Virológ Klempa: Deti by sa mali vrátiť späť do škôl, ale fľaša s dezinfekciou nepostačí

  • To, či sa žiaci a študenti v septembri vrátia späť do školy, je momentálne vo hviezdach
  • Oslovili sme virológa Borisa Klempu, podľa ktorého by sa deti mali vrátiť do škôl, ale nie na úkor bezpečnosti
  • Učiteľov by mali pravidelne testovať, Klempa tvrdí, že sú v prvej línii
klempa
TASR/Štefan Puškáš/Unsplash/Ben White
  • To, či sa žiaci a študenti v septembri vrátia späť do školy, je momentálne vo hviezdach
  • Oslovili sme virológa Borisa Klempu, podľa ktorého by sa deti mali vrátiť do škôl, ale nie na úkor bezpečnosti
  • Učiteľov by mali pravidelne testovať, Klempa tvrdí, že sú v prvej línii

Aj napriek tomu, že je pred nami ešte veľa augustových dní a leto je v plnom prúde, september sa neúprosne blíži a s ním aj nový školský rok. Doposiaľ je stále nejasné, ako bude vyzerať ďalší školský rok a či sa vôbec žiaci a študenti vrátia späť do školských lavíc. Nové informácie neprichádzajú ani od Ministerstva školstva.

Zatvoriť či nezatvoriť?

Rovnako, ako počas marcového zatvorenia škôl, aj dnes majú Slováci na túto problematiku rôzne názory. Kým niektorí v zatvorení škôl videli opatrenie, iní tento krok považovali za obmedzenie vzdelávania.

1. júna, na Deň detí, sa do školských lavíc vrátili žiaci prvého stupňa a piatej triedy. Všetci ostatní však zostali aj naďalej doma a vyučovanie prebiehalo online formou. Iba pár dní pred koncom školského roku však napríklad Krásno nad Kysucou opätovne zatvorilo všetky školy v dôsledku nárastu počtu prípadov.

Opýtali sme sa virológa Borisa Klempu zo Slovenskej akadémie vied, či by podobný scenár ako v Krásne nad Kysucou nemohol nastať aj v septembri.

GRAFY: Koronavírus na Slovensku existuje, takáto je realita v číslach

V školách by sa mohli objaviť „superšíritelia“

Klempa je presvedčený o tom, že pre spoločnosť a pre vývoj detí je veľmi dôležité, aby sa do školy vrátili. Aj napriek tomu je ale potrebné, aby boli žiaci aj učitelia v bezpečí. To však Klempa ovplyvniť nedokáže, preto len dúfa, že sa prípravy na pozadí reálne dejú.

Práve zvládnutie situácie na školách by mohlo byť rozhodujúce v celom vývine pandemickej situácie. „Riziko je určite výrazne vyššie, ako keď sa deti stretávajú na ihriskách, pretože v škole sú dlhodobo, niekoľko hodín každý deň v uzavretých priestoroch,“ pre Startitup vysvetlil virológ.

študent
zdroj: Unsplash/Element5 Digital

Podľa jeho slov tak môže rýchlo dôjsť k takzvaným superšíriacim udalostiam, kedy jeden človek nenakazí len priemerne očakávané dve, tri osoby, ale nakazí ich 20 alebo dokonca 30. Jeden z nich sa pritom môže stať „superšíriteľom“. Ak sa to nepodchytí včas, nekontrolovateľné šírenie vírusu by mohlo dostať ďalšiu zelenú. 

U mladých ľudí je navyše aj zvýšený podiel bezpríznakových priebehov. To tiež zvyšuje riziko udalostí, pri ktorých dochádza k superšíreniu. „V podnikoch je to riziko tiež podobne vysoké, ale zrejme k nemu neprichádza na tak systematickej a dlhodobej úrovni,“ dodal Klempa.

Fľaša s dezinfekciou nestačí, obáva sa virológ 

Hoci Klempa priznáva, že medzi žiakmi a študentmi sa môže vírus poriadne rozšíriť, podporuje návrat žiakov a študentov späť do lavíc. Nemalo by to byť ale na úkor bezpečnosti. „Tie drastické opatrenia, ktoré sme zažívali na jar, boli skutočne mimoriadne a ich cieľom bolo predovšetkým získať čas. To sa u nás podarilo a tento čas bolo treba využiť aj na to, aby sme sa k takýmto opatreniam už nemuseli opakovane vracať,“ skonštatoval Klempa.

Školy by sa v každom prípade mali pripraviť na viacero scenárov, medzi ktoré patrí aj okamžité zatvorenie. K šíreniu vírusu totiž môže dôjsť aj za dôkladných opatrení. Ako potvrdil virológ, doposiaľ neexistuje jediné riešenie, ktoré by účinne vyriešilo každý jeden problém so šírením vírusu.

„Určite nebude stačiť postaviť do každej triedy fľašu s dezinfekčným prostriedkom a utešovať sa, že sme urobili všetko čo sa dalo,“ podotkol Klempa. Domnieva sa, že na školách by nebolo na škodu ani testovanie.

deti
zdroj: Unsplash/Taylor Wilcox

Učitelia sú v prvej línii, mali by byť testovaní 

Každodenné testovanie žiakov či študentov síce môže znieť ako efektívne riešenie, v skutočnosti sa ale tento nápad vymyká realite. „Oveľa schodnejšou cestou by ale mohlo byť zamerať sa na učiteľov, ktorí môžu byť akýmisi indikátormi, či sa na škole niečo deje,“ navrhol virológ.

Učitelia sú totiž v prvej línii a štát by ich mal chrániť rovnako, ako chráni zdravotníckych pracovníkov. Klempa tiež poznamenal, že veľa učiteľov sú starší ľudia, ktorí patria do rizikovej skupiny. V neposlednom rade sa netají svojím názorom na to, že jeseň bude v školách mimoriadne náročná.

Najnovšie video