Oceány čelia trojnásobnej hrozbe. Vedci hovoria o dopadoch na každodenný život

Najnovší výskum zistil, že svetové vodstvo čelí závažným problémom. Podľa štúdie je až pätina povrchu svetového oceánu obzvlášť zraniteľná voči trom hrozbám, za ktoré je zodpovedná ľudská činnosť, ako je spaľovanie fosílnych palív a odlesňovanie. Hlavná autorka štúdie varuje, že svetové oceány sa do extrémne nového stavu v dôsledku klimatickej krízy dostali už teraz. 

„Trojnásobná hrozba“

Autori výskumu varujú, že oceány čelia „trojnásobnej hrozbe“, pričom extrémne podmienky sú v posledných desaťročiach oveľa intenzívnejšie. A neovplyvňujú len podmorský svet, ale aj dianie na povrchu Zeme, píše portál The Guardian s odvolaním sa na výskum. Trojitou hrozbou pre oceán vedci nazvali otepľovanie, stratu kyslíka a okysľovanie.

V prvom rade sú klimatológovia znepokojení otepľovaním oceánov. Oceány totiž v posledných mesiacoch dosiahli mimoriadne teploty. „Nevieme úplne vysvetliť teploty, ktoré vidíme napríklad v Atlantiku, čo je jeden z dôvodov, prečo je sezóna hurikánov tento rok taká znepokojivá. Je to desivé,“ povedala klimatická vedkyňa Andrea Duttonová, geológka a klimatická vedkyňa z University of Wisconsin-Madison, ktorá sa nového výskumu nezúčastnila 

Podľa vedcov oteplenie oceánov vidíme v následkoch už teraz. „Dôsledky toho sme už videli a pocítili,“ povedal vedúci najnovšieho výskumu Joel Wong, výskumník z ETH Zurich. Výskumník uviedol ako príklad takzvanú tepelnú „kvapku“, ktorá spôsobila vymieranie morského života v Tichom oceáne. „Intenzívne extrémne udalosti, ako sú tieto, sa v budúcnosti pravdepodobne zopakujú a narušia morské ekosystémy a rybolov na celom svete,“ dodal.

Nový trend pre dlhovekosť. Týmito nezvyčajnými superpotravinami sú celebrity priam posadnuté

Extrémne udalosti trvajú aj celý mesiac

Výskum publikovaný v AGU Advances analyzoval výskyty extrémneho tepla, deoxygenácie a acidifikácie. Výskumníci zistili, že takéto extrémne udalosti môžu trvať až 30 dní. Všetkými troma hrozbami naraz sú obzvlášť postihnuté trópy a severný Pacifik. „Teplo bolo doslova mimo grafov, bolo úžasné to vidieť,“ povedala Andrea Duttonová. „Nevieme úplne vysvetliť teploty, ktoré vidíme napríklad v Atlantiku, čo je jeden z dôvodov, prečo je hurikánová sezóna tento rok taká znepokojujúca. Je to dosť desivé.“

Jedným z problémov je, že zvýšené teploty nútia ryby a iné druhy morských živočíchov presúvať sa do vhodnejších klimatických podmienok. To, že oceány absorbujú obrovské množstvá tepla a oxidu uhličitého z emisií fosílnych palív, však má dopad aj na život ľudí. Otepľuje sa totiž aj naša atmosféra. 

zdroj: Pixabay/sergeitokmakov

Postupne vyhladzujeme oceán

Prebytočný oxid uhličitý spôsobuje, že morská voda je kyslejšia, rozpúšťa škrupiny morských živočíchov a zároveň oberá oceán o množstvo kyslíka. Vedkyňa Duttonová vysvetlila, že týmto je morský život vytláčaný z miest, kde je schopný prežiť. „Tento dokument objasňuje, že sa to deje teraz a že tieto zložené hrozby posunú organizmy za ich bod zlomu. Ľudia musia uznať, že oceány nás chránia pred množstvom tepla, ktoré ako ľudstvo pociťujeme na zemi, ale že to neostalo bez následkov.“

Vedkyňa taktiež dodala, že kombinácia klesajúcich hladín kyslíka, stúpajúceho okysľovania a  tepla oceánov bola tiež pozorovaná na konci permského obdobia. Konkrétne v období približne pred 252 miliónmi rokov. V tomto období zažila Zem najväčšiu známu udalosť vymierania vo svojej histórii, nazývanú ako Veľké vymieranie.

„Ak sa pozriete na fosílne záznamy, môžete vidieť, že rovnaký vzor existoval na konci permu, kde dve tretiny morských rodov vyhynuli,“ povedala. Následne dodala, že aj napriek tomu, že teraz nemáme rovnaké podmienky je nutné zdôrazniť, že prebiehajúce environmentálne zmeny sú podobné. „Oceány nie sú len peknou kulisou pre vaše letné selfie, spoliehame sa na ne v našom živote, je veľmi dôležité si to uvedomiť,“ cituje Duttonovú na záver The Guardian.