„Kaliňákovu 3-miliónovú vilu treba zhabať,” líder Demokratov Naď predstavil kontroverzný program zabavovania nelegálneho majetku politikov

play icon

Dírerov filter LIVE: Jaroslav Naď

V relácii Dírerov Filter LIVE privítal moderátor Richard Dírer bývalého ministra obrany a lídra strany Demokrati Jaroslava Naďa. Hlavnými motívmi rozhovoru boli rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vo veci darovania techniky Ukrajine, zákulisné vyjednávania opozície pred blížiacimi sa voľbami, kontroverzný program zabavovania nelegálneho majetku aj stav obranyschopnosti Slovenska.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Vyšetrovanie darovania techniky a reakcia na vládne obvinenia

Relácia otvorila tému predvolebných prísľubov koalície o tom, že Jaroslav Naď skončí za mrežami za darovanie stíhačiek MiG-29 či protivzdušného systému S-300 napadnutej Ukrajine. Naď podotkol, že vyšetrovací tím pod vedením nominanta ministra vnútra, dozorový prokurátor, krajský prokurátor a nakoniec aj Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka zhodne skonštatovali, že k žiadnemu trestnému činu nedošlo. Všetky úkony podľa neho prebehli plne v súlade s vnútroštátnou legislatívou aj medzinárodným právom.

Bývalý šéf rezortu obrany reagoval aj na slová Roberta Fica, ktorý tvrdil, že takýto verdikt umožňuje ministrom svojvoľne rozdávať majetok štátu. Naď oponoval historickou paralelu z minulých vlád Smeru, kedy ministri František Kašický a Jaroslav Baška poslali tisíce ton munície do Iraku a Afganistanu na základe rovnakej medzivládnej zmluvy a bez akejkoľvek finančnej kompenzácie. Zároveň zdôraznil, že o pomoci Ukrajine rozhodovala vláda kolektívne na riadnych rokovaniach, pričom mala mandát od prezidentky aj právne analýzy. Pri systéme S-300 zopakoval, že išlo o nefunkčnú technológiu po životnosti, ktorej munícia by vo vojne vydržala sotva dve hodiny, a odmietol obvinenia Richarda Sulíka či Igora Matoviča o údajnom zavádzaní kabinetu.

Vznik predvolebnej koalície Demokratov a Progresívneho Slovenska

Veľká pozornosť bola venovaná spájaniu opozičných síl, konkrétne pokročilým rokovaniam medzi Demokratmi a hnutím Progresívne Slovensko. Naď potvrdil, že nepôjde o zaradenie zástupcov Demokratov na kandidátku PS, ale o plnohodnotnú predvolebnú koalíciu dvoch samostatných právnych subjektov. Tento krok si bude vyžadovať prekročenie sedempercentnej hranice na vstup do parlamentu, na čom panuje medzi partnermi zhoda.

Cieľom Demokratov je zachovať si vlastnú stranícku identitu a po voľbách zostaviť v Národnej rade samostatný poslanecký klub s minimálne ôsmimi až dvanástimi zákonodarcami. V programovej rovine budú musieť nájsť kompromis najmä v ekonomickej oblasti, keďže Demokrati presadzujú postupné zníženie daní až na úroveň sedemnásťpercentnej rovnej dane. Pokiaľ ide o zvyšok opozičného spektra, Naď deklaroval dobré vzťahy a otvorenú komunikáciu s predsedom KDH Milanom Majerským, ako aj dialóg s predstaviteľmi maďarskej menšiny. Pri Igorovi Matovičovi priznal, že osobný kontakt pre minulé urážky neudržiava, no dialóg prebieha na úrovni poslaneckých kolegov, pričom na zostavenie budúcej vlády bude opozícia potrebovať každú jednu demokratickú stranu.

Program Hlboká orba a prepadnutie nelegálneho majetku

V rámci predvolebného programu Demokrati predstavili iniciatívu Hlboká orba. Projekt počíta so vznikom špecializovaného úradu, ktorý by v úzkej súčinnosti so súdmi odčerpával majetky nadobudnuté z nelegálnej činnosti späť do rúk štátu.

Naď tento plán ilustroval na kauze trojmiliónovej vily ministra obrany Roberta Kaliňáka v Chorvátsku, ktorú politik nepriznal vo svojom majetkovom priznaní. Líder Demokratov vyhlásil, že takéto nevysvetlené nehnuteľnosti by mali po verdikte súdov slúžiť verejným záujmom, napríklad ako rekreačné strediská pre deti z detských domovov. Na výhrady moderátora, že podobné prísľuby dával v minulosti aj Igor Matovič pri Počiatkovej vile v Cannes, Naď reagoval tým, že vtedy chýbala funkčná legislatíva, ktorú chcú tentoraz po zisku mandátu riadne ukotviť v zákonoch.

Spochybňovanie článku 5 NATO a nepripravenosť štátu na krízu

V záverečnej časti diskusie sa Jaroslav Naď venoval zahraničnopolitickému a bezpečnostnému ukotveniu Slovenska. Súhlasil so slovami nemeckého diplomata Johanna Wadephula, že najväčšie bezpečnostné riziko pre Európu dnes predstavuje agresívna politika Kremľa, pričom skritizoval návštevy koaličných politikov v Moskve.

Ostro odmietol aj myšlienky neutrality, ktoré vládni predstavitelia občas podsúvajú verejnosti. Neutralita by podľa neho znamenala zavedenie povinnej základnej vojenskej služby, skokové zvýšenie obranného rozpočtu na päť percent HDP a stratu akejkoľvek reálnej záruky, že nám v prípade napadnutia niekto príde na pomoc. Vyjadrenia Roberta Fica o nedôvere v spojencov označil za nebezpečné podkopávanie kolektívnej obrany a nahrávanie ruskej propagande. Na otázku, ako je Slovensko pripravené na úvodných sedemdesiatdva hodín potenciálnej bezpečnostnej krízy, Naď bez okolkov uviedol, že štát v súčasnosti nie je pripravený nijako, ignoruje hybridné útoky na vlastnom území a zanedbáva krízovú prípravu obyvateľstva.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami o aktuálnej spoločenskej situácii sleduj aj ďalšie epizódy relácie Dírerov filter LIVE