Vedci odhalili súvislosť medzi COVID-19 a klímou. Sú miesta, kde je vyššia pravdepodobnosť nákazy

Nová štúdia výskumného tímu z University of Maryland naznačuje, že najviac zasiahnuté mestá na svete sa nachádzajú v pásme medzi 30 a 50 stupňov severne. Mestá, ktoré pandémiu zvládli lepšie, sa nachádzajú južne alebo severne od nich. 

Znamená to teda, že vírusu SARS-CoV-2 sa viac darí v chladnejších a suchších podmienkach. Štúdia bola online uverejnená v Journal of the America Medical Association. Jej autori sa vyjadrili, že pre vírus je ťažšie prežiť v teplom a vlhkom prostredí a to môže pomôcť ďalšiemu budúcemu výskumu jeho správania sa. 

Skúmali osem miest

Vedci si na svoj výskum vybrali osem väčších miest postihnutých koronavírusom. Išlo o Wu-chan, Tokio, Daegu, Qom, Miláno, Paríž, Seattle a Madrid. V čase, keď sa pandémia šírila najrýchlejšie, teplota v týchto mestách sa pohybovala od 5°C do 10°C a relatívna vlhkosť sa pohybovala medzi 44 a 84 percentami.  

zdroj: Unsplash/Martin Sanchez

Vedci môžu na základe výsledku ďalej pracovať s týmito údajmi a pomocou klimatického modelovania tak predpovedať, kedy a kde sa vírus vráti v ďalšej silnej vlne. 

Ohrozené mierne pásmo

Výskumný tím vytvoril mapu, v ktorej sú zvýraznené mestá mierneho pásma na severnej pologuli. Vytvorili zónu najviac zasiahnutých oblastí, do ktorej spadá všetkých osem miest. 

Mestá, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vírusových centier ale mimo mierneho pásma znášajú pandémiu lepšie. Štúdia však pracuje s údajmi do 10. marca, preto nemusí byť jej výsledok presný. 

Pri možnej nákaze koronavírusom zohráva dôležitú úlohu genetika. Jedna krvná skupina je jedinečná

Výsledky štúdie však súhlasia s hlavnými ohniskami z marca a apríla, ktorými sa v tom čase stali aj Berlín, Londýn, New York a Peking. 

Autori výskumu kladú dôraz na fakt, že väčšina vírusov, vrátane koronavírusu, sa objavujú najmä v období medzi decembrom a aprílom. Iní odborníci však tvrdia, že klíma nie je hlavným faktorom a teplo šírenie pandémie neovplyvňuje.