ministerstve vnútra v súvislosti s ochranou utajovaných skutočností informoval nedávno predseda parlamentného osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ Martin Beluský z ĽSNS.

Mikulec mal porušiť zákon, keď neoprávnene manipuloval s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. Ľubomír Daňko, šéf NAKA taktiež podčiarkol, že v súvislosti s týmto prípadom boli vykonané domové prehliadky.

Reakcia rezortu

Minister vnútra je ako člen vlády oprávnenou osobou s osobitným postavením, na základe čoho má právo oboznamovať sa v rozsahu svojej funkcie s utajovanými skutočnosťami. Osobitný režim na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia sa ho netýka.

Viazať výkon funkcie ministra či iných ústavných činiteľov na získanie bezpečnostnej previerky podľa Ministerstva vnútra (MV) SR nie je možné. TASR o tom informovala hovorkyňa MV SR Zuzana Eliášová v reakcii na informácie o údajnom porušení zákona zo strany dočasne povereného ministra vnútra Romana Mikulca.

„Ministerstvo vnútra SR sa opakovane dôrazne ohradzuje voči konštatovaniu o manipulácii s utajovanými informáciami. Toto tvrdenie je nepravdivé a hrubo zavádzajúce,“ uviedla hovorkyňa. Hovorí o pokračujúcich politických atakoch na ministra vnútra. Rovnaký prístup ako súčasný šéf rezortu sa podľa MV SR uplatňoval aj za jeho predchodcov.

Na osoby s osobitným postavením, napríklad prezidenta, poslancov Národnej rady SR či členov vlády, sa podľa zákona nevykonáva bezpečnostná previerka, sú na oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami oprávnení zo zákona a to v rozsahu zastávanej funkcie a pre plnenie konkrétnych úloh, tvrdí rezort.

V prípade potreby minister vnútra podľa hovorkyne rád podporí návrh, aby všetky oprávnené osoby uvedené v zákone o ochrane utajovaných skutočností museli prejsť previerkami. Ako však upozornila, týkali by sa tak aj všetkých 150 poslancov Národnej rady SR.

Osobitný režim na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia sa podľa MV SR netýka oprávnených osôb s osobitným postavením.

„Viazať výkon ich funkcie na získanie bezpečnostnej previerky by znamenalo nahradiť slobodné rozhodnutie voličov o spôsobilosti týchto osôb na prístup k utajovaným skutočnostiam rozhodnutím exekutívneho orgánu, teda radikálny zásah do demokratickej podstaty štátneho režimu Slovenskej republiky,“ uviedla hovorkyňa. Ako podotkla, nešlo by o prvý zásah do demokratickej podstaty štátneho režimu zo strany NBÚ.

Ministerstvo tvrdí, že vo všeobecnosti sa v rámci NATO aj pre Európsku úniu akceptuje pravidlo, že najvyšší ústavní činitelia túto podmienku preverenia plnia automaticky.

Rezort apeluje na zdržanlivosť vo výrokoch a výkladoch ustanovení na problematiku ochrany utajovaných skutočností. Rovnako apeluje aj na zdržanlivosť NBÚ pri svojvoľných výkladoch ustanovení zákona.

„Národný bezpečnostný úrad napriek tomu, že je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu utajovaných skutočností, nedisponuje právomocou na výklad právnych ustanovení. Jeho kontrolné zistenie považujeme za neodôvodnené a odmietame v plnom rozsahu, že by zo strany ministra dochádzalo k porušovaniu zákona,“ dodala Eliášová.

Zdroj: TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá