Vedci z Duke University odhadli, aký vplyv majú výfukové plyny na ľudskú myseľ a IQ

V roku 1921 bolo do amerického benzínu po prvýkrát pridané olovo, s cieľom predĺžiť životnosť motora. Stalo sa tak však na úkor ľudského zdravia. Nová štúdia vedcov z Duke University hovorí, že vystavovanie sa výfukovým emisiám automobilov v detstve „ukradlo celkovo 824 miliónov bodov IQ od 170 miliónov obyvateľov USA“. To je asi polovica populácie Spojených štátov.

Výskum viedol Aaron Reuben, doktorand klinickej psychológie na Duke University, a pomáhali mu vedci z Floridskej štátnej univerzity. Podľa ich výpočtov môžu byť Američania narodení pred rokom 1996 náchylnejší na rýchlejšie starnutie mozgu.

Rusko použije jadrové zbrane iba v prípade ohrozenia vlastnej krajiny

Vysvetľuje, že len tento rok USA upustili od pridávania škodlivého kovu do paliva. Problematické boli najmä výfukové plyny, ktoré obsahovali prímes plynov vznikajúcich pri spaľovaní olova.

Olovo je pritom neurotoxické a po vstupe do tela môže zničiť mozgové bunky. Malé deti sú zároveň obzvlášť zraniteľné voči negatívnym účinkom olova, pretože kov ovplyvňuje aj ich ich kognitívne schopnosti. V zásade ale platí, že olovo je pre nás nebezpečné bez ohľadu na to, v akom sme veku.

„Bol som šokovaný a vždy keď sa pozriem na čísla, zostávam zaskočený, hoci som na ne pripravený,“ priznal Michael McFarland, spoluautor štúdie, citovanej na today.duke.edu.

Autori štúdie pri svojej práci použili verejne dostupné údaje. Tie hovoria o obsahu olova v krvi ľudí v rámci jednotlivých rokov. Zverejnené sú aj dáta o populácii a množstve olova pridávaného do palív, ktoré sa menilo v závislosti od dekády.

Z týchto údajov dospeli k záveru, že v roku 2015 malo 170 miliónov Američanov v detskom veku znepokojujúco vysoké hladiny olova v krvi. To mohlo mať za následok nižšie IQ a vystavenie dlhodobým chorobám, vrátane zhoršenie kardiovaskulárnych ťažkostí.

Podľa vedcov stratili Američania v priemere tri body IQ. Nejde o vysoké skóre, no vedci upozorňujú, že u niektorých ľudí to môže výrazne ovplyvniť kognitívny výkon. To platí najmä pre ľudí, ktorých IQ dosahuje menej ako 85 bodov.

V extrémnych prípadoch môže vdychovanie olovených výfukových plynov prispieť k mentálnemu postihnutiu a dosiahnutiu skóre menej ako 70 bodov.

Najviac negatívnych dopadov mohli zaznamenať ľudia narodení v 60. a 70. rokoch, ktorých IQ mohlo klesnúť až o šesť alebo sedem bodov. Výsledky výskumu boli zverejnené tento mesiac aj vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Zlá kvalita ovzdušia a nesplnené ciele

V roku 2021 nesplnila ani jedna krajina podmienky pre kvalitu ovzdušia stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). V niektorých regiónoch sa úroveň smogu po poklese spôsobenom pandémiou COVID-19 dokonca zvýšila. Vyplýva to z dát o znečistení vzduchu v 6 475 mestách sveta. Informuje Reuters.

WHO odporúča, aby priemerná ročná hodnota koncentrácie jemných prachových častíc známych ako PM2.5 v ovzduší neprekročila päť mikrogramov na meter štvorcový.

Táto hodnota bola stanovená po tom, ako WHO vlani sprísnila tieto limity s tým, že aj malá koncentrácia týchto častíc v ovzduší môže predstavovať vážne zdravotné riziká.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Túto hodnotu však splnilo iba 3,4 percenta miest, ktoré boli súčasťou prieskumu, vyplýva z dát zozbieraných švajčiarskou technologickou spoločnosťou IQAir, ktorá sa zameriava na monitorovanie ovzdušia. V 93 mestách bola koncentrácia jemných prachových častíc PM2.5 v ovzduší dokonca desaťkrát vyššia, než odporúča WHO.

„Je veľa krajín, ktoré robia pokroky pri znižovaní (týchto hodnôt). Čína začínala s veľmi vysokými číslami, ktoré stále klesajú. Avšak na svete sú aj miesta, kde sa to zhoršuje,“ uviedla Christi Schroederová z IQAir.

Podľa zozbieraných dát sa zhoršila kvalita ovzdušia napríklad v Indii, pričom Naí Dillí ostáva aj naďalej najviac znečistených hlavným mestom na svete. Najviac znečistenou krajinou je Bangladéš, čo je údaj, ktorý sa oproti predchádzajúcemu roku taktiež nezmenil. Druhou najviac znečistenou krajinou sa však stal strtedoafrický Čad, ktorý bol do prieskumu zaradený tento rok prvýkrát.  

Čína, ktorá podľa agentúry Reuters bojuje so znečistením vzduchu už dlhodobo, skončila na 22. mieste. Čo je pokrok oproti prechádzajúcemu roku, keď bola na 14. mieste. Podľa IQAir sa tam hodnota častíc PM2.5 v priemere pohybovala na úrovni 32,6 mikrogramu na meter štvorcový.

V rámci Číny je ovzdušie najviac znečistené v meste Chotan (v čínštine Che-tchien) ležiacom na severozápade republiky v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang. Hodnota častíc PM2.5 v ovzduší tam dosahovala viac ako 100 mikrogramov na meter štvorcový.

Toto mesto sa tak v rámci prieskumu stalo tretím mestom s najznečistenejším ovzduším na svete. Na prvých dvoch priečkach sa nadchádzajú indické mestá Bhivádi and Gháziábád.