Vláda zavádza dočasné opatrenie na ochranu domáceho trhu s naftou: Fico sa reakcie EÚ nebojí

Nariadenie vlády o obmedzení množstva čerpania nafty a jej dvojité ceny, znevýhodňujúce cudzincov, bude platiť iba mesiac a Európska únia (EÚ) nestihne na tieto zmeny reagovať. V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy to povedal premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že možnej reakcie Európskej komisie (EK) sa preto neobáva. Odlišné ceny palív pre cudzincov aktuálne uplatňuje aj Maďarsko.

„Tridsať dní je príliš krátka doba na to, aby bolo možné spustiť nejaké infringementy. My 30 dní budeme chrániť trh, pretože máme nižšiu cenu nafty ako v okolitých krajinách a my si musíme chrániť náš vlastný trh. Tento krok považujem za absolútne opodstatnený,“ povedal premiér.

Obrana voči EK

Pokiaľ by EK chcela Slovensko za prijatie takejto legislatívy trestať, vláda sa bude podľa Fica brániť. „Nemyslím si, že by týchto 30 dní bolo tak rozhodujúcich, že by dovtedy bola schopná Komisia prijať voči nám nejaké represívne opatrenia,“ dodal.

Ropná kríza a jej scenáre

Premiér si myslí, že ropná kríza bude pokračovať a aj v prípade, že by vojna v Iráne skončila okamžite, bude trvať niekoľko mesiacov, kým sa situácia upokojí. „Máme dva scenáre. Jeden je horší a druhý je katastrofálny,“ tvrdil premiér. V prvom prípade podľa neho budeme pod tlakom neustáleho navyšovania ceny pohonných látok, lebo ropy bude málo. Katastrofálny scenár podľa premiéra spočíva v tom, že nebude dostatok ropy, čo bude znamenať ropný šok. „Nielenže ceny brutálne vyskočia, ale nebude dostatok komodity na spracovanie, nebude teda dostatok pohonných látok,“ upozornil.

Výrazné zdraženie palív by sa veľmi rýchlo prenieslo cez náklady na dopravu aj do inflácie a zdražovanie by postihlo celú ekonomiku. Náklady by pri dlhšom konflikte vzrástli aj poľnohospodárom, nielen pre ceny nafty, ale napríklad aj pre rast cien hnojív, ktoré sa vyrábajú z čoraz drahšieho zemného plynu.

Premiér zdôraznil, že postihnuté sektory budú pravdepodobne žiadať štátne kompenzácie, ale to by sa na druhej strane prejavilo v raste deficitu štátneho rozpočtu. EK chce preto v takom prípade žiadať, aby sa tieto výdavky nerátali do deficitu.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika