Vlna je dnes na Slovensku odpad a páli sa. Vraciame ju ľuďom v novom šate, hovoria jej ambasádorky

Nedávno sme písali o tom, že štyri mladé Slovenky chcú vlne od našich lokálnych farmárov vdýchnuť nový život a dať jej moderný šat. Spojenie týchto žien je dokonalé. Chovateľka oviec, odevná dizajnérka, profesionálka štrikérka a potom tá, ktorej ide písanie v online svete od ruky.

Ich činy sú ušľachtilé, a vyzerá to tak, že budúcnosť slovenskej vlny ako tradičnej suroviny je v dobrých rukách. Gubaňa je projekt z Banskej Štiavnice, ktorý spojil šikovné ženy a minulosť so súčasnosťou.

Čo to v praxi znamená zachraňovať slovenskú vlnu a vracať ju späť do života?

O túto revolúciu sa snažíme na dvoch úrovniach, ktoré kopírujú celú cestu vlny z farmy až k zákazníkovi. Ak dáte farmárovi férovú odmenu za jeho surovinu, nie je nútený vlnu vyhadzovať a môže sa chovu oviec venovať s väčšou starostlivosťou. Vie totiž, že za svoju prácu dostane zaplatené.

zdroj: Gubaňa

Druhá úroveň sú potom samotné výrobky, ktorý ponúkame zákazníkom. Oblečenie zo slovenských vlny je niečo, čo si väčšina z nás predstaví skôr za vitrínou v múzeu. My ale veríme, že to tak byť nemusí, a že aj v dnešnej dobe je naša vlna materiál, ktorý má miesto v šatníku moderného človeka. Záleží len na dizajne. Preto naše oblečenie navrhujeme tak, aby bolo súčasné a nadčasové a mohlo hrdo konkurovať súčasnej ponuke na trhu.

zdroj: Gubaňa

Aký je na Slovensku momentálne stav, čo sa pravej ovčej vlny týka?

Slovenská vlna, kedysi cenný materiál, má dnes štatút takmer odpadu. Chovatelia oviec pre ňu len ťažko zháňajú odbyt a keď už sa im ju podarí niekam predať, finančná odmena za túto surovinu je väčšinou smiešne nízka. V konečnom dôsledku sú potom nútení ju často páliť alebo zakopávať.

Vy ste štyri doslova záchrankyne, sformovali ste značku GUBAŇA. Ako ste na tom finančne? Získavate financie z externých zdrojov?

Žiadneho investora za sebou nemáme, všetko budujeme len my štyri. Samozrejme, celý proces uľahčuje fakt, že väčšinu vecí sme schopné zabezpečiť si „in house“. Od začiatku pristupujeme k celému projektu s filozofiou, postupovať pomaly a stabilne. Tomu hrá do kariet aj fakt, že všetky výrobky vznikajú ručne. Ručnú výrobu neurýchlime.

zdroj: Gubaňa

Koľko vlny dokážete spracovať a koľko sú vám jej slovenskí malí farmári schopní poskytnúť?

Momentálne sme v testovacej fáze projektu a vlnu spracovávame z vlastných zdrojov. Do budúcnosti ale budeme musieť odber určite rozšíriť. Zatiaľ to vyzerá, že ponuka ovčej vlny od farmárov mnohonásobne prevyšuje naše možnosti, čím sme si vlastne potvrdili všetko, čo sme o súčasnom stave vedeli – nájsť odbyt pre ovčiu vlnu je nesmierne ťažké.

Bohužiaľ, nie každé plemeno ovce má vlnu vhodnú na výrobu oblečenia, niektorá vlna je jednoducho už príliš hrubá, hryzie.

Ako vnímate veľmi cenovo dostupnú vlnu, ktorú si iní podnikatelia s vlnenými odevmi, či produktami nechávajú dovážať zo zahraničia? Rozumejme teraz mimoeurópske krajiny, napríklad takú Čínu. Nedevalvujú tieto krajiny trhové ceny a povedomie o kvalite?

Problém vnímam komplexne. Veľa zákazníkov ešte stále nehľadí na kvalitu a udržateľnosť svojho oblečenia. Zaujíma ich len cena a to, či taký sveter spĺňa aktuálne módne požiadavky. Tie sa však neuveriteľne rýchlo menia – čo je „in“ teraz, za pol roka už nebude. Celý trh je nastavený tak, aby bol zákazník nútený, pokiaľ na túto hru pristúpi, neustále si kupovať nové a nové oblečenie, ak chce zostať „in“. Myslím, že to je to, čo devalvuje cenu a povedomie o kvalite. Načo totiž kupovať oblečenie kvalitné, a tým pádom aj drahšie, keď za pár mesiacov už nebude módne?

Zároveň tu ale vnímam veľmi optimistický protipól, a to narastajúci význam trendu slow fashion. Stále viac a viac ľudí premýšľa o tom, odkiaľ ich oblečenie pochádza, kto a za akých podmienok ho vyrobil a chápu, že etická výroba stojí viac, ako narýchlo ušité tričko z ázijskej výroby. To ide často ruka v ruke s faktom, že takéto oblečenie nenasleduje módny priemysel, ale jedná sa často o módu nadčasovú, ktorú môžete nosiť niekoľko sezón a vyzerať stále šik. To je to, čo nás zaujíma a čomu veríme.

Čo hovoríte na vlnu z oviec Merino? Má skutočne tak vysokú hodnotu, za akú sa napríklad aj tu na Slovensku predáva?

Aj my máme Merino vlnu. Len tá naša, slovenská, je oproti tej zahraničnej o niečo hrubšia, a tým aj agresívnejšia k pokožke. Výrobky zo zahraničnej Merino vlny majú vlastnosti, ktoré by sme zo slovenského Merina nikdy nezískali.

zdroj: Gubaňa

Čo sa ceny týka, dnes sa už dajú zohnať za veľmi nízke ceny. Avšak my tu nie sme na to, aby sme spochybňovali ceny obchodníkov. V súlade s princípmi udržateľnej módy by som ale odporučila každému zaujímať sa o to, odkiaľ jeho Merino bielizeň pochádza a nakupovať od výrobcov, ktorí garantujú etický prístup pri chove oviec a spracovaní vlny.

Spomínate odlišné vlastnosti slovenskej Merino vlny. Aké kvality má teda vlna zo slovenských oviec v porovnaní s tou Merino, ktorá je známa svojimi termoregulačnými vlastnosťami?

Vlna má rovnaké termoregulačné vlastnosti, či už ide o austrálsku Merino alebo niektoré z u nás chovaných plemien. Rozdiel je len v jemnosti vlákien.

zdroj: Gubaňa

Tým, že je Merino vlna veľmi jemná, hodí sa na výrobu napríklad termoprádla, sveter z neho ale neupletiete. Z vlny zo slovenských Merino oviec by nikto termoprádlo nosiť nechcel :). Naša vlna je ale výborná práve na pletenie svetra. Či už zo Slovenska alebo z Austrálie, pri vlne vždy platí, že hreje aj mokrá, odvádza vlhkosť z tela a je to po všetkých stránkach výborný spoločník do chladného počasia.

Pravý vlnený odev je v dnešnej dobe spájaný skôr s folklórom a tradíciou ľudového odievania či zvyklostí. Je mladý človek schopný prejaviť o takýto produkt záujem?

Tohto úskalia sme si vedomé. Avšak od začiatku nášho projektu sa chceme voči folklóru vymedziť práve dizajnom výrobkov. Našim cieľom je povzniesť tak tradičný materiál, ako je vlna, na súčasnú úroveň. Vyrábať také oblečenie, ktoré si bez obáv môžete vziať v meste do kaviarne a nebudete vyzerať ako z minulého storočia.

zdroj: Gubaňa

Milujeme hladký úplet, na ktorom krása priadze vynikne, a čisté línie. Svetre navrhujeme tak, aby boli nadčasové. Vlastne je to logické. Taký vlnený sveter si zachová svoju kvalitu veľa rokov a je dosť možné, že vás i prežije. Musí byť navrhnutý tak, aby obstál v tak rýchlo sa meniacom módnym prostredí a naši zákazníci ho mohli bez obáv nosiť aj napríklad za desať rokov.

Koľko v priemere stojí výrobok z férovej slovenskej vlny?

Modely, ktoré máme zatiaľ v ponuke, sa pohybujú od 90 do 150 eur. Ponúkame aj drobné doplnky, ako sú čiapky, nákrčníky, palčiaky a nevyhnutné ponožky. Jedná sa ale zatiaľ len o prvé predajné prototypy.

Chcete byť účastné aj v oblasti vzdelávania a poskytnúť ľuďom viac informácií o tejto surovine, ale aj o samotnom remesle. Na akých platformách by to malo byť a kde by ste chceli začať?

Od začiatku úzko spolupracujeme s občianskym združením Naša Vlna, ktoré sa venuje vzdelávaniu v oblasti spracovania vlny. Jedna z nás je dokonca spoluzakladajúcou členkou a lektorkou na ich workshopoch. Venujeme sa aj vzdelávaniu medzi farmármi. Počas rokov, kedy o vlnu nebol záujem, sa stratili vedomosti o tom, ako sa o vlnu starať. Dnešný chovateľ tak často nevie, kedy a ako vlny strihať, aby bola vhodná na ďalšie spracovanie.

zdroj: Gubaňa

Myslíme si tiež, že je potrebné viac hovoriť aj o ďalších krokoch v spracovaní vlny. Je to niečo, čo je s našim regiónom úzko späté, pritom dnes už skoro nikto nevie, ako sa z rúna stane klbko vlny. Aké prácne je vlnu vyčesať, koľko hodín musí priadka odsedieť pri kolovrátku, aby jej pod rukami vzniklo klbko vlny. Zhrnuté a podčiarknuté, máme veľké plány.