Vedci varujú pred „dobrými baktériami“. Po antibiotikách spôsobujú viac škody než úžitku, môžu zhoršiť stav

Probiotiká sa objavujú na obaloch jogurtov, v lekárňach aj v reklamách, ktoré sľubujú riešenie všetkého od nafúknutého brucha až po úzkosť či depresiu. Stačí len prehltnúť „dobré“ baktérie a tvoje črevá sa zmenia na harmonický ekosystém prekypujúci zdravím.

Za touto predstavou stojí seriózna veda. Mikrobióm skutočne patrí medzi najfascinujúcejšie objavy súčasnosti a jeho vplyv na zdravie nemožno podceniť. No práve preto, že probiotiká zasahujú do tak komplexného systému, nedajú sa považovať za univerzálny liek. Práve naopak, u niektorých ľudí môžu dokonca vyvolať problémy.

Kedy môžu probiotiká škodiť?

Suzanne Devkota, riaditeľka Výskumného inštitútu ľudského mikrobiómu Cedars Sinai, spomína štúdie, ktoré menia doterajší pohľad na probiotiká. „Výsledky boli také presvedčivé, že úplne zmenili spôsob, akým hovoríme o probiotikách,“ vysvetľuje pre National Geographic.

Odborníci skúmali situáciu, ktorá sa ešte donedávna považovala za ideálnu pre užívanie probiotík – obdobie po antibiotickej liečbe. Antibiotiká totiž fungujú ako neriadená zbraň. Zabíjajú škodlivé mikróby, no spolu s nimi ničia aj prospešné baktérie, ktoré chránia náš črevný ekosystém.

„Vieme, že antibiotiká zasahujú do každej jednej oblasti fungovania mikrobiómu,“ hovorí pre BBC James Kinross, konzultant a kolorektálny chirurg na Imperial College London. „Strácame rozmanitosť v našich črevách aj kľúčové mikróby, ktoré nás udržiavali pri živote státisíce rokov.“

Takéto narušenie mikrobiómu môže mať ďalekosiahle následky, ktoré sa prejavujú obezitou, cukrovkou, astmou či inými ochoreniami. Dlhé roky sa preto probiotiká považovali za účinný spôsob, ako urýchliť „zotavenie“ črevného mikrobiómu po antibiotickej liečbe. Lenže veda nám ukazuje niečo iné.

Vedci rozdelili 21 dobrovoľníkov, ktorí absolvovali 7-dňovú liečbu antibiotikami, do troch skupín. Prvá čakala, kým sa mikrobióm zregeneruje prirodzenou cestou. Druhá podstúpila transplantáciu stolice odobratej z vlastného čreva ešte pred užívaním antibiotík. A tretia skupina užívala štyri týždne komerčne dostupné probiotiká zložené z jedenástich kmeňov baktérií.

Výsledok prekvapil aj samotných autorov výskumu. Mikrobióm ľudí, ktorí užívali probiotiká, sa obnovoval najpomalšie. Ani po piatich mesiacoch sa nepriblížil k pôvodnému stavu. Naproti tomu „vyčkávacia“ skupina dosiahla normálne hodnoty už po 21 dňoch a transplantácia vlastnej stolice obnovila rovnováhu takmer okamžite – za jediný deň.

„Tieto výsledky naznačujú, že po užívaní antibiotík môžu probiotiká pôsobiť kontraproduktívne,“ hovorí Eran Elinav, imunológ z Weizmannovho vedeckého inštitútu v Izraeli, ktorý štúdiu viedol.

Čo črevnému mikrobiómu skutočne prospieva

Medzi ľudí, pre ktorých probiotiká nemusia byť prospešné, patria aj pacienti s rakovinou. „Voľnopredajné probiotiká môžu negatívne ovplyvniť reakcie pri rôznych typoch rakoviny,“ varuje Jennifer Wargo, profesorka chirurgickej onkológie na University of Texas MD Anderson Cancer Center. Dodáva však, že iné výskumy zaznamenali pozitívny efekt cielene zvolených probiotických formulácií u niektorých pacientov.

Podobne rozporuplné výsledky prinášajú aj štúdie s tehotnými ženami. Niektoré naznačujú, že probiotiká dokážu zmierniť zápal, zlepšiť citlivosť na inzulín a tým znížiť riziko gestačného diabetu či preeklampsie. Iné výskumy však nie sú až tak optimistické a prinášajú skôr opačné zistenia.

„Viac ako tisíc klinických štúdií skúmalo rôzne bakteriálne kmene, dávkovanie aj účinky, no výsledky sa rozchádzajú natoľko, že stále nemáme jasnú odpoveď,“ vysvetľuje gastroenterologička Trisha Pasricha. „Ide o vedu, ktorá je stále v plienkach. Každý z nás má jedinečný mikrobióm, vlastnú anamnézu aj životný štýl. Potrebujeme ešte veľa kvalitných dát, aby sme vedeli prispôsobiť probiotickú liečbu konkrétnemu človeku.“

Voľnopredajné probiotiká dokážu v určitých situáciách skutočne pomôcť. Napríklad pri infekčnej hnačke môžu výrazne uľahčiť priebeh ochorenia. Avšak Pasricha upozorňuje, že najspoľahlivejšiu podporu črevného mikrobiómu nepredstavujú probiotické kapsuly, ale strava.

Odporúča zamerať sa na zeleninu, ovocie, orechy a fermentované potraviny, ktoré poskytujú baktériám rozmanité živiny potrebné na správne fungovanie. „Toto osvedčené odporúčanie zostáva jedným z najsilnejšie podložených spôsobov, ako podporiť a zachovať zdravý mikrobióm a tým aj celkové zdravie,“ dodáva Pasricha.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking